Už v období pred Covidom sa Česká republika stala známou tým, že tam prekvitá obchod s takzvaným náhradným materstvom, aj keď Vy máte k tomuto termínu výhrady.  Ako k tomu došlo?

Myslím si, že dôvodov je niekoľko. Prvý je ten, že u nás máme naozaj kvalitné centrá asistovanej reprodukcie, teda zdravotnícke zariadenia, ktoré dokážu umiestniť vajíčko do náhradnej matky.

Druhý dôvod je taký, že – na rozdiel od iných krajín, ktoré už otázku náhradného materstva majú legislatívne upravenú – u nás sa v tomto ohľade pohybujeme v akejsi sivej zóne. Neupravuje to žiaden zákon a to znamená, že to nie je ani zakázané, ani povolené… Je to teda pole neorané, môže k nám prísť ktokoľvek a náhradné materstvo zrealizovať. To sú podľa mňa hlavné dôvody.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Táto téma sa u nás v súčasnosti dostáva do popredia. Ministerstvo spravodlivosti začalo pripravovať vecný návrh zákona, pretože dospelo k záveru, že v takýto stav už ďalej nebude akceptovať. Je zrejmé, že vďaka tomu, že k tomuto problému nemáme žiadnu právnu úpravu, rozmohla sa legislatívna turistika a ľudia zo štátov, kde je náhradné materstvo zakázané, za týmto účelom cestujú k nám.

Doplácame na to aj tak, že nedávno bola napríklad odhalená veľká kriminálna skupina, ktorá organizovala obchod so ženami a deťmi. Matky vykorisťovala a s deťmi zaobchádzala úplne šialeným spôsobom. Porušila tak množstvo zákonov, okrem iného aj medzinárodné zmluvy, ktoré obchod s deťmi zakazujú.

Pre mňa je v tejto súvislosti bolestný už aj samotný termín „náhradné materstvo“. Podľa mňa je náhradnou matkou žena, ktorá sa stará o dieťa, ak to skutočná biologická matka robiť nemôže, napríklad ak je dlhodobo v nemocnici alebo zomrie. Tento systém ale nazýva náhradnou matkou ženu, ktorá to dieťa porodí a zaobchádza sa s ňou naozaj nevyberavým spôsobom, pretože dieťa je jej odobraté hneď po pôrode. V každej spoločnosti je niečo také považované za nemorálne a opovrhnutia hodné konanie. Ale ak matka svoje dieťa v prípade náhradného materstva opustí alebo ho dokonca predá, berie sa to ako niečo normálne, ako keby išlo o bežný obchod.

Toto všetko sú veci, ktoré ma veľmi znepokojujú a nedajú mi spať a aj preto sa angažujem v debatách, aby sa u nás to legislatívne prostredie upravilo.

V niektorých rozhovoroch ste povedali, že v ČR sa to rozrástlo do takých rozmerov, že dokonca existujú e-shopy, v ktorých si záujemcovia môžu „objednať“ dieťa s konkrétnou farbou vlasov, očí, nejakými konkrétnymi danosťami, predpokladmi, vlohami…

Je to vlastne paradox. Náhradné materstvo bolo pred nejakými 20, 30-timi rokmi altruistická záležitosť, keď napríklad jedna sestra donosila dieťa druhej sestre, ak tá nemohla otehotnieť. Ak by išlo len o takéto prípady, nikto by pravdepodobne nič nenamietal.

Dnes ale nejde o liečbu neplodnosti. Dnes si takýmto spôsobom – teda náhradným materstvom – zaobstáravajú deti napríklad celebrity, ktoré sú na očiach verejnosti a tehotenstvom si nechcú pokaziť postavu. Alebo bohaté gay páry zo zahraničia, prípadne staršie ženy, ktoré sú single. To znamená, že už nejde o liečbu neplodnosti a nie je to pomoc pre mladých ľudí, ktorým sa nedarí otehotnieť.

Je to vlastne istý trend dnešnej doby. Auto už mám, psíka tiež, tak si ešte zaobstarám dieťa… A také e-shopy naozaj existujú. Z celosvetových štatistík vyplýva, že ČR je na niečo také ideálnym miestom, vzhľadom na vysokú úroveň zdravotníctva a nulovú právnu úpravu.

Ja som sa tým začala zaoberať približne pred 10 rokmi, keď ešte žiadna podobná právna úprava nebola potrebná, ale dnes je už situácia úplne iná. A veľkou otázkou je to, ako k tomu pristúpime. Či budeme skôr liberálni, ako štáty, ktoré náhradné materstvo umožňujú a viac, či menej, ho regulujú. Alebo či pôjdeme cestou zákazov, pretože sú aj štáty, ktoré niečo také vyslovene zakazujú. Práve z takých štátov pochádzajú páry, prípadne jednotlivci, ktorí majú dosť peňazí na to, aby k nám prileteli a dieťa si zaobstarali takouto formou.

Ako taký proces prebieha, koľko to celé trvá, koľko to stojí?

Prebieha to tak, že prostredníctvom internetu nájdete ženu, ktorá je ochotná nechať si za vynosenie dieťaťa zaplatiť. Keď sa dieťa narodí, tak si pár alebo aj jednotlivec, ktorý je objednávateľ, to dieťa vezme a vlastne sú úplne ignorované všetky hormonálne pochody a psychologické zmeny, ktoré sa v tele tehotnej ženy dejú. Na ňu sa úplne kašle a zaobchádza sa s ňou ako s inkubátorom.

Jedinou možnosťou, ako u nás ten proces legalizovať, je osvojenie alebo adopcia. A adopcia je v ČR veľmi zložitý proces. Ak o ňu dvaja ľudia požiadajú, začne sa tým kolotoč rôznych úkonov, ktorými súdy a sociálni pracovníci veľmi podrobne skúmajú, či sú žiadatelia v dobrom zdravotnom aj psychickom stave, či sú na niečo také pripravení a podobne.

Pri náhradnom materstve sa to všetko obíde tak, že muž z toho objednávateľského páru ide spolu s náhradnou matkou na matriku a tam sa nechá zapísať, ako otec dieťaťa. Od toho momentu môže s dieťaťom zaobchádzať ako jeho biologický otec, ktorý je zapísaný v rodnom liste. Nikto už potom neskúma, či je všetko pravdivé alebo nie a celá „transakcia“ sa tak vlastne legalizuje.

Nemáme oficiálne štatistiky, ale ročne sa tak u nás narodí okolo 400 až 500 detí. Odmena pre náhradnú matku sa zvykne pohybovať od pol milióna až po milión CZK. Z celosvetových štatistík je jasné, že náhradná matka je vždy chudobná a objednávateľský pár, prípadne jednotlivec, sú poväčšine postaršie, zazobané osoby, ktoré si takýmto spôsobom zaobstarávajú „domáceho maznáčika“.

Náhradné materstvo musí mať veľký dopad aj na psychiku všetkých zúčastnených strán, ale najmä na samotné dieťa, keď vyrastie.

Vieme, že ten dopad na všetkých je naozaj obrovský. Náhradné matky sa neskôr veľmi často trápia, pretože im je za tým dieťaťom smutno, vyčítajú si to, pokúšajú sa ho vyhľadať. A veľkou traumou je to samozrejme nielen pre takto narodené deti, ktoré vždy, keď sa o všetkom dozvedia, začnú pátrať po svojich koreňoch. Ale problémy majú aj súrodenci týchto detí, to znamená ďalšie deti tej náhradnej matky. Pretože ak mama „predala“ jedno svoje dieťa, môže sa zbaviť aj nás, ak nebudeme poslúchať…

Mnohé prípady sú naozaj strašné. A je zrejmé, že o náhradnom materstve sa nesmie uvažovať, ako o obchodnej transakcii. Pretože v prvom rade ide o to dieťa a štát by mal vždy v chrániť najmä tých najslabších. V tomto prípade je tým najslabším a najohrozenejším práve to dieťa, ktoré má právo vyrastať so svojimi biologickými rodičmi. Ako to teda vyriešiť, keď biologický rodičia sú niekde úplne inde?

Navyše, medicína dnes už umožňuje, aby bolo dieťa počaté nie iba z jedného vajíčka a z jednej spermie, ako kedysi. Môže ísť o viac vrstiev rôzneho biologického materiálu, mužského aj ženského, aby ste mali napríklad modrooké dieťa s blond vlasmi, hudobným nadaním a vysokou inteligenciou… Takže rodičia takto narodeného dieťaťa nie sú iba dvaja, ale môže ich byť napríklad aj šesť, podľa toho, ako sa zmieša ten biologický materiál.

A na úrovni Rady Európy sa hovorí dokonca o tom, že ak vezmeme do úvahy všetkých darcov biologického materiálu, plus náhradnú matku a aj objednávateľský pár, tak tí všetci dohromady tvoria takzvaný „polyparenthood“, čo sa dá preložiť ako „viacrodičovstvo“. A všetci by mali mať právo sa o to dieťa starať. Asi si viete predstaviť, aký zmätok by bol v hlave toho dieťaťa, ak by si všetci tí ľudia uplatňovali svoje rodičovské práva. Navyše, napríklad pri rozvode sa na výchove často nedokážu dohodnúť ani dvaja ľudia, biologickí rodičia. Ako by to mohlo fungovať pri tak veľkej skupine ľudí, ktorí majú vlastné názory, záujmy a predstavy a môžu byť pokojne aj z rôznych kontinentov?

Pre svoje názory bývate často kritizovaná, najmä liberálnou časťou populácie.

Tí, ktorí ma kritizujú, majú pocit, že ak v dnešnej dobre človek niečo chce, tak si to jednoducho vezme, že dnes už pre neexistujú žiadne limity. Chcú všetko, na čo si zmyslia. Ja si skôr myslím, že niektoré veci treba prijímať s pokorou. Isté obmedzenia by sme mali rešpektovať a jednoducho sa zmieriť s tým, že nemôžeme mať všetko, na čo si zmyslíme…

A ako vidím aj v iných kútoch sveta, ak ste moderný, progresívny, woke, ak zastávate tie názory, ktoré zastáva mainstream, tak vás púšťajú do médií, tie názory tam môžete hovoriť a tlieskajú vám. Ale iné názory nie sú prijímané, dokonca veľmi často nemôžete ani len položiť otázku alebo o niečom pochybovať.

Krásne to bolo vidno počas Covidu alebo počas ostatných troch rokov vojny na Ukrajine. Môžete mať iba jeden „správny“ pohľad na vec, potom vás všetci chvália. V momente, keď sa začnete príliš pýtať, prezentovať iné názory – pretože ako vieme, život nie je čiernobiely – okamžite dostanete poza uši.

Ja som si na to už zvykla. Ale tento trend nálepkovania, umlčovania a očierňovania spôsobuje, že mnoho ľudí sa už svoj názor bojí vyjadriť a radšej mlčia. Pretože keď nezastávate „správny“ názor, tak vás napríklad môžu vyhodiť z práce. Alebo ak ste spisovateľ, tak vám nevydajú knihu, očiernia vás na sociálnych sieťach…

Ja tvrdím, že aj o menšinových názoroch treba hovoriť, že demokracia je jednoducho o viacerých názoroch. A že je v poriadku, ak si niekto myslí čosi iné, ako ja. Kvôli tomu by som si nikoho nedovolila urážať. Každý človek si názory utvára počas rokov jeho života, skúsenosťami, tým, čo prežil, s kým sa stretával… Veľmi často ale vidím, že progresivisti sú uväznení vo svojej bubline a iný názor nie sú schopní vypočuť a prijať.

Český bulvár v ostatnom čase dosť píše o Jiřím Pospíšilovi, politikovi zo strany Top09, ktorý sa takisto stane rodičom vďaka náhradnému materstvu.

Úprimne, keď to bulvár u nás po prvýkrát zverejnil, neverila som tomu a myslela si, že to bude Jiří Pospíšil dementovať.

Toto je presne o tom, ako elity posúvajú hranice. Ak dopustíme, že si budú speváci, herci, športovci alebo vysoko postavení politici týmto spôsobom deti bežne zaobstarávať, vlastne tým posúvame hranice, zväčšujeme to Overtonovo okno a vlastne hovoríme, že obchod s deťmi je legálny.

Zaujímavé je aj to, že obchod s deťmi nám teda neprekáža, ale v prípade prostitúcie kritizujeme celý svet. Najmä svet mužov za to, ako ženy vykorisťuje. Ale že my vykorisťujeme ženu, ktorej odoberieme to najintímnejšie, čo je v nej, to najdôležitejšie v živote ženy, teda dieťa… To ľavicovým aktivistom neprekáža a ako nemorálne to nevnímajú.

Na Twitteri som zverejnila otázku, že by ma dosť zaujímalo, ako to pán Pospíšil vlastne celé spraví. Je totiž právnik a aby ten vzťah zlegalizoval, bude musieť v centre asistovanej reprodukcie klamať. U nás sa totiž asistovaná reprodukcia dá legálne realizovať jedine v prípade heterosexuálneho páru. Ak tam teda homosexuál príde a bude tvrdiť, že je partnerom tej náhradnej matky, tak vlastne bude podvádzať. Prípadne bude musieť klamať neskôr na matrike.

Viac o tom, čo si senátorka Kovářová myslí o návrhoch na zmeny v Ústave SR, ale aj pohľad na to, čo spôsobuje narastajúcu agresivitu detí, vrátane kritiky „moderných výchovných trendov“ a ideológií, ktoré k nám v ostatných desaťročiach prúdia zo Západu, sa dozviete vo video rozhovore.