Komisárka Stavrovská varuje pred zvyšovaním kapacitných limitov v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, upozornila na možné riziká

Stavrovská to uviedla v súvislosti s návrhom z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, podľa ktorého by sa mohla zvýšiť maximálna kapacita vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo súčasných 40 na 100 miest. Týkať sa to má zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení pre ľudí s ochoreniami súvisiacimi najmä s vysokým vekom.

Rezort práce navrhol navýšiť maximálnu kapacitu v zariadeniach pre seniorov a v špecializovaných zariadeniach pre osoby s Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou alebo demenciou rôzneho typu etiológie. Podmienkou však je, že aj po úprave maximálneho limitu musí ostať zachovaný komunitných charakter zariadení. V zariadeniach s vyššou kapacitou sa bude môcť táto služba poskytovať len v samostatných skupinách s najviac 20 klientmi, v oddelených priestoroch s vlastným personálom, spoločenskou miestnosťou a jedálňou. Všetky tieto podmienky má podrobne upravovať vyhláška.

Dohovor OSN

Navrhovanú zmenu podľa komisárky treba posudzovať nielen z pohľadu nedostatku miest a ekonomickej udržateľnosti, ale aj s prihliadnutím na záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Záverečných pripomienok Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím.

„Štát musí reagovať na rastúci dopyt po sociálnych službách. Pri hľadaní riešení však musíme zároveň chrániť smerovanie k službám, ktoré ľuďom umožňujú čo najviac rozhodovať o svojom živote a zostať súčasťou komunity. Odpoveďou na nedostatok služieb by preto nemala byť ďalšia koncentrácia ľudí vo veľkokapacitných pobytových zariadeniach. Rozhodnutia o kapacitách, ktoré prijmeme dnes, ovplyvnia podobu sociálnych služieb na ďalšie desaťročia,“ uviedla Stavrovská.

.

Pripomenula, že zvýšenie maximálnej kapacity zo 40 na 100 miest sa dotýka aj ďalšieho smerovania systému sociálnych služieb a procesu deinštitucionalizácie. Podľa Stavrovskej rozdelenie zariadenia s kapacitou do 100 miest na skupiny najviac po 20 osôb samo o sebe nerobí zo služby komunitnú formu podpory.

„Život v komunite podľa Dohovoru neznamená iba zmenu stavebného alebo organizačného usporiadania pobytového zariadenia. Podľa Výboru OSN je podstatné, aby človek so zdravotným postihnutím mohol rozhodovať o tom, kde a s kým bude žiť, mal kontrolu nad svojím každodenným životom a prístup k individualizovanej podpore a bežným službám dostupným ostatným členom spoločnosti. Ani menšie skupinové formy bývania preto nemožno automaticky považovať za komunitné, ak si zachovávajú znaky inštitucionálneho prostredia, napríklad spoločný režim dňa (presne určené hodiny na stravovanie, hygienu či vychádzky), obmedzenú možnosť rozhodovania alebo oddelenie od života v komunite,“ uviedla komisárka. Dodala, že rozhodujúce pritom nie je, na koľko menších skupín sa zariadenia organizačne rozdelí, ale či jeho podmienky ľuďom reálne umožňujú autonómiu, individuálnu voľbu a život ako súčasť bežnej komunity.

Ekonomická udržateľnosť a čakacie zoznamy

Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) pri predstavení návrhu vysvetlil, že cieľom úpravy je ekonomická udržateľnosť týchto zariadení a vytvorenie priestoru pre prijímanie nových klientov. Tomáš pripomenul, že aktuálne evidujú približne 14-tisíc nevybavených žiadostí o miesto v pobytovom zariadení sociálnych služieb. „Určitá skupina z nich poberá určitý typ sociálnej služby, ale napriek tomu, ak aj týchto vyselektujeme, tak už takmer 9 000 ľudí je na čakacích zoznamoch bez akejkoľvek sociálnej služby. A tento stav sa bude len zhoršovať,“ priblížil nedávno Tomáš.

Komisárska Stavrovská prízvukovala, že nespochybňuje rastúci dopyt po sociálnych službách ani zodpovednosť štátu zabezpečiť potrebnú podporu a starostlivosť ľuďom, ktorí sú na ňu odkázaní.

„Starnutie populácie si bude vyžadovať viac finančných zdrojov, personálu aj dostupných služieb. Z rastúceho dopytu však automaticky nevyplýva potreba koncentrovať väčší počet ľudí vo veľkokapacitných pobytových zariadeniach. Nedostatočná dostupnosť komunitných služieb by sa nemala stať dôvodom na dlhodobé rozširovanie veľkokapacitného pobytového modelu. Investície do nových alebo rozšírených pobytových kapacít ovplyvňujú podobu systému na desaťročia a viažu finančné aj personálne zdroje, ktoré sú potrebné aj na rozvoj komunitných alternatív,“ uviedla.

Dodala, že zachovanie doterajšieho kapacitného limitu síce nezaručuje, že zariadenie nebude mať inštitucionálny charakter, no bráni ďalšiemu zvyšovaniu koncentrácie klientov v jednom zariadení v čase, keď má Slovensko rozvíjať možnosti podpory umožňujúce ľuďom so zdravotným postihnutím žiť v komunite. Komisárka pripomenula, že rastúci dopyt po pomoci netreba riešiť zvyšovaním kapacít zariadení, ale budovaním dostatočne rozvinutej siete sociálnych služieb a podpory terénnych a ambulantných služieb, podporovaného bývania, osobnej asistencie a podpory v domácom prostredí. Pomôcť podľa nej môže aj pokračovanie premeny sociálnych služieb smerom ku komunitným formám podpory.