Za svojho pôsobenia v koalícii s Matovičom a spol. síce vtedajší predseda NR SR nestihol vybaviť sľúbených 25 000 nových bytov, no aspoň si vybavil nové vlasy. Toľko k prioritám. Teraz sa vynára z pomalého zabudnutia a vracia sa do pozornosti prostredníctvom médií, alebo sa aspoň snaží byť opäť videný. Jeho strana či hnutie Sme rodina sa drží zhruba troch percentách voličských preferencií, no podľa mojej skromnej mienky je tento odhad značne nadhodnotený. Veď už ani nevieme, kto tam s ním sedel; a koho si pamätáme, na toho by sme aj tak najradšej zabudli.

Kollár teraz činí pokánie z toho, že vláda, ktorej bol súčasťou, padla (položil ju Sulík – a nebola to jeho premiéra). Až sa žiada povedať, že to dáva na Matoviča. Ešte aj Krajčího prístup k hlasovaniu o Ústave chápe, na rozdiel od Krátkeho, ktorého osobne dobre nepozná, a tak ďalej. Pre exministra zdravotníctva však bola novelizácia Ústavy určite hodnotová vec, a teda je všetko v podstate v poriadku. Vravím – rétorika Igora Matoviča.

Kollár sa dnes dušuje, že on vždy držal slovo a jeho ľudia sú schopní konsenzu. Lebo nerobil negatívne tlačovky voči svojim koaličným partnerom. Máme to čítať tak, že jeho koaličný potenciál je fascinujúci – s Borisom sa dá!

V poriadku, ale už raz sa na vládnutí podieľal, a výsledok akosi nevidno…

S kým by dokázal po najbližších voľbách spolupracovať, keby prekonal kvórum? Vraj s každým. Aj konkrétne menuje Šimečku, Matoviča, dokonca Roberta Fica. Otázkou je len, kto by spolupracoval s ním – na to sa pýta sám Boris Kollár veľmi správne…

Tvrdí tiež, že teraz je v politike veľký holubník. A čo bolo za jeho čias? Veľké zmätky vo veľkej sále. Ako chce garantovať, že by nedošlo k repete? Ak by sa pridal do vlády s bývalými kolegami zo SaS či Oľano, resp. Demokratmi. Veď aj v manažovaní pandémie totálne zlyhali. Určite pamätáte aj na vážne myslenú, nechcene komediálnu vložku Krajniaka v maskáčoch…

Aktuálne sa v parlamente bude rokovať o rozpočte a financie sú témou dňa. Boris Kollár by pridával matkám samoživiteľkám a rodinám, ktoré to potrebujú – eviduje však, že Slovensko je blízko bankrotu. Akosi zabudol spomenúť, že na tomto stave majú podiel aj jeho straníci, keď za ich čias šafárili, ako šafárili! A on ide túto vládu označovať za „babrácku”? Iste, vyhovárať sa na covid je príhodné; oni vraj museli cez kurzarbeit zachraňovať zamestnanosť, a tak podobne. Lenže dlh narástol.

A toho bremena sa nezbavia.

Kollár sa tvári ako prosociálny politik, veď hovorí dokonca aj o znižovaní daní. Realita však nepustí – odvodové zaťaženie znižovať v čase konsolidácie je nemožné. Nadarmo tvrdí, že sám podniká desiatky rokov, a teda vie ako to chodí (požičiavanie na investovanie). Štát totiž nie je podnikateľský subjekt, hoci sa to tak môže javiť. Veď nemá podniky, ktoré by generovali zisky (ak nerátame energetiku, resp. podiel na zbrojarine).

Podľa Kollára však treba prilákať zahraničný kapitál – a tým dosiahneme čo? Ďalší odliv ziskov vytvorených u nás do cudzích krajín. Ľudia síce dostanú prácu, a firma odvedie dane, ale to sú všetko len záplaty.

Toto je prosto princíp kapitalizmu západného typu: ekonomické otroctvo slabších krajín.

Avšak ani to nemôže hnutie Sme rodina zastaviť pred prácou na novom programe, zostavenom odborníkmi! Hor sa do toho, súdruhovia, v ústrety lepším zajtrajškom!

A potom sa všetci zobudíme s rukou v nočníku.