Klimová: Prudké reakcie sú príznakom oslabenia psychickej odolnosti

„Mnohokrát si tieto ťažkosti až tak veľmi nepripúšťame, ale okolie to vidí,“ upozornila s tým, že môže ísť o oslabenú duševnú „imunitu“. „Naša vnútorná vyrovnanosť a schopnosť bezproblémovo fungovať v bežnom živote môže byť narušená rôzne. Narušiť ju môžu vonkajšie alebo vnútorné vplyvy, vzťahy, práca, zdravotný stav alebo i naše myšlienky,“ vysvetlila.

Výraz „duševná imunita“ je podľa nej skôr populárny pojem. V odbornej literatúre sa skôr stretneme s výrazmi psychická odolnosť alebo reziliencia, teda schopnosť zotavenia a vrátenia sa do rovnováhy.

Bez ohľadu na to, ktorý výraz použijeme, duševnú rovnováhu si podľa nej treba strážiť. „Dovoľme si niekedy robiť to, čo nám robí radosť a zastavujme svoje negatívne myšlienky alebo rýchle reakcie. Najmä ak vieme, že v niektorých situáciách máme tendenciu reagovať rýchlo a neefektívne,“ poradila.

Klimová upozornila, že v momente, keď človek prestane prežívať svoju vnútornú pohodu, nemôže ju vysielať ani smerom von. Okoliu tým posiela signál, že niečo nie je v poriadku. „Treba nájsť veci, ktoré ma vyháňajú z pohody a menia moje správanie,“ povedala. Môže podľa nej ísť o preťaženosť, vzťahy, prácu, sociálne siete, ale aj finančnú situáciu a zdravotný stav. „Vždy je dobré mať aspoň jeden stabilný prvok, ktorý nám duševnú stabilitu a imunitu podporí,“ konštatovala.

Človek v psychickej nepohode podľa nej často vidí problémy väčšie ako reálne sú, zveličuje ich. „Často pritom ide o bežné veci, ktoré by sme normálne jednoducho zvládli, keby sme sa na ne pozreli s odstupom,“ upozornila.

Získať pohodu môžeme podľa odborníčky aj prostredníctvom rôznych relaxačných techník, ktoré nám pomôžu zvládnuť záťaž. Môže ísť napríklad o rôzne dychové cvičenia. „Existuje napríklad i skupina techník mindfulness, ktoré nás učia žiť v prítomnosti,“ povedala. Ak ale psychicky náročné stavy trvajú dlhšie, treba podľa psychologičky vyhľadať lekára. Keď nemá človek odvahu ísť k psychiatrovi alebo psychológovi, môže začať u obvodného lekára, ktorý by mu mal tiež vedieť poradiť alebo ho nasmerovať na špecialistu.

„Keď zažijeme úzkostné stavy, stavy paniky, ktoré nevieme dostať pod kontrolu, alebo máme pocit zvierania na hrudi, sťaženého dýchania a nejde o srdcovú príhodu, je čas, aby sme zvážili návštevu špecialistu na duševné zdravie,“ podotkla Klimová.