Kiska: Odobril nový typ elektronického platobného rozkazu. Prezident SR dnes podpísal aj protischránkový zákon, zmeny v zákone o EIA, a dal zelenú zriadeniu Kancelárie Najvyššieho súdu SR

Bratislava 9. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marián Garaj)

Kvalita podnikateľského prostredia, poznačená druhotnou platobnou neschopnosťou, by sa mala zlepšiť. Počíta s tým nový zákon o upomínacom konaní z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska

Právna norma prináša pre podnikateľov od februára nový typ elektronického platobného rozkazu.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) vysvetlila, že rýchlosť a jednoduchosť vymoženia pohľadávok súvisí s kvalitou podnikateľského prostredia. Nový zákon má podľa nej skvalitniť a zrýchliť tento proces a v konečnom dôsledku aj výrazne skrátiť lehotu, v ktorej sa podnikateľ dostane k svojim peniazom. Okrem vyššej rýchlosti má byť podľa ministerky nové konanie aj lacnejšie. Od advokátov má spätnú väzbu, že by mohlo byť atraktívne pre podnikateľskú sféru.

Elektronický platobný rozkaz nemá nahradiť súčasný režim platobného rozkazu, má ísť o ďalšiu alternatívu pre podnikateľov. Ich vydávanie bude mať na starosti jediné špecializované pracovisko pri Okresnom súde v Banskej Bystrici, pod ktoré budú patriť aj exekučné konania. Súdy by tým mali mať možnosť využívať svoje kapacity na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov.

Konania o vydaní elektronického platobného rozkazu pritom budú oddelené od klasického sporového konania. Upomínacie konanie bude plne v réžii vyšších súdnych úradníkov. Sudca bude rozhodovať o opravnom prostriedku v zákonom stanovených prípadoch.

Proces vydávania nového platobného rozkazu bude elektronizovaný prostredníctvom štandardizovaných elektronických formulárov. Tie majú previesť žalobcu a žalovaného celým konaním. Interaktívnymi nápovedami budú navádzať, aby správne vyplnili jednotlivé kolónky formulárov. Predísť sa tak má nejasným a nezrozumiteľným návrhom. Formuláre ministerstvo zverejní na svojom webe. Tlačivo odporu sa bude doručovať žalovanému spolu s platobným rozkazom.

Písomnosti a rozhodnutia sa budú doručovať elektronickými prostriedkami ako elektronický úradný dokument podľa osobitného zákona. Zavádza sa elektronické podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu do elektronickej schránky súdu a elektronická komunikácia so žalobcom. V prípade žalovaného sa navrhuje prednostne doručovanie elektronickými prostriedkami, avšak tu sa pripúšťa komunikácia aj v listinnej podobe v prípade doručovania platobného rozkazu či podania odporu.

Žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, sa inštitútom povolenia splátok za taxatívne uvedených podmienok umožňuje, aby mohol priznaný nárok uhradiť v maximálne desiatich mesačných splátkach. Ak však žalovaný neuhradí čo i len jednu splátku včas, prichádza o výhodu splátkového kalendára a neuhradenú sumu z priznaného nároku je možné od žalovaného vymáhať. Menia sa tiež súdne poplatky, za podanie návrhu bude poplatok tri percentá z dlžnej sumy a za odpor, ak je podaný elektronicky, tiež tri percentá.

Prezident SR Andrej Kiska podpísal protischránkový zákon, má priniesť väčšiu transparentnosť

Zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. To bude od februára úloha nového zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkový zákon) z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa budú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.

Register bude verejne dostupný na internete. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo štátnych či obecných akcioviek. Registrovať by sa mali aj tí, ktorí nadobúdajú pohľadávky voči štátu, obci, ich akciovkám, ale aj na dodávateľov tovarov a služieb pre zdravotné poisťovne.

Režim sa sprísni aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre. Nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané najprísnejšou pokutou – odobratím hospodárskeho prospechu alebo vylúčením štatutára. To hrozí aj v prípade konfliktu záujmov oprávnenej osoby a partnera verejného sektora.

Odkryť svoju vlastnícku štruktúru majú povinne aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný ako partner verejného sektora.

Povinnosť registrovať sa budú mať aj držitelia banských oprávnení, geologických oprávnení a aj osoby pôsobiace v citlivých oblastiach, ako sú podnikanie v energetike, výber mýta za užívanie vybraných úsekov ciest či správa výberu úhrad za diaľničné známky.

Ministerstvo tiež upravilo povinnosť registrácie pre neziskový sektor. Má ju mať iba v prípade, ak sa uchádza o zákazku štátu a verejnej správy v hodnote nad 100.000 eur.

Výnimku z registrácie budú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam a sú pod istým dohľadom. V registri nebudú musieť figurovať ani banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku, a tiež subjekty, ktoré dodávajú pre zastupiteľské úrady v zahraničí. Zákaz uzavrieť zmluvu s neregistrovaným uchádzačom sa nebude vzťahovať na rámcové dohody týkajúce sa poskytovania služieb, ktoré s obstarávateľom uzatvárajú výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači ako fyzické osoby.

Podľa zákona tiež bude patriť oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu, ktorého zamestnávateľ je partnerom verejného sektora, ochrana, akú poskytuje zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Zároveň mu bude patriť aj primeraná odmena.

Prezident SR Andrej Kiska  podpísal zmeny v zákone o EIA

Slovensko po kritike zo strany Európskej komisie opäť zmenilo legislatívu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. Prezident SR Andrej Kiska odobril novelu zákona, ktorá s účinnosťou od januára reaguje na niektoré jej výhrady.

Pre nesprávne a neúplné prebratie európskej smernice Slovensko čelí od roku 2013 infringementu, teda konaniu o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ. Ohrozuje to aj čerpanie eurofondov. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa už v tejto súvislosti novelizoval v roku 2014.

Európska komisia však aj po tom Slovensku vyčítala, že do legislatívy nepremietla všetky otázky, ktoré rieši smernica. Chýbala napríklad povinnosť developéra brať do úvahy pri výbere z viacerých alternatív aj environmentálne vplyvy či zákonnú garanciu toho, že verejnosť dostane informácie o možnosti obrátiť sa na súd. Nie všetky pripomienky však nový právny rámec zohľadnil.

Prezident SR Andrej Kiska  dal zelenú zriadeniu Kancelárie Najvyššieho súdu SR

Aj na Najvyššom súde (NS) SR bude od januára výkon súdnictva oddelený od správy majetku, a to zriadením Kancelárie NS SR. Počíta s tým novela zákona o súdoch, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Právna norma dobieha stav, ktorý už platí napríklad u prezidenta SR, na Ústavnom súde či v Súdnej rade SR. Tam verejný činiteľ nie je správcom štátneho majetku a túto činnosť zabezpečujú obslužné útvary – kancelárie. Tú bude mať aj NS SR.

Opatrením rezort spravodlivosti sleduje predovšetkým oddelenie riadenia výkonu súdnictva od správy súdov po organizačnej a personálnej stránke. “Ide nepochybne o nevyhnutný prostriedok na zabezpečenie a skvalitnenie vnútorného fungovania Najvyššieho súdu, čo v konečnom dôsledku prispeje aj ku skvalitneniu samotného výkonu súdnictva,” odôvodnilo ministerstvo.

Kancelária NS SR bude plniť úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti súdu. Bude štátnou rozpočtovou organizáciou na čele s vedúcim. Ten sa za svoju činnosť bude zodpovedať predsedovi súdu, ktorý ho bude vymenúvať, odvolávať a tiež mu bude určovať plat.

Z elektrických zariadení vymiznú štyri nebezpečné látky

Štvorica nebezpečných látok vymizne z elektrických a elektronických zariadení. Vyplýva to z vládnej novely zákona o obmedzení ich používania, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

“Doplnené nebezpečné látky bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP), benzyl-butyl-ftalát (BBP), dibutyl-ftalát (DBP) a diizobutyl-ftalát (DIBP) sú látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, keďže môžu mať počas postupov nakladania s odpadom z elektrických zariadení a elektronických zariadení negatívny vplyv na recykláciu, ako aj na ľudské zdravie a životné prostredie,” vysvetlil envirorezort.

Nová legislatíva bude v zmysle európskej smernice platiť od 22. júla 2019. V prípade zdravotníckych pomôcok, ako aj monitorovacích a kontrolných prístrojov, začne zákaz platiť o dva roky neskôr.