Bratislava 25. augusta 2020 (HSP/Foto:TASR-Miroslava Mlynárová)
Neúspech vo februárových voľbách liberálov v KDH šokoval. Dočasne sa stiahol Alojz Hlina, strana mesiace pripomínala mŕtveho chrobáka. Hovorili, že vo vnútri diskutujú, no pravda je, že sa liberálne krídlo potrebovalo preskupiť, aby opäť stranu ovládlo. Podarilo sa. Ako vždy prichádzajú liberáli v koži baránka. Cez nevýrazného a slabého predsedu Majerského, podpredsedov Janckulíka, Čaučíka a Merašického
Predsedníctvo KDH tvoria skoro bez výnimky buď neznámi alebo neskúsení ľudia alebo liberáli. Takéto vedenie nie je zárukou presadzovania kresťanských a konzervatívnych hodnôt ale skôr lavírovania a politikárčenia a spájania sa liberálmi, tak ako doteraz pod Hlinovým vedením.
Pozrime sa na aspoň niektorých členov predsedníctva pozorne:
Milan Majerský je prešovský župan a bývalý levočský primátor. Pre voličov z iných kútov krajiny však prakticky neznámy. Napriek tomu, že bol korunným princom už pred 4 rokmi po Jánovi Fígeľovi, poslušne roky slúžil Alojzovi Hlinovi. Nepočuli sme od neho ani slovo vlastného názoru, nič čo by bolo hodné zapamätania. A veruže bolo na čo pri Hlinových piruetách reagovať. Poslušne sa s Hlinom zúčastnil aj protestov proti ĽSNS. Majerský svojich voličov najprv prekvapil svojím rozvodom a následne expresnou cirkevnou anuláciou manželstva a novým sobášom tesne pred volebným snemom s inou politickou persónou KDH Miriam Lexman, ktorá je dnes europoslankyňou, ale roky predtým slúžila americkej republikánskej strane ako lobistka v Bruseli. Za čo asi tak lobovala? Za slovenské záujmy?
Igor Janckulík – zaiste politicky najskúsenejší člen predsedníctva, človek, ktorý vie v politike prežiť. Zaslúžilý člen Siete, podporovateľ MOSTa-Híd, splnomocnenec poslednej Ficovej vlády a nedávny prebehlík do Hlinovho KDH, ktorý ho hneď po vstupe urobil členom predsedníctva. Inak ide o vicežupana Žilinského samosprávneho kraja. Často vo funkciách zastáva posty, ktoré majú na starosti výstavbu ciest a verejnosť si pošuškáva o jeho dobrých vzťahoch so stavebnými podnikateľmi na slovenskom severe.
Marián Čaučík – kandidát KDH na prezidenta, do Európskeho parlamentu a dvakrát do parlamentu. Ani raz z toho nič nebolo. Do KDH ho pritiahol Figeľ, ale večného kandidáta z neho urobil Hlina. Nie, nie je to Hlinov služobník, na to ho Hlina použil už mnohokrát, proste iba nemá politický kompas. Medzi voličmi KDH bol ešte minulý rok omnoho známejší ako Miriam Lexman, ktorá kandidovala do Europarlamentu proti Čaučíkovi. On to ale nepochopil a kampaňovali spolu. Lexman Čaučíka po finále predbehla o pár hlasov, takže jej pomohol, ale pre seba nič neurobil.
Marián Čaučík je však aj symbolom jedného neduhu slovenských „kresťanov“, v ktorom sa stal Alojz Hlina majster – spájania sa s liberálmi. Marián Čaučík bol donedávna riaditeľom Dobrej noviny. Áno, toho vianočného koledovania pre biednych v Afrike. To nie je problém, problém je, že sa pri presadzovaní pomoci pre rôznych trpiacich spojil s liberálmi ako je Človek v ohrození a spolu vytvorili Platformu mimovládnych rozvojových organizácií, ktorú síce zo začiatku viedol, ale dnes je táto liberálnou organizáciou, ktorá presadzuje financovanie pomoci Afrike, za ktorú by sa ani Bill Gates a iní podporovatelia šírenia potratov a vakcín na znižovanie libida nemuseli hanbiť. Takže teraz Marián alias Maroš Čaučík odchádza z Dobrej noviny „pomôcť“ KDH.
Tomáš Merašický pochádza z Partizánkeho. Najprv pôsobil v SDKÚ, ale po jej rozpade prišiel do KDH. „Preslávil“ sa tým, že na kandidátku KDH do eurovolieb sa dostal v deň jej schvaľovania, keď z kandidátky odstúpil Peter Stach. Ako sa hovorilo, prehovorili ho pri podpisovaní prezenčky na Radu KDH, ktorá kandidátku o dve hodiny schválila. Cesta Tomáša Merašického však ani v KDH nie je jednoduchá. Keď z KDH pred viac ako rokom odchádzala Záborská, o Merašickom sa tiež uvažovalo ako o jednom z jej nasledovníkov. Však v Trenčianskom kraji Záborskú ticho či otvorene nasledovali mnohí. Jeho inklinácia k OĽaNO sa opäť objavila po voľbách, keď bolo jasné, že KDH je politicky mŕtve. V KDH vtedy išli chýry, že aj Tomáš Merašický má záujem o jeden z postov prednostov. Konkrétne ten v Partizánskom. Nakoniec mu ale zlomilo väz, že nemal vysokoškolské vzdelanie a to nedokázala v OĹaNO vyžehliť ani Záborská a tak skončil v KDH. Dnes je podpredsedom.
Medzi ostatnými zvolenými členmi predsedníctva by ste ťažko hľadali známejšiu tvár. Milan Majerský hovorí, že ho známe tváre podporujú, ale evidentne sa rozhodli vyčkávať v závetrí ako to dopadne. A tak novému predsedovi neostalo iné ako siahnuť medzi neznámych. Má to výhodu. Nikto o nich nevie, nemajú k nikomu zodpovednosť, samostatne žiadnu politickú váhu. Tá je spojená iba s osobou Milana Majerského. Pri každom rozhodovaní budú mať na mysli, že členmi predsedníctva sú iba z vôle Milana Majerského. O ich schopnosti prísť s niečim zaujímavým sú preto pochybnosti
Keď však zalovíme v pamäti, predsa nájdeme známejšie tváre – Jozef Mikuš – svojho času s Mikulášom Dzurindom sa pokúsil KDH „zabiť“, bol podpredsedom SDKÚ ako aj poslancom NRSR. Keď „umrelo“ SDKÚ, vrátil sa do rodnej strany a tá je v zjavnej personálnej núdzi a tak aj „zradcovia“ sa môžu dostať do predsedníctva.
Plejádu predstavených členov predsedníctva KDH uzavrime Marekom Šmídom, bývalým rektorom Trnavskej univerzity. Tiež má mať blízko k Záborskej a jej Kresťanskej Únii. Podľa dobre informovaných zdrojov z Úradu vlády ho presadzovala ako poradcu Igora Matoviča. Neuspel a tak sa vrátil do KDH.
Toto je „nová nádej KDH“. Títo ľudia majú robiť autentickú kresťanskú politiku. Bývalí Hlinovi posluhovači, neúspešní navrátilci z blúdenia po iných stranách v snahe získať lukratívne posty a neznáme figúrky z tretej línie strany. Ani jedna výraznejšia osobnosť. Dalo by sa sarkasticky povedať – Kto ešte nebol v predsedníctve KDH nech sa prihlási u súdruha Žinčicu.
Úpadok KDH tak pokračuje a zdá sa, že je nezvratný.
Martin Čaniga