Je prítomnosť operatívneho príslušníka s individuálnym pomerom k veci pri výsluchu len „rizikom“, alebo už porušením zákonných podmienok vzniku dôkazu?

(Reakcia na článok „Je prítomnosť operatívneho príslušníka pri výsluchu rizikom pre zákonnosť dôkazu?“ publikovaný na portáli Pravnelisty.sk)

Abstrakt

Reakčný článok polemizuje s východiskom, podľa ktorého je prítomnosť operatívneho príslušníka pri výsluchu svedka „len rizikom“ pre zákonnosť dôkazu, ktorého význam sa má posudzovať až ex post podľa procesnej aktivity vypočúvanej osoby. Autor vychádza zo systematického a normatívneho výkladu Trestného poriadku a z judikatúry slovenských súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva. Preukazuje, že v situácii, keď individuálne zainteresovaný operatívny príslušník vystupuje v materiálnej pozícii „procesného korektívu“ (najmä podpisom zápisnice), nejde o potenciálne riziko, ale o porušenie zákonných podmienok vzniku dôkazu. Zákonnosť výkonu verejnej moci nemôže byť podmienená procesnou bdelosťou svedka, resp. osoby, ktorej sa úkon týka (svedok, obvinený, zúčastnená osoba atď.).

Východisko polemiky

Pôvodný článok kladie otázku, či je prítomnosť operatívneho príslušníka pri výsluchu svedka „rizikom pre zákonnosť dôkazu“. Autor správne upozorňuje na špecifickosť procesnej situácie výsluchu po začatí trestného stíhania „vo veci“, teda v štádiu, v ktorom ešte neexistuje obhajca ako prirodzený korektív zákonnosti, no svedok už vstupuje do procesného postavenia.

Záver pôvodného textu však ponecháva otázku zákonnosti otvorenú, keď uvádza, že absencia nezúčastnenej osoby alebo jej nahradenie osobou, ktorá túto podmienku nespĺňa, sa „posudzuje najmä podľa toho, či bola vypočúvanej osobe reálne zachovaná možnosť uplatniť námietky a či existoval procesne použiteľný garant, ktorý ich mohol dosvedčiť“.

Tým sa zavádza koncepcia, podľa ktorej zákonnosť procesného úkonu závisí od následného správania procesných subjektov – predovšetkým od procesnej aktivity svedka. Výsluch je považovaný za zákonný dovtedy, kým ho niekto nespochybní. Ide o model, ktorý možno označiť ako podmienenú zákonnosť.

Takéto východisko však naráža na samotnú podstatu zásady zákonnosti výkonu verejnej moci.

Zákonnosť ako vlastnosť ex ante

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku možno hodnotiť len dôkazy získané zákonným spôsobom. Zákonnosť nie je kvalita, ktorá by sa „aktivovala“ až v dôsledku námietky. Ide o vlastnosť úkonu existujúcu v okamihu jeho vzniku.

Výkon verejnej moci v trestnom konaní musí byť zákonný ex ante. Nemožno akceptovať konštrukciu, podľa ktorej sa nezákonnosť stáva relevantnou až vtedy, keď ju niekto identifikuje. Svedok nie je procesným garantom zákonnosti. Jeho postavenie nie je koncipované ako kontrolné a nemožno naň prenášať zodpovednosť za zákonný výkon procesnej moci štátu.

Ak v rozhodujúcom okamihu vzniku dôkazu chýba normatívna podmienka nestranného procesného prostredia, ide o vadu, ktorá existuje ab initio. Nejde o „relatívnu procesnú chybu“, ale o porušenie samotnej podmienky zákonného vzniku dôkazu.

Tento prístup je v súlade so systematikou Trestného poriadku aj s ústavnou zásadou, že orgány verejnej moci môžu konať len na základe zákona a v jeho medziach. Zákonnosť nie je výsledkom procesnej bdelosti jednotlivca, ale povinnosťou štátu.

Materiálna pozícia „procesného korektívu“

Pôvodný článok správne upozorňuje, že pri výsluchu svedka pred vznesením obvinenia neexistuje „externý korektív“ v podobe obhajcu. Zároveň pracuje s pojmom „procesne použiteľný garant“, ktorý má dosvedčiť korektnosť priebehu úkonu.

Reakčný text vychádza z toho, že hoci Trestný poriadok neustanovuje pri výsluchu svedka formálnu „nezúčastnenú osobu“ v zmysle § 30, vytvára mechanizmy, ktoré v určitých situáciách fakticky plnia garančnú funkciu. Ide najmä o fázu objektivizácie úkonu – prečítanie a podpis zápisnice (§ 58 a § 59 Trestného poriadku).

Osoba, ktorá v tejto fáze vystupuje ako „prítomná osoba“ a zápisnicu podpisuje, vstupuje do normatívne relevantného postavenia. Nejde len o fyzickú prítomnosť, ale o účasť na legitimizácii procesného úkonu. Takáto osoba materiálne preberá rolu korektívu korektnosti priebehu výsluchu.

Ak je touto osobou individuálne zainteresovaný operatívny príslušník – teda osoba, ktorá bola v tej istej veci predchádzajúco operatívne činná, je nositeľom určitej skutkovej verzie a výsledkov vlastnej činnosti – vzniká konflikt medzi jeho pomerom k veci a materiálnou funkciou „procesného korektívu“.

V takom prípade nejde o neutrálne „riziko“. Ide o štrukturálnu vadu procesného prostredia, v ktorom dôkaz vzniká.

Osobitne k situácii „pri výsluchu vykonanom bez zapisovateľa“

Pôvodný článok sám zvýrazňuje osobitnú procesnú situáciu „pri výsluchu vykonanom bez zapisovateľa“. Práve v tomto prípade sa podľa § 124 ods. 3 v spojení s § 138 Trestného poriadku koncentruje význam záverečnej fázy úkonu – prečítania zápisnice alebo jej predloženia na prečítanie a následného podpisu.

Ide o moment, v ktorom sa procesný úkon objektivizuje a stáva sa použiteľným dôkazom. Zákon tu implicitne predpokladá existenciu osoby, ktorá má dosvedčiť, že zápisnica verne zachytáva priebeh úkonu. Hoci Trestný poriadok neustanovuje formálnu „nezúčastnenú osobu“ pre celý výsluch svedka, v tejto rozhodujúcej fáze vytvára normatívny priestor pre materiálny korektív korektnosti úkonu.

Ak v tejto situácii vystupuje ako „prítomná osoba“ individuálne zainteresovaný operatívny príslušník a zápisnicu podpisuje, nejde už len o potenciálne riziko. Ide o substitúciu zákonom predpokladanej garančnej funkcie osobou, ktorá má vlastný pomer k veci a k skutkovej verzii.

Mechanizmus, ktorého účelom je objektivizovať priebeh úkonu, sa realizuje prostredníctvom osoby, ktorá nie je nestranná. Tým sa popiera samotný normatívny zmysel tejto fázy výsluchu. V takomto procesnom prostredí dôkaz nevzniká zákonným spôsobom.

Modelové situácie a hranice prípustnosti

Pre aplikačnú prax je potrebné rozlíšiť typové konfigurácie, ktoré sa môžu vyskytnúť:

1. Operatívny príslušník s individuálnym pomerom k veci je prítomný a podpisuje zápisnicu.
   V tomto prípade vstupuje do normatívne relevantného postavenia pri vzniku dôkazu. Podpisom sa podieľa na jeho objektivizácii a legitimizácii. Ak ide o osobu, ktorá bola v tej istej veci predchádzajúco operatívne činná, vzniká konflikt medzi jej pomerom k veci a materiálnou funkciou procesného korektívu. Ide o štrukturálnu vadu zákonnosti vzniku dôkazu.
2. Operatívny príslušník s individuálnym pomerom k veci je prítomný, ale zápisnicu nepodpisuje.
   Aj v tomto prípade môže dôjsť k narušeniu nestranného procesného prostredia, najmä ak ide o osobu s faktickou autoritou voči vypočúvajúcemu alebo so vzťahom k svedkovi. Normatívny dosah je však slabší než v prípade podpisu; ide predovšetkým o riziko ovplyvnenia priebehu výsluchu.
3. Operatívny príslušník je prítomný len ako technická asistencia (napr. zabezpečenie eskorty) a zápisnicu nepodpisuje.

V takom prípade nejde o materiálnu pozíciu procesného korektívu. Samotná fyzická prítomnosť bez normatívne relevantnej ingerencie ešte neznamená porušenie zákonných podmienok vzniku dôkazu.

Povedané inak: Ak individuálne zainteresovaný operatívny príslušník zápisnicu podpisuje, legitimizuje tým procesný úkon a vstupuje do pozície, ktorá musí byť nestranná. Ak zápisnicu nepodpisuje, ide o situáciu rizikovú, nie však automaticky nezákonnú.

Jadro problému teda neleží v každej prítomnosti operatívneho príslušníka pri výsluchu svedka, ale v spojení jeho individuálneho pomeru k veci s normatívne relevantnou účasťou na objektivizácii úkonu, a to prostredníctvom podpisu zápisnice.

Judikatúrne východiská

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 24.02.2021, sp. zn. 1Tdo/13/2021, konštatoval, že účasť osoby, u ktorej existuje objektívna pochybnosť o nezaujatosti, na procesnom úkone, pri ktorom má byť zabezpečená nestranná kontrola jeho priebehu, vedie k zmareniu úkonu a k procesnej nepoužiteľnosti takto získaného dôkazu.

Hoci sa uvedené rozhodnutie týkalo nezúčastnenej osoby v zmysle § 30 Trestného poriadku, jeho ratio decidendi je všeobecnejšie: nestrannosť procesného prostredia je štrukturálnou podmienkou zákonnosti dôkazu. Ak absentuje, nejde o vadu, ktorú by bolo možné „aktivovať“ len námietkou.

Tento prístup je v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý dlhodobo zdôrazňuje, že spravodlivosť „musí nielen byť vykonaná, ale sa aj javiť, že je vykonaná“ (Delcourt v. Belgium, rozsudok zo 17.01.1970; Piersack v. Belgium, rozsudok z 01.10.1982). Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho presvedčenia dotknutej osoby, ale podľa toho, či existujú dostatočné záruky na vylúčenie legitímnych pochybností. Ak sa procesný úkon odohráva v prostredí, ktoré tieto záruky neposkytuje, porušenie existuje bez ohľadu na to, či ho niekto namietol.

Dozor prokurátora a povinnosť reagovať

Prokurátor vykonáva v prípravnom konaní dozor nad zachovávaním zákonnosti (§ 230 a nasl. Trestného poriadku). Tento dozor nie je diskrečnou právomocou, ale zákonnou povinnosťou.

Ak prokurátor identifikuje, že dôkaz vznikol v rozpore so zákonom – napríklad za účasti individuálne zainteresovaného operatívneho príslušníka, ktorý podpisuje zápisnicu ako „prítomná osoba“ – nemôže takýto dôkaz akceptovať ako procesne použiteľný základ ďalších rozhodnutí.

Povinnosťou dozorového prokurátora je v takom prípade uložiť zopakovanie úkonu v procesnom rámci vylučujúcom konflikt funkcií. Nejde o „opatrnostné opatrenie“, ale o realizáciu ústavnej povinnosti štátu vykonávať trestné konanie zákonným spôsobom.

Záver

Otázka položená v názve pôvodného článku má v prípade individuálne zainteresovaného operatívneho príslušníka podpisujúceho zápisnicu jednoznačnú odpoveď. Nejde len o „riziko“ pre zákonnosť dôkazu. Ide o porušenie zákonných podmienok jeho vzniku.

Zákonnosť procesného úkonu nemôže byť viazaná na to, či ju niekto namietne. Výkon verejnej moci musí byť zákonný už v okamihu svojho uskutočnenia. Individuálne zainteresovaný operatívny príslušník nemôže legitimizovať procesný úkon podpisom zápisnice. Ak sa tak stane, vzniká dôkaz v procesnom prostredí, ktoré nezodpovedá požiadavke nestrannosti.

Úlohou prokurátora ako nositeľa dozoru nad zachovávaním zákonnosti je na takúto vadu reagovať. Zopakovaním výsluchu sa neoslabuje trestné konanie; naopak, obnovuje sa jeho normatívna integrita.

Autorovým cieľom je prispieť k odbornej diskusii o výklade Trestného poriadku v nadväznosti na publikovaný odborný článok. Text nesmeruje k hodnoteniu konkrétnych trestných vecí ani k zásahom do prebiehajúcich konaní.

JUDr. Maroš Bučko, prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk