Bol členom a potom predsedom Mladej demokratickej ľavice, mládežníckej organizácie strany SDĽ, neskôr dcérskej organizácie Smer-SD. Spolu s Eduardom Chmelárom, dnes prezidentským kandidátom, vytvorili v roku 2000 manifest Generácie 2000, v ktorom opisujú socializmus ako „civilizáciu humanizmu“, ktorá je jedinou možnosťou na spravodlivejšie usporiadanie sveta.

Pri rozpade strany SDĽ sa nepridal k neskorším úspešným politikom, ktorí založili Smer-SD, ale stavil na Sociálnodemokratickú alternatívu, ktorá však voličov nenadchla a o pár rokov ju pohltil Smer. Štefunko v Smere už nepôsobil, hoci ho v roku 2006 volil.

Štefunko ľavičiar

V rokoch 1999 – 2005 bol redaktorom a šéfredaktorom ľavicového časopisu Slovo, ktorý je aj dnes prorusky zameraný a dlho bol dokonca uvádzaný na stránke konspiratori.sk. O čom vtedy Štefunko písal? V článku „USA – Problem No 1“ napríklad napísal, že vojna v Iraku bola zapríčinená americkou túžbou po rope.

V roku 2003, v čase druhej Dzurindovej vlády, v komentári „Paradoxy demokracie“ napísal: „Porovnávanie úrovne života obyvateľov pred rokom 1989 a po ňom sa stáva nebezpečné, nesúhlas so zahraničnou politikou nového večného spojenca je priam útokom na demokratické hodnoty! Nedávno som bol na Kube, no uvedomil som si, že už aj vlastný cestovateľský záujem musím podriaďovať ideologickým normám, ktoré naordinovali slovenskej spoločnosti cenzori. Po dvoch vetách dojmov z tej krajiny ma obvinili z obhajoby diktátora, keďže som povedal, že tam ľudia neumierajú hladom a naoko sú šťastní. To vraj nemôže byť pravda!“

V článku „Roztržka nad Atlantikom a čas platiť dlhy“ napísal: „Povedzme si otvorene, čo teda dlhujú Spojeným štátom predstavitelia terajšej slovenskej garnitúry. V prvom rade víťazstvo vo voľbách, kde celá plejáda amerických diplomatov a politikov strašila politickou mŕtvolou Mečiarom. Zároveň nadácie, niekedy až priamo napojené na americkú vládu, robili neskutočne nákladnú volebnú kampaň v prospech volebných tém tých, ktorí ich mali vyhrať. Neboli to práve Spojené štáty, ktoré boli posledným jazýčkom na váhach pri pripravovanom rozhodnutí o rozšírení NATO? Nik neďakoval tým, ktorí samozrejme zo solidarity súhlasili, teda Európanom, ale tým, ktorí sa až trápne nechali prosiť – Američanom.“

V roku 2006 povedal: „Ľavica je pre mňa základná platforma pre ozajstnú slobodu a demokraciu. Len človek, ktorý je skutočne nezávislý, môže byť slobodný a nebude utláčaný.“

To bolo v roku 2006.

Štefunko pravičiar

O štyri roky neskôr, keď sa v roku 2010 dostala k moci pravicová koalícia pod vedením Ivety Radičovej, to však už bol trochu iný, pravicovejší Štefunko. Aby zostal v hre, mal údajne poprosiť Ivana Mikloša o nejaký job. Ten mu mal vtedy dohodnúť kontakt s holdingom ProPartners, na ktorom údajne dodnes zarába.

Medzitým pomohol istej Tatiane Ondrejkovej rozbehnúť internetový portál Pelikán (pelikan.sk), ktorý sprostredkovával nákup leteniek niektorým štátnym inštitúciám, podľa týždenníka Koment od roku 2011 v sume viac ako 1,12 milióna eur. (Je zaujímavé, že štátni úradníci, ktorí sú platení za svoju prácu, si nevedia letenky kúpiť sami a potrebujú na to sprostredkovateľa, ktorý údajne nie vždy vedel ponúknuť najlepšiu cenu.)

Smer dobrý biznis

V roku 2012 sa k moci dostal opäť Smer-SD a Štefunko znovu našiel spôsob ako robiť biznis so štátom: v kontroverznej schéme JEREMIE na rozvoj startupov mal podľa vysokého úradníka Ministerstva financií vyfaktúrovať ministerstvu cez spleť sprostredkovateľov a Európskej investičnej banky niekoľko miliónov ročne bez zverejnenia v registri zmlúv.

Z toho, čo sa dá verejne dohľadať v registri zmlúv, vyplýva, že Štefunkove firmy alebo projekty, na ktorých spolupracoval, ako Neulogy, Neulogy ventures, Monogram Technologies, Pelicantravel.sk a ďalšie, zarobili už viac ako desať miliónov eur na  štátnych zákazkách.

V tejto sume nie je zarátaný napríklad takmer tridsaťmiliónový kontrakt na výskum geotermálnych plazmových vrtákov, ktorý robí firma, ktorú Štefunko údajne pomáhal zakladať. Na tento projekt prispeli aj ďalšie štátne inštitúcie, hoci niektorí odborníci hovoria, že ide o vyhodené peniaze, lebo je to vec, ktorá v praxi vôbec nefunguje.

So Štefunkovým menom je spojený tiež projekt Staffino, platforma na hodnotenie výkonu štátnych zamestnancov. Tento projekt stojí daňových poplatníkov dvetisíc eur mesačne, pričom ponúka funkcionalitu, ktorú by v podstate zvládli aj rôzne internetové aplikácie zadarmo.

Podobne zaujímavé sú aj ďalšie kontrakty uzatvorené so štátnymi inštitúciami, vrátane Ministerstva kultúry vedeného Marekom Maďaričom, ktorý sa údajne tiež chystá vstúpiť do Progresívneho Slovenska. Väčšina vyššie uvedených kontraktov sa týka výkonu služieb, na ktoré už štátna správa vyčlenila stovky úradníkov, ktorí by si s nimi vedeli poradiť aj sami. A samostatnou kapitolou sú rôzne poradenstvá, ktoré sú ideálnym spôsobom ošetrenia finančných tokov…

Podstatná časť Štefunkovho podnikania nesúvisí so štátnymi zákazkami. Je však možno niečo aj na tom, čo píše týždenník Koment. Podľa tohto zdroja jeden z kľúčových ľudí šéfa Úradu vlády mal o Štefunkovi údajne povedať: „Chodí sem ako na klavír a pýta stále peniaze na kampaň a niekto tu na úrade mu ich dáva, preto si myslím, že Progresívne Slovensko a Smer-SD sú až priveľmi prepojené“.

Štefunko a Monogram Technologies

Povesť Štefunka a jeho strany je momentálne spochybňovaná v súvislosti s kauzou spoločnosti Monogram Technologies, kde je Štefunko nepriamym spoluvlastníkom. V tejto kauze ide o to, že uvedená firma, ktorej stopercentným vlastníkom je firma Monogram Ventures, kde má Štefunko štvrtinový podiel, v roku 2014 získala na základe podozrivej verejnej súťaže dodávku pre Žilinskú univerzitu v hodnote dva a pol milióna eur.

Tej súťaže sa zúčastnili len dve firmy: Monogram Technologies a Anext. Obidve ponuky vykazujú stupeň zhodnosti, ktorý vylučuje náhodu, a súčasne viaceré položky v nich vykazujú znaky predraženia. Okrem toho, na tej zákazke napokon zarobili obidve firmy, ktoré sa tendra zúčastnili, pretože licencie, ktoré boli predmetom zákazky, Monogram Technologies kúpil od Anextu a až potom ich predal Žilinskej univerzite. Viac sa o prípade môžete dočítať napríklad v článku na Aktualitách.

Ešte zaujímavejšia ako samotná kauza, ktorá má zjavné znaky kartelovej dohody, a ktorú v súčasnosti preveruje protimonopolný úrad, je však Štefunkova reakcia. Ten sa od prípadu absolútne dištancuje a tvrdí, že ako menšinový vlastník nemohol veci ovplyvňovať a ani o detailoch prípadu nevedel. Pritom však dva roky komunikoval s novinárom Martinom Turčekom, ktorý o veci písal…

Štefunko sa hlási k štandardom transparentnosti a nulovej tolerancii voči korupcii. Hovorí, že má čisté svedomie, že vždy podnikal transparentne, že projekty, ktoré spúšťal, patria medzi technologických lídrov a ako „vždy bol za blázna, keď presviedčal kolegov a kamarátov, že treba platiť dane“. Treba povedať, že podľa všetkého zatiaľ v žiadnom zo Štefunkových prípadov podozrení neexistujú nezvratné dôkazy, len pochybnosti. Štefunko však zatiaľ, pokiaľ je nám známe, dlhodobo neodpovedal na opakované otázky Turčeka a ďalších novinárov, či urobil nejaké opatrenia smerujúce k zisťovaniu či náprave možných nezákonných krokov firmy Monogram Technologies.

Štefunko hovorí, že z firmy Monogram Technologies nikdy nevzal žiadny zisk. (Prečo?) Novinár Turček však zistil, že firma Monogram Technologies v roku 2015 vyplatila 8,8 milióna eur materskej firme Monogram Ventures, v ktorej je Štefunko 25-percentným vlastníkom. Okrem toho, vo firme čaká niekoľko miniónov zisku na vyplatenie.

A pritom Monogram Technologies má podľa portálu Aktuality.sk dlhy a daňové nedoplatky voči štátu vo výške viac ako 240 000 € a minimálne v jednom prípade bola na ňu uvalená aj exekúcia. Okrem toho existuje aj informácia o tom, že firma prinajmenšom v jednom prípade neplatí faktúry napriek vydanému súdnemu rozhodnutiu.

Zuzana Čaputová, to je Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko, to je Ivan Štefunko. A Štefunko? Nuž, ťažko povedať, či je tento ľavicovo-pravicový kamarát Smeru a dobrých biznis kontaktov tým najlepším finančným pozadím pre nového slovenského prezidenta…

Ivan Lehotský