“Ak súd chce rozhodnúť o vine a treste, musí konštatovať zistenie materiálnej pravdy. Súčasný Trestný poriadok hovorí o tom, že musí zistiť skutok bez dôvodných pochybností. Ak tak nie je, ak teda súd má nejakú pochybnosť o zistenom stave, musí rozhodnúť opak. Lebo vlastne v teórii sa zase hovorí, že nedokázaná vina sa rovná dokázaná nevina, to je pravidlo. To je záver a mne z toho vyplýva samozrejme len, že súd pravdepodobne konštatoval, že skutkový stav nie je zistený bez dôvodných pochybností,” uviedol odborník na trestné právo.

Zároveň zdôraznil, že prirodzene nemá informácie o vyšetrovacom spise a nevie ho posúdiť cez jednotlivé dôkazy. “Ak vychádzam len z medializovaných informácií, tak tie informácie neboli celkom presvedčivé. Ale neodvážim sa hodnotiť dôkaznú situáciu, tú hodnotí súd podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a presvedčenia, a na základe voľného hodnotenia dôkazov. Treba si uvedomiť, že toto je len prvostupňové rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu môžu podať strany, či už strana žalujúca alebo žalovaná, opravný prostriedok,” objasnil Ivor.

Podľa jeho názoru pocit dôkaznej núdze v prípade nastal potom, ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal nový návrh na doplnenie dokazovania na ŠTS. Prokurátor ho podal tri dni pred plánovaným vynesením rozsudku.

Eduard Chmelár: “V právnom štáte súdy nemôžu rozhodovať na politickú a mediálnu objednávku”

Politický komentátor Eduard Chmelár nastavil zrkadlo médiám a politikom, ktorí o prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej neustále hovorili tendenčne a jednostranne a teraz po vypočutí rozsudku Špecializovaného trestného súdu sú prekvapení, šokovaní či zdesení.

Reakcie niektorých politikov a novinárov na oslobodenie Mariána Kočnera v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa politológa Eduarda Chmelára pôsobia tak, akoby si mysleli, že spravodlivosť v tejto krajine budú určovať oni.

“V právnom štáte však súdy nemôžu rozhodovať na politickú a mediálnu objednávku. Marián Kočner je bezpochyby odporný človek, ale dnešný rozsudok neznamená, že je bezúhonný, ale že proti nemu neexistujú nepriestrelné dôkazy. Nič viac a nič menej.”

Chmelár v komentári na sociálnej sieti napísal, že niektoré súdne systémy v Európe poznajú okrem rozsudku vinný – nevinný aj výrok “nepreukázané”. “Náš súdny systém však niečo také nepozná, preto musel rozhodovať len medzi dvoma spomínanými možnosťami.”

“Nikto sa však nemusí báť, že by sa Kočner dostal na slobodu. Rozsudky v iných prípadoch mu zaručujú, že sa už z väzenia nedostane. Ale súd nemôže rozhodovať zaujato, pod nátlakom emócií a podľa nálad davu, ale iba a výlučne na základe dôkazov, ústavy a zákonov tohto štátu,” podčiarkol Eduard Chmelár.

Rozsudok v kauze Kuciak môže byť prelomovým, tvrdí Baránek

Do istej miery je oslobodzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka podľa politického analytika Jána Baránka prekvapením. Analytik chce veriť, že súd sa riadil podľa dôkazov a svedomia a nepodľahol tlaku. Zároveň si myslí, že rozhodnutie sudcov v Pezinku môže byť v slovenskom súdnictve prelomovým.

„Celý ten čas, čo sme sledovali proces s Marianom K., sme videli, že mainstreamové médiá prinášajú správy, ktoré ako keby potvrdzovali jeho vinu. Boli aj alternatívne médiá, ktoré prinášali pochybnosti a medzičasom boli obvinené, že nadržiavajú Marianovi K. Ukázalo sa, že to nie je celkom tak. Aj alternatívne správy mali svoju informačnú hodnotu,“ povedal agentúre SITA Baránek.

Podľa neho súd nepodľahol mediálnemu tlaku, lebo médiá potrebovali jednoznačného vinníka, ktorý bol daný od začiatku. Analytik chce veriť tomu, že súd sa riadil podľa dôkazov a svedomia a tlaku nepodľahol. Myslí si, že rozsudok otvára veľa otázok. „Napríklad, že ak bol Marian K. zainteresovaný do prípadu, či bol posledný možný v reťazci, ktorý má na svedomí Kuciakovu vraždu. A tiež, či to nebola falošná stopa úmyselne živená a podporovaná a či pravda nebude inde. V tomto prípade by muselo znovu začať vyšetrovanie a museli by sa preverovať aj iné stopy,“ mienil analytik s tým, že prípad sa posúva do roviny hypotéz.

Baránek pripomenul, že po vražde novinára Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej bolo viacero línií vyšetrovania. Dodal, že v tejto chvíli sa možno spoliehať len na otvorené zdroje. Ako ďalej analytik povedal, rozhodnutie súdu môže byť prelomovým v slovenskom súdnictve a aj vo vyšetrovaní nielen tejto kauzy. „Môže nás posunúť aj v očiste verejného živote. Paradoxne si to ľudia po tomto rozsudku nebudú myslieť, ale hovorím to preto, že toto rozhodnutie môže otvoriť iné línie vyšetrovania, ktoré boli spomínané a o ktorých sa prestalo hovoriť, lebo celá pozornosť sa sústredila na dokazovanie viny Marianovi K. a Alene Zs.,“ zhodnotil Baránek.

Analytik si myslí, že súd rozhodol najlepšie, ako vedel. „Za tejto mediálnej pozornosti mohol byť súd ovplyvňovaný, ale asi by si to sudcovia ‚nelajzli’,“ podotkol Baránek. Kauza sa zrejme dostane na Najvyšší súd SR. „Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu tu však zostane bez ohľadu na to, ako rozhodne Najvyšší súd SR. Pochybnosti zostanú,“ doplnil analytik.

Žitný: V právnom štáte dojmy nestačia k odsúdeniu, slovo bude mať NS SR

V právnom štáte by nemali dojmy stačiť k odsúdeniu páchateľov a posledné slovo v prípade obžalovaných v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bude mať aj tak Najvyšší súd SR. Uviedol pre TASR bezpečnostný analytik Milan Žitný. Reagoval tak na rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, ktorý vo štvrtok oslobodil podnikateľa Mariana K. a Alenu Zs. spod obžaloby v kauze vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice Kušnírovej.

“V každom takomto prípade sa žiada zachovať si chladnú hlavu a nechať emócie bokom. Slovo bude mať ešte Najvyšší súd SR, ktorý buď potvrdí rozsudok, alebo nie. A nech už bude mať akýkoľvek právny názor na vec, treba to rešpektovať,” zdôraznil Žitný.

Podľa jeho názoru však oslobodzujúci rozsudok neprekvapil nikoho, kto zaznamenal, že tvrdeniu odsúdeného Zoltána Andruskóa o Marianovi K., ako o objednávateľovi vraždy, chýbajú presvedčivé a nespochybniteľné dôkazy, ktoré by to potvrdili.

“Médiá, ktoré z rozhorčenia i z obáv, aby sa už neopakoval podobný prípad, vyvolali chtiac-nechtiac vo verejnosti dojem, že prípad je jasný a vinníci budú odsúdení. V právnom štáte ale dojmy k odsúdeniu nestačia. My môžeme byť jednoznačne presvedčení o vine obžalovaných, nestranný súd však musí vychádzať zo zásady, že ak nie sú dôkazy o vine presvedčivé, jednoznačné, obžalovaného musí oslobodiť,” povedal Žitný.

Podľa jeho vyjadrenia, pokiaľ budú silnieť hlasy, aby za tento rozsudok nasledovali politické čistky v polícii, prokuratúre a súdnictve, bude sa Slovensko od zásad právneho štátu iba vzďaľovať.

Kurilovskú prekvapil rozsudok vo veci vraždy Kuciaka a Kušnírovej

Vzhľadom na to, čo všetko vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vyvolala v spoločnosti, je rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku prekvapivý. Pre TASR to povedala rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská.

„Bola aj možnosť oslobodzujúceho rozsudku. Veľmi sa hovorilo o tom, že je veľa nepriamych dôkazov. Aj svojich študentov učím, že u nás platia nepriame dôkazy rovnako ako každý priamy dôkaz. Keď nepriame dôkazy dávajú mozaiku, že do seba zapadajú a navzájom si neodporujú, ale práve sa podporujú, tak môžeme použiť aj iba nepriame dôkazy,“ uviedla Kurilovská.

Ako poznamenala, možností bolo viacero. „Už samotný senát tým, že oddialil termín vyhlásenia rozsudku, respektíve predĺžil záverečnú poradu, nastolil otázniky nad tým, že sú pravdepodobne v senáte nejaké nezhody, respektíve niektoré dôkazy vyhodnocujú vo všetkých súvislostiach,“ pokračovala rektorka, podľa ktorej mohol byť náhľad jednotlivých členov senátu na vyhodnotenie dôkazov rôzny.

Kurilovská upozorňuje, že ide o rozsudok prvostupňového súdu, voči ktorému sa môžu zúčastnené strany odvolať. „Je pravda, že keď boli pochybnosti, platí pravidlo – v pochybnostiach v prospech páchateľa. Pravdepodobne k tomu takto pristúpil aj súd,“ uzavrela.