IVRA: Štát oberá pracujúcich na poistných fondoch o 360 miliónov eur ročne

Bratislava 2. augusta (TASR) – Štát oberá pracujúcich na poistných fondoch ročne o 360 miliónov eur. Tvrdí to Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) na základe analýzy o hospodárení jednotlivých poistných fondov v rámci Sociálnej poisťovne (SP).

"Po zavedení druhého dôchodkového piliera, ktorý každoročne vytvára deficity vo výške jedna až dve miliardy eur, začal štát používať na sanáciu týchto deficitov aj prebytkové poistné fondy. Zdroje z poistných fondov v celkovej výške 2,87 miliardy eur takto od roku 2004 neboli použité v súlade s účelom ich výberu. Ide pritom o poistné odvádzané zamestnanými aj zamestnávateľmi," povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave zástupca inštitútu Martin Halás.

Ako príklad uviedol prebytkové hodnoty jednotlivých typov fondov. Napríklad fond poistenia v nezamestnanosti mal v období od roku 2004 do roku 2012 prebytok vyše 1,1 miliardy eur. Jeho účelom je pritom zabezpečiť poistenému istú životnú úroveň v čase, keď je bez práce. "Znamená to, že prepustení zamestnanci mohli napríklad dostávať dlhšie obdobie dávku v nezamestnanosti," uviedol Halás.

Prebytkovosť pritom zaznamenávajú aj ostatné typy fondov ako nemocenský fond, fond úrazového poistenia či garančný fond. "Ide o čiastky, ktoré štát vyberal s vedomím prebytkovosti. Aktívna populácia, ktorá v tomto období platila tieto odvody, mohla tak v priemere ušetriť na odvodoch 360 miliónov eur ročne," vypočítal inštitút. Podľa Halása je teda voči klientom veľmi nekorektné, že odvodmi plnili tieto fondy aj napriek tomu, že časť prebytkových peňazí z nich sa použila na výdavky v rámci starobného poistenia.

Inštitútu sa tiež nepáči, že štát nerieši nabaľujúci sa deficit v oblasti dôchodkového poistenia po zavedení druhého piliera. Kritiku si vyslúžil aj rezervný fond solidarity Sociálnej poisťovne. Okrem ochrany sporiteľov totiž môže slúžiť aj na úhradu škody, ktorú by spôsobila dôchodková správcovská spoločnosť. "Tu sa pýtame, či je vôbec správne, aby fond, na ktorý sa skladajú ľudia, slúžil aj ako rezerva pre súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Toto je jeden zo zaťažujúcich prvkov poistného systému," domnieva sa Halás.

Riešením by podľa IVRA mala byť okamžitá zmena štruktúry poistného systému tak, aby štát naďalej nebral pracujúcim na odvodoch neoprávnene vysoké finančné prostriedky, ktoré nepoužíva na účel, na ktorý sa vyberajú. Zároveň pre vysokú deficitnosť systému dôchodkového poistenia inštitút navrhuje v zmysle odporúčaní Európskej únie postupne zvyšovať výdavky na takzvanú sociálnu ochranu. Slovensko je totiž v súčasnosti v tomto bode na poslednom 27. mieste zo všetkých krajín únie, keď pomer výdavkov na sociálnu ochranu predstavuje v SR iba 11,9 % hrubého domáceho produktu.

To, že majú jednotlivé fondy prebytky registruje aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). Ako však pripomína v legislatívnom procese j ev súčasnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorá navrhuje predĺženie obdobia, počas ktorého je možné presúvať disponibilné prostriedky prebytkových základných fondov do fondov, ktoré vykazujú nedostatok. "Je pravdou, že v zásade sa tieto prostriedky využívajú na vykrývanie deficitu základného fondu starobného poistenia. Ministerstvo ale navrhuje presun nevyčerpaného zostatku správneho fondu Sociálnje poisťovne do rezervného fondu solidarity, ktorý slúži na vykrývanie záklandých fondov, ktoré majú nedostatok finančných prostriedkov," priblížil Michal Jurči z tlačového odboru ministerstva. Ako ďalej hovorí, rezort práce v rámci zmien v I. a II. pilieri pristúpil k naviazaniu dôchodkového veku na strednú dĺžku života, zmenila sa valorizácia dôchodkových dávok a ako aj k iným zmenám, ktoré majú prispieť k udržateľnosti dôchodkového systému.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 7. odsek