Irán nie je ani Keňa, aby bol Čínou kolonizovaný. Ahmadínedžád: Tajná dohoda uzavretá s Číňanmi proti záujmom krajiny nie je platná a iránsky národ ju neuzná.“

Tajná dohoda uzavretá na 25 rokov, ktorá má všetky atribúty koloniálnej dohody, udeľuje Číne významné práva na využívanie iránskych prírodných zdrojov. Na povrch vychádzajú informácie, ktoré prezrádzajú, že podľa jedného článku tejto dohody Čína investuje takmer 400 miliárd dolárov do iránskeho ropného, ​​plynárenského a petrochemického priemyslu. Na oplátku budú v nových iránskych projektoch v týchto sektoroch uprednostnené čínskej ponuky. Čína ďalej získa 12% zľavu a bude môcť odložiť príslušné platby až o dva roky. Čína bude Iránu tiež môcť platiť v mene, ktorú si sama zvolí. Odhaduje sa, že vďaka tejto dohode získa Čína zľavy v celkovej výške takmer 32%.

Ďalšia tajná časť dohody má vojenský rozmer: Čína na území Iránu rozmiestni 5 000 príslušníkov svojich bezpečnostných síl. Takýto ústupok je v histórii Islamskej republiky bezprecedentný. Dohoda je pre Čínu jasnou výhrou; 400 miliárd dolárov, ktoré Čína v Iráne investuje počas nasledujúcich 25 rokov, je pre druhú najväčšiu svetovú ekonomiku malá čiastka. Čína získa tiež plnú kontrolu nad iránskymi ostrovmi, získa prístup k iránskej rope za veľmi výhodnú sadzbu a zvýši svoj vplyv a prítomnosť takmer vo všetkých odvetviach iránskeho priemyslu, vrátane telekomunikácií, energetiky, prístavov, železníc a bankovníctva. Čína je mimochodom najväčším dovozcom ropy na svete.

Dohodu začali kritizovať dokonca aj niektorí iránski politici a vládne noviny. Vládu prekvapivo kritizoval napríklad článok v iránskych reformistických novinách Arman-e Melli: „Irán nie je ani Keňa ani Srí Lanka aby bol Čínou kolonizovaný.“

Minister zahraničia USA Mike Pompeo varoval vo februári 2020 v prejave k diplomatom a významným podnikateľom prednesenom na zasadnutí Hospodárskej komisie OSN pre Afriku v hlavnom meste Etiópie Addis Abebe, že všetky krajiny by „mali byť opatrné pred autoritárskymi režimami, ktoré prinášajú prázdne sľuby hospodárskej spolupráce, ktoré vedú len ku korupcii a závislosti „. V iránskych novinách Hamdeli bol zverejnený článok iránskeho novinára Širzáda Abdollahího nazvaný „Stane sa Irán čínskou kolóniou?“,ktorý varoval vedúcich predstaviteľov Iránu pred úsmevmi Číňanov.

Poslanec iránskeho parlamentu a člen strany radikálnych konzervatívcov Mahmúd Ahmadi Bighaš v štátnej televízii povedal, že sa domnieva, že navrhovaná dohoda zahŕňa aj „odovzdanie plnej kontroly nad iránskymi ostrovmi Číne“.

Na nebezpečenstvo tejto dohody upozornil dokonca aj bývalý iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád:

„Tajná dohoda uzavretá so zahraničnými partnermi proti záujmom krajiny a bez toho, že by bola vzatá do úvahy vôľa iránskeho národa, nie je platná a iránsky národ ju neuzná.“

Ahmadínedžád vládnucim mulláhom odkázal:

„Vám táto krajina patrí, že ju dávate do dražby bez vedomia jej občanov? Revolúciu sme vykonali preto, aby pred národom nebolo nič skryté a aby si nikto nemohol túto krajinu privlastňovať.“

Rozhorčené reakcie na uzavretie tejto dohody sa ozývajú z celého Iránu. Niektorí Iránci prirovnávajú túto dohodu s Čínou k ponižujúcim koloniálnym dohodám uzavretým pred islamskou revolúciou. Napríklad v roku 1872 poskytol iránsky vládca Násir al-Din Šáh britskému bankovému barónovi Paule Juliu von Reuter významnú kontrolu nad perzskými cestami, továrňami, ťažbou nerastných surovín, telegrafmi, mlynmi a inými verejnými podnikmi a zdrojmi výmenou za časť príjmov po dobu 20 rokov. Koncesia poskytnutá barónovi von Reuter bola tak rozsiahla, že ju dokonca aj slávny imperialista lord Curzon nazval „najúplnejšou kontrolou zdrojov získanou cudzincom v akejkoľvek krajine“.

Vládnuci mulláhovia predávajú svoju krajinu Číne, tak ako to urobili vlády mnohých afrických krajín. Zdá sa, že k uskutočneniu svojich plánov na globálnu hegemóniu Peking využije čokoľvek vrátane dohôd s diktátormi, a nerobí mu problém ignorovať, že porušujú ľudské práva, len preto, aby dostal príležitosť na vydrancovanie ich krajín, napísal portál lidovky.cz

Ivan Blaho