Indický filozof: “Západ sa má vrátiť k Biblii!”

Wetzlar 26.júna 2015 (HSP/kath.net/idea/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

Vishal Mangalwadi: Na to je potrebné odvrátiť sa od “falošných teológov”! Aj úspechy techniky sa zakladajú na biblickom myslení: Technika je aplikovaná teológia

Úpadok kresťanstva v západnom svete možno zadržať, ak sa Západ vráti k Biblii. O tom je presvedčený indický filozof Vishal Mangalwadi (65). Je autorom diela „Kniha Stredu. Akými sme sa stali, čím sme. Biblia je srdcom západnej kultúry“ (Vydavateľstvo `fontis, Bazilej). V interview pre evanjelickú agentúru „idea“ (Wetzlar) vyzýva kresťanov, aby sa odvrátili od „falošných teológov“ a hovorí: „Tak bude možné nové obrodenie.“

Filozof evanjelickej teológii v Nemecku vyčíta, že Bibliu podkopla. Teologické fakulty – kde dominuje historicko-kritický výklad Biblie – ničia sami seba. Mangalwadi: „Kto chce vedieť o Biblii viac, dnes už nemusí ísť na univerzitu. Môže si čítať Sväté písmo samotné, alebo vyhľadať dobré kurzy: „Každé spoločenstvo sa dnes samotné môže stať univerzitou.“ To, že kresťanské spoločnosti sa stali takými úspešnými, odôvodňuje filozof Bibliou. Reformáciou v 16. storočí začali ľudia vo veľkom počte čítať Sväté písmo. Biblické príbehy pomáhali rozlišovať právo od bezprávia a mali za účinok scivilizovanie Západu.

Kresťanská viera napomáha sebakritiky

Okrem toho kresťanská viera robí človeka schopným sebakritiky. To sa jasne prejavuje najmä u prorokov Starého zákona: „Z poverenia Boha kritizujú politiku vládnucich panovníkov a nemajú strach predtým, že ich zabijú. Biblickí proroci sa zásadne odlišujú od proroka Mohameda v islame. Dôverujú moci slova, zatiaľ čo Mohamed vsadil na moc meča.“

Mangalwadi uvádza, že Biblia vzbudzuje aj zvedavosť pre výskum a Biblia aj hlboko ovplyvnila západné myslenie. Idea nadobúdať poznatky je pre vedu zásadná a vychádza priamo z Biblie. Podnecuje k rozmýšľaniu a vzbudila zvedavosť pre výskum sveta. Mangalwadi poukázal na starozákonnú Knihu prísloví: „(Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať“ (25,2).

Naproti tomu vo východných náboženstvách ako budhizmus a hinduizmus nejde o to naplniť si rozum, ale vyprázdniť ho a vypnúť myslenie.

“Technika je aplikovaná teológia”

Podľa Mangalwadiho aj úspechy techniky sa zakladajú na biblickom myslení: „Technika je aplikovaná teológia.“ Kresťanstvo sa stalo priekopníkom cesty pre nové techniky, pretože Biblia zjavila Boha ako Stvoriteľa a nie ako blúznivca a tanečníka ako v hinduizme.

Kresťanské presvedčenia sú hybnou silou západnej techniky. Biblia zdôrazňuje, že dizajn sveta dáva spoznať prácu odborníka a dobrý remeselník má svojou prácou účasť na úžasnom Božom remeselnom umení. Sväté písmo učí, „že konáme z Božieho poverenia, keď stvárňujeme svet“. Božie slovo ďalej človeka vyzýva, aby zodpovedne trávil svoj čas, pretože každý moment je dôležitý. Filozof okrem toho doslova uviedol:

„Tam, kde sa málo číta Biblia, menej sa čítajú aj iné knihy. Pritom bola Biblia dôvodom, prečo západný svet začal čítať aj iné knihy. Existuje k tomu zaujímavá štúdia islamského učenca: Za 1000 rokov sa v arabskom (moslimskom) svete uverejnilo menej kníh, ako v španielsky hovoriacom (katolíckom) svete za rok. Nemci uverejňujú za tri mesiace viac kníh, ako arabský svet za 1000 rokov. Dôvod, prečo sa čítanie kníh v Európe presadilo, nespočíval vo vynáleze kníhtlače. Bolo to čítanie Biblie, ktoré západný duch otvorilo pre zamýšľanie sa nad svetom. Ak Biblia z verejného života zmizne, zmizne aj zvedavosť pre skúmanie sveta.“