Môj profil 
Predplatné
Bolo to svojrázne uctenie pamiatky zakladateľa slovenského a azda aj svetového družstevníctva, národného buditeľa Samuela Jurkoviča, ako aj seriózna debata o budúcnosti slovenského družstevníctva a celého hospodárstva. Konala sa priamo na mieste, kde Samuel Jurkovič založil vôbec prvé družstvo – v obci Sobotište.
Samuel Jurkovič (9.2.1796 – 13.7.1873) bol pedagóg, ľudovýchovný a kultúrny pracovník, organizátor družstevníctva. V roku 1845 založil v Sobotišti Gazdovský spolok a ešte predtým spolu s mladými štúrovcami – študentmi Bratislavského evanjelického lýcea tam založil v roku 1841 Slovenské národné divadlo nitrianske.
Včerajšia konferencia „Spoločné hospodárenie Slovanov“ sa uskutočnila v reprezentačných priestoroch Nyáryovského kaštieľa, ktorý sa nachádza v centre obce Sobotište, na spojovacej trase Senica – Myjava.
Tento kaštieľ bol postavený v roku 1631 a v roku 1645 ho zničil požiar. Po požiari bol čiastočne prestavaný a obnovený v roku 1663. V podstate sa jeho dispozícia zachovala do dnešných čias, hoci menšie interiérové zmeny boli prevedené koncom 18. a 19. storočia a v 40. rokoch 20. storočia.
Jeho dnešná podoba je výsledkom stavebných úprav v 80. rokoch 20. storočia. V súčasnosti sa v kaštieli nachádza múzeum, knižnica, kongresová sála, kde sa konala konferencia, obecný úrad a obradná sieň.
Podujatie sa začalo o 12.30. hod. slávnostným zasadením slovanskej lipy v parku v areálu Nyáryovského kaštieľa. Na tejto už tradičnej a čoraz populárnejšej akcii na Slovensku sa zúčastnili: poslanec NR SR Ľuboš Blaha, starosta obce Sobotište Dušan Horňák, predseda občianskej organizácie Slavica Miloš Zverina a všetci účastníci konferencie.
Potom vo vstupnom vestibule Nyáryovského kaštieľa pri soche Samuela Jurkoviča účastníkov konferencie privítal Miloš Zverina a starosta Dušan Horňák, ktorý porozprával o histórii a súčasnosti obce a činnosti Samuela Jurkoviča v období, keď tam pôsobil. Po krátkom hudobnom programu v predvedení miestneho folklórneho súboru účastníci konferencie sa zúčastnili na prehliadke Družstevného múzea Samuela Jurkoviča, ktoré sa nachádza v priestoroch kaštieľa.
Krátko po 13. hod. sa začala konferencia „Spoločné hospodárenie Slovanov“, ktorá bola zameraná prevažne na témy: družstevníctvo, rodové statky, spoločné hospodárenie, život a činnosť Samuela Jurkoviča, súčasný stav na Slovensku. Všetci prednášajúci vyzdvihovali význam družstevníctva, kooperácie, spoločného hospodárenia ľudí.
Vyvrátili populárny a určite škodlivý slniečkarský mýtus, že družstva, kooperácia je to socialistický či dokonca komunistický výmysel. Poukázali na to, že kooperácia, družstevníctvo sa rozvíjali dávno pred vznikom teórií Marxa a Engelsa.
Prízvukovali, že družstvá úspešne fungujú v súčasnosti vo mnohých západných štátoch – v Nemecku, Španielsku a iných. Práve na to, že družstevníctvo to nie je žiadna komunistická fikcia, ale mimoriadne efektívny a užitočný systém aj v súčasnosti, poukázali prví traja rečníci, členovia skupiny DAV DVA: Ľuboš Blaha, Lukáš Perný a David Diczházy.
Ľuboš Blaha pripomenul a aj porovnal históriu rozvoja družstevníctva v kapitalistických štátoch a prvom socialistickom štáte – ZSSR. Prízvukoval, že ani v sovietskom Rusku družstevníctvo sa neujalo tak ľahko, malo svojich tvrdých kritikov a úspešne sa začalo rozvíjať až po niekoľkých rokoch.
Pripomenul, ako dobre fungovalo družstevníctvo v Československu pred nežnou revolúciou prakticky vo všetkých oblastiach hospodárstva a individuálnej tvorby a podnikania a ako „úspešne“ bolo zlikvidované novou politickou garnitúrou a slniečkarmi v ostatných rokoch.
Uviedol jednotlivé pozitívne príklady činnosti družstiev na Slovensku, vyjadril presvedčenie, že sa v budúcnosti situácia predsa zlepší.
Lukáš Perný a David Diczházy pripomenuli doslova unikátne aktivity Samuela Jurkoviča, prízvukovali, že bol zaangažovaný do viacerých oblastí, bolo až neuveriteľné, ako to všetko stíhal.
Porozprávali podrobne o tom, čo je to družstevníctvo, aké má formy, ako sa vyvíjalo v jednotlivých krajinách a tiež poukázali na úbohý, nezávideniahodný súčasný stav družstevníctva na Slovensku.
Podotkli, že mnohé politické strany a celý slniečkarský front vyhlásil totálnu vojnu družstevníctvu a preto je situácia na Slovensku taká, aká je.
Po krátkej prestávke prednášajúci Ladislav Lysák hovoril o tom, že družstevníctvo najviac „pasuje“ práve pre slovanské národy, pretože ich charakteristickou vlastnosťou je spoločná práca, priateľstvo a pracovitosť, aj keď politici a slniečkari v ostatných rokoch dokázali takmer totálne zdemolovať družstevníctvo a čiastočne pokriviť túto slovanskú mentalitu, presadzujúc „moderné“ liberálne princípy typu „Každý je sám za seba“.
Ladislav Lysak prízvukoval, že slovanstvo je kotva nášho bytia. Hovoril o syntézujúcom pohľade na činnosť Samuela Jurkoviča, tvorcovi družstevníctva, ktorý bol navyše aj národným buditeľom a úprimne podporoval slovanskú ideu.
Porozprával o činnosti nezávislého združenia ekonómov Slovenska – NEZES, ktorého členovia vidia v družstevníctve budúcnosť rozvoja slovenského ale aj svetového hospodárstva. Pripomenul, ako dobré šliapali podniky v bývalom Československu, napríklad, v Slušoviciach. Poukázal na cesty obnovenia a úspešného vývoja družstevníctva na Slovensku a v celej Európe.
Následne Pavol Pánik veľmi podrobne pripomenul život a činnosť Samuela Jurkoviča, podotkol, že sa podarilo objaviť nové zaujímavé fakty zo života slávneho Slováka.
Zdôraznil, že Samuel Jurkovič bol popredný ľudovýchovný pracovník a mecén v obrodenskom, najmä v štúrovskom duchu: zakladateľ učiteľských a čitateľských spolkov, školských knižníc a nedeľných škôl, propagoval nové plodiny a modernizáciu poľnohospodárstva.
Podrobnejšie porozprával o tom, ako v roku 1841 spoluzakladaľ Slovenské národné divadlo nitrianske, a hlavne o všetkých okolnostiach založenia v roku 1845 Spolku gazdovského v Sobotišti, prvého úverového družstva v Európe, a základov slovenského družstevného hnutia.
Pripomenul, že Samuel Jurkovič sa tiež zaoberal výchovou dospelých, písal učebnice pre slovenské vidiecke školy, rozpracoval metodiku vyučovania a zaslúžil sa o uplatňovanie didaktických zásad Komenského. Bol autorom básní a článkov v časopisoch.
Napísal historickú prácu Biographie Rectorum. Je autorom kroniky prvého slovenského divadla. Podporoval a propagoval Štúrove Slovenské národné noviny, zúčastnil sa na príprave slovenského povstania v r. 1848 – 1849, bol členom Slovenskej národnej rady a jedným zo zakladateľov Matice slovenskej. Bol to neuveriteľne aktívny a pracovitý človek.
Záver podujatia spestrila nielen veľmi zaujímavou prednáškou o rodových statkoch, družstevníctve v Európe, hlavne v Česku a na Slovensku, ale aj vlastnými básničkami Soňa Ludmila Csiffáry. Prezentovala činnosť Živého Ekologického múzea v Javorníku, porozprávala, akým spôsobom tam vyučujú remesla a rozvíjajú družstevníctvo. Poukázala na negatívne javy v súčasnosti, napríklad, na kupčenie s pôdou. „Pôda je naša Matka. Predali by ste vlastnú Matku? Toto sa v súčasnosti deje,“ podčiarkla.
Poukázala aj na ďalšie negatívne javy, ktoré však s družstevníctvom nijako nesúvisia: „Na území Česka a Slovenska sa pohybujú okupačné vojska. Údajne smerujú na nejaké cvičenia. Určite chápete, ako sa môžu skončiť podobné „cvičenia“ a čo sa môže stať,“ zdôraznila.
Podotkla, že aj v tomto prípade štát môže použiť metódy družstevníctva: nepotrebuje žiadne NATO, európsku armádu, žiadne vojska na svojom území, ale musí rozvíjať vlastnú armádu a domobranu, keď ľudia budú pripravení spoločne chrániť a brániť svoju krajinu.
Oficiálny program sa síce skončil krátko po 17. hodine, ale mnohí prednášajúci a účastníci konferencie potom ešte dlho debatovali o problémoch družstevníctva, samozrejme, sa dotkli aj mnohých ďalších tém a popri kávičke a chutnom občerstvení, ktoré pripravili starostliví zamestnanci obecného úradu a aktivisti, sa rozprávali sa viac ako hodinu.
Eugen Rusnák
