Baku 9. júna 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber)

Tento titulok zdobí článok azerbajdžanského novinára Sokrata Babajeva, ktorý prezentujeme našim čitateľom. Azerbajdžanskú verejnosť pobúrilo správanie sa predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, na ktoré novinár reaguje

Ešte raz sa ukazuje, že šport a politika nie sú zlučiteľné. Viacerí politici však na to zabúdajú. Dnes taktiež píšeme o otvorení historicky prvých Európskych hier práve v Azerbajdžane. Azerbajdžanskú verejnosť pobúrilo to, že presne dva dni pred začiatkom tohto významného podujatia predseda Europarlamentu Martin Schulz organizuje v Štrasburgu konferenciu Šport a ľudské práva – a to aj v kontexte Európskych hier v Baku.

Bude to posledný bod programu rokovania Europarlamentu 10. júna v Šrasburgu. Na konferenciu pozvali aj predstaviteľov azerbajdžanskej opozície, ktorí budú hovoriť o porušovaní ľudských práv v Azerbajdžane. Niet sa čo čudovať, že to vyvolalo búrku nevôle aj v radoch súčasného azerbajdžanského vedenia, členovia ktorého prízvukujú, že vedenie Europarlamentu túto konferenciu načasovalo skutočne „geniálne“…

Prinášame preklad článku v pôvodnom znení. Je to redakčný úvodník azerbajdžanského novinára Sokrata Babajeva, ktorý bol zverejnený v novinách 1news.az.

„Ako sme už avizovali, iba niekoľko dní pred štartom prvých Európskych hier v Baku predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz organizuje konferenciu Šport a ľudské práva. Na tomto podujatí, ktoré sa bude konať 10. júna, sa zúčastní aj azerbajdžanský „opozičný výsadok“, vrátane cestujúcich predstaviteľov mimovládneho sektora, tradične navštevujúcich všetky podujatia, ktoré majú protiazerbajdžanský charakter.

Podobná iniciatíva šéfa Európskeho parlamentu vyvolala spravodlivý hnev v Baku. Napríklad vo svojom vystúpení na zasadnutí parlamentu poslanec koaličnej strany Siavuš Navruzov poukázal na to, že Martin Schulz sa už dlhšie snažil skryť svoju účasť na protiazerbajdžanskej kampani a tvrdil, že útoky na vedenie Azerbajdžanu je iba výsledok činnosti skupinky niektorých poslancov. „Avšak pred summitom EÚ v Rige Martin Schulz odhodil masku a otvorene tvrdo kritizoval Azerbajdžan na objednávku arménskej lobby,“ prízvukoval poslanec Navruzov.

Nespokojnosť a rozčarovanie z pozície Europarlamentu zaregistrovali v Baku už aj predtým. Napríklad minulý mesiac podpredseda parlamentu Valeh Aleskerov vyjadril nespokojnosť v súvislosti s tým, že Europarlament sa premenil na jeden z inštrumentov šírenia protiazerbajdžanskej kampane.

„Útoky na adresu našej krajiny majú už trvalý charakter, čo svedčí o tom, že existuje jednotné centrum, ktoré riadi a koordinuje protiazerbajdžanskú kampaň. Ten fakt, že do objednaných šou v Europarlamente pozývajú nepriateľov nášho ľudu, napríklad Alikrama Gumbatova, svedčí sám o sebe. Členovia Euruparlamentu konajú podlo a nízko,“ podčiarkol.

Ešte vo februári 2014 niekoľko poslancov Europarlamentu pozvali na konferenciu v Bruseli separatistu Alikrama Gumbatova. Na podujatí, kde sa diskutovalo o situácii v Azerbajdžane, sa taktiež zúčastnili etnickí Arméni. A už 5. mája v Bruseli za účasti toho istého Alikrama Gumbatova europoslanci Laurenitiu Rebeti /Rumunsko/, Bohdan Brunon Wenta /Poľsko/ a Jaromír Štetina /Česko/ zorganizovali ďalšiu protiazerbajdžanskú konferenciu, o čom samozrejme informovali aj samotného predsedu Europarlamentu Martina Schulza.

Vtedy zástupca riaditeľa administrácie prezidenta Azerbajdžanu, riaditeľ oddelenia zahraničných stykov Novruz Mamedov podotkol, že „pán Schulz akoby hľadá dôvod, aby demonštroval svoju negatívnu pozíciu voči Azerbajdžanu. Nikdy si podobnú možnosť nenechal újsť. Martin Schulz úmyselne poskytuje nesprávne informácie svetovej verejnosti, zámerne ju zavádza, formuje nesprávnu pozíciu,“ zdôraznil Mamedov.

Podľa jeho slov, ak by tento človek, ktorý sa navonok ukazuje ako bojovník za spravodlivosť a obhajca ľudských práv, aspoň raz povedal niečo na obranu milióna Azerbajdžancov, z ktorých sa stali utečenci a ktorí boli nútení presťahovať sa, ak by obhajoval práva týchto nevinných starcov, žien, detí, mladých ľudí, ktorým vzali všetky ich fundamentálne práva, potom by sme mohli veriť aj iným jeho vyhláseniam. Avšak Schulz nič také nerobí,“ prízvukuje riaditeľ oddielu zahraničných stykov administratívy prezidenta Novruz Mamedov.

Podobné hodnotenie je zákonité. V r. 2014 Martin Schulz vyjadril svoje znepokojenie v súvislosti so smrťou kvôli srdcovej a pľúcnej nedostatočnosti arménskeho diverzanta v Azerbajdžane Karena Pertosiana. Avšak nevystúpil ani raz, keď troch Azerbajdžancov – Diľgama Askerova, Šahbaza Gulieva a Gasana Gasanova zajali ako rukojemníkov, keď v okupovanom Arménskom Kaiaľbadžarskom okrese Azerbajdžanu chceli navštíviť hroby svojich príbuzných. Pritom Gasanova zastrelili z bezprostrednej blízkosti.

Nepovedal ani slovo ani počas narafičeného súdneho procesu, ktorý inicioval Jerevan na okupovaných územiach Náhorného Karabachu, počas ktorého azerbajdžanskí vojenskí zajatci fakticky boli zbavení aj teoretických šancí na spravodlivý súd.

Pozícia Schulza v otázkach spravodlivosti, ako aj jeho životopis, sú perfektnou ilustráciou jeho povahy. Narodil sa v Západnom Nemecku. Od malička sníval, že sa stane futbalistom. Mladý Martin sa snažil, ako sa dalo, avšak jeho sny o kariére profesionálneho futbalistu sa nesplnili. Schulz bol vážne zranený a toto zranenie fakticky pochovalo všetky jeho nádeje. Martin Schulz sa britskému Financial Times priznal, že vtedy upadol do depresie a začal sa opíjať. Potom, ako sám povedal, sa mu s pitím podarilo skoncovať. Avšak táto „vášeň“ bola tak vážna, že aj dodnes sa bojí dotknúť alkoholu.

Presne tak je to s nim aj v politike. Pred niekoľkými rokmi, keď ešte bol iba poslancom Europarlamentu, vyprovokoval hádku s talianskym premiérom Silviom Berluskonim. Keď si vymenili názory, Berluskoni sa otočil k Schulzovi a podotkol, že by sa ten perfektne hodil na úlohu nacistu. „Pán Schulz, poznám sa s talianskym producentom, ktorý momentálne nakrúca film o nacistických koncentračných táboroch. Myslím si, že by ste sa perfektne hodil na úlohu dozorcu. Určite sa na to hodíte,“ podčiarkol Berluskoni. Martin Schulz sa vtedy nahneval, avšak porovnania s nacistami si musel vypočuť ešte viac razy.

V r. 2010 britský politik Godfrie Bloom počas rokovaní v Europarlamente ho taktiež porovnal s nacistom. „Jeden národ, jeden reich, jeden fűhrer,“ tak sa obrátil na Martina Schulza, ktorý bol vtedy predsedom frakcie európskych socialistov. Keď predseda Europarlamentu Jerzy Buzek požiadal, aby sa Bloom ospravedlnil, ten sa ohradil, že „slová herra Schulza navádzajú práve na tieto myšlienky. Povedal: „Je to nedemokratický fašista.“ Za to Blooma vypovedali zo sály.

„Môj otec bol pilotom a bojoval proti nacistom. Keďže som sa dostal do Europarlamentu, budem bojovať proti pokusom o likvidáciu demokracie v Európe. Schulz, to je euronacionalista a socialista. Vystupuje za jeden štát, jednu valutu, jeden národ. Podobní ľudia sú fanatici, ktorí predstavujú nebezpečenstvo pre demokraciu,“ prízvukoval Bloom.

Preto by sme chceli podotknúť, že pokusy Martina Schulza poučovať iných ľudí o morálke a demokracii vyzerajú prinajmenšom nehorázne. Čomu nás môže naučiť bývalý alkoholik, ktorého viackrát za jeho postoje porovnávali s nacistami? Vo vyše spomínanom rozhovore pre Financial Times Schulz zdôrazňoval, že Európa, zdá sa, sa nachádza v stave voľného pádu a samotný novinár Financial Times dodáva, že jeden z hlavných orgánov Starého sveta – Európsky parlament, ktorý v súčasnosti riadi Martin Schulz – opodstatnene považujú za zbytočný prenájom kancelárskych priestorov v Bruselu a Štrasburgu. Je ťažké nesúhlasiť s obidvoma týmito tvrdeniami,“ uzatvára svoj komentár Sokrat Babajev.