Môj profil 
Predplatné
Podľa odborníka sa dá povedať, že to, či je človek úspešný, či sa mu v živote darí do veľkej miery súvisí s jeho detstvom a vývojom do veku šiestich rokov. „V tej dobe sa totiž v hlave tvorí plán, čo urobím so svojím životom, je to náš, životný scenár. A k tomu, aby plán dobre vyšiel, potrebujeme hlavne nežnú náruč mamy. Taktiež aj pevného a spoľahlivého otca. Ale na prvom mieste mamu.“
Upozorňuje, že mama je v tomto období celkom nenahraditeľná. „Väzba medzi ňou a malým dieťaťom je úplne unikátna a v prírode nič podobné nenájdete. A vždy platí jednoduchý princíp: spokojná mama, spokojné dieťa. Keď je mama spokojná, dieťa si to z nej „vezme samo“. Vie to.“
Herman je toho názoru, že v súčasnosti sa na túto rolu ženy často zabúda. „Dnes sa napríklad objavujú trendy, ktoré razia zásadu, že nie je žiadny rozdiel medzi mamou a otcom, je jednoducho len Rodič 1 a Rodič 2. Čo sú to, preboha, za výmysly? Ale bohužiaľ žijeme v dobe, tekutých pieskov – každý má vo všetkom pravdu a vlastne ani neexistuje zlý názor, čo je výplod politickej korektnosti a to je samozrejme úplná hlúposť,“ prizvukuje.
Odborník nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, ani s otcami na materskej. „Striedavú starostlivosť si vymysleli negramotní právnici a totálne tým po rozvode rozvracajú aj to málo, čo z rodiny zostalo. Nepoznám žiadneho psychológa, ktorý by povedal, že je to dobrá vec. Najlepšie by samozrejme bolo, keby sa rodičia dokázali dohodnúť a nerozvádzali sa. Niekedy to ale nejde. Takže striedavá starostlivosť sa vymyslela hlavne pre rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť ako dospelí ľudia, ale správajú sa ako veľké decká. Maskuje sa to samozrejme ako ochrana záujmov dieťaťa. Pritom ten, kto na to doplatí, je vždy dieťa. Je to vlastne také nedospelé rozhodnutie dospelých.“
Herman tiež poukázal na úskalia muža na materskej. „Naozaj nevidím jediný dôvod, prečo sa tváriť, že je normálne, keď budú otcovia chodiť na materskú. Je to typický výmysel dnešnej doby, kedy si všetci myslia, že môžu všetko a nebude to mať žiadne dôsledky. Ale ono to samozrejme následky bude mať! Muži by sa v prvom rade mali postarať o to, aby fungovali ako skutoční chlapi. Niektorí otcovia to teoreticky môžu zvládnuť. Ale má to háčik: zvládnu to len po chlapsky. Dieťa ale predsa v prvom rade potrebuje vľúdnu a nežnú mamu. A potom spoľahlivého a pevného otca.“
Dodáva, že väzba medzi mamou a dieťaťom je vrodená. Vzniká od prvej sekundy po počatí. Väzba medzi otcom a dieťaťom je len získaná. Otec sa otcom musí naučiť byť. „A to je predsa obrovský rozdiel, „vysvetľuje.
Otec je pre rodinu zdrojom ochrany a istoty. „Otec má pre dieťa tri dary. Prvým je pozdvihnutie, ktorým symbolizuje prijatie dieťaťa po narodení: som tvoj otec. Druhým darom je sprievod pri prechode od chlapca k mužovi alebo od dievčaťa k žene. Ten je najdôležitejší. A tretím darom je požehnanie do života: žehnám, aby sa ti darilo, aby si pokračoval v mojom živote, aby si pokračoval v našej rodinnej línii. Kde sú muži, ktorí by tieto dary deťom dávali?“ pýta sa Herman.
Otec podľa neho symbolizuje poriadok a limit. „Požiadavku a záťaž. Ale hlavne by mal byť pevnou a spoľahlivou oporou. A najlepšie, čo sa môže rodine stať, je, keď dieťa zažije mamu a otca ako pevný a spoľahlivý pár. To je skoro ako zázrak: základná oporná doska nášho života. Keď rodičia drží pohromade.“
Upozorňuje, že viac ako polovica manželstiev sa ale dnes rozvádza a v 95 percentách prípadov sa o rozpadnutú rodinu starajú ženy ako samoživiteľky. Takže rola otca ako spoľahlivej opory je v reáli bohužiaľ ilúzia. Preto hovorí o 20. storočí ako o storočí zlyhania otcov a dodáva, že väčšina mužov proste zostala deťmi. „Detskí muži absolútne nechápu, čo je zodpovednosť a spoľahlivosť. Sú to pre nich cudzie slová,“ upozorňuje na záver Marek Herman.
