Prieskum YouGov z 11. septembra, uskutočnený deň po vražde Charlieho Kirka na Univerzite v Utahu, spojenca Donalda Trumpa a pravicového aktivistu, ukazuje, že 20 percent generácie Z tvrdí, že násilie môže byť „oprávnené/ ospravedlniteľné na dosiahnutie politických cieľov“.

V porovnaní s generáciou Z (narodení  1995-2014) sa podobne vyjadrilo 14 percent mileniálov (1980-1994), 8 percent generácie X (1966-1979) a 3 percentá tzv. tichej generácie (1925-1945) a generácie baby boomers (1945-1965).

Hodnotenie prieskumu

Z historického hľadiska mladí ľudia na celom svete viac akceptujú násilie ako prostriedok na dosiahnutie politických zmien. Odborníci, ktorí sa vyjadrili pre Newsweek, však uviedli, že hnacie sily súčasných trendov v Spojených štátoch sú jednak známe – ako napríklad nespokojnosť s vysokými životnými nákladmi a sklamanie z politických inštitúcií, a zároveň majú aj nový charakter, ako napríklad vplyv sociálnych médií a kultúrne faktory, ako sú zmeny v rodovej / genderovej politike (hnutia LGBTI+).

V uplynulom roku došlo v Amerike k mnohým aktom politicky motivovaného násilia. V roku 2024 bol Trump terčom pokusu o atentát počas volebnej kampane v Butleri v Pensylvánii, kde bol postrelený do ucha.  V septembri toho istého roka na neho striehol v kríkoch strelec, ktorý ho chcel zabiť počas golfu na Floride. V decembri toho istého roku bol generálny riaditeľ United Healthcare Brian Thompson smrteľne postrelený na ulici, keď sa vydal na cestu na výročnú konferenciu investorov spoločnosti v New Yorku.

A napokon, 10. septembra tohto roku, bol generálny riaditeľ spoločnosti Turning Point USA Charlie Kirk smrteľne postrelený – doslova popravený – na akademickej pôde Utah Valley University. Z jeho vraždy bol obvinený 22-ročný transrodový aktivista Tyler Robinson.

Všetky tri útoky mali jedno spoločné: podozriví sú muži generácie Z.

Podobnosť

Prokurátori tvrdia, že 27-ročný Luigi Mangione, ktorý zastrelil Briana Thompsona, bol motivovaný ideologickou nenávisťou voči sektoru zdravotného poistenia. V zápisníku, ktorý sa u neho našiel, označil poisťovne za „parazitov“ a obvinil ich z korporátnej chamtivosti a vykorisťovania. Niektoré frázy v manifeste sa zhodovali so slovami vyrytými na nábojniciach použitých pri streľbe, ako napríklad „poprieť“ a „zvrhnúť“.

Štátni úradníci, ako aj ďalší členovia Republikánskej strany, podobne označili vraždu Charlieho Kirka za „politicky motivovanú“.

Počas pondelkového hosťovania v relácii The Charlie Kirk Show na počesť svojho „drahého priateľa“ viceprezident J.D. Vance z vraždy obvinil „ľavicový extrémizmus“. Riaditeľ FBI Kash Patel tvrdil, že strelec Tyler Robinson „vyznával ľavicovú ideológiu“, pričom sa odvolával na komentáre jeho rodiny.

Hoci motívy a politické názory Robinsona stále nie sú jasné, z obžaloby vyplýva, že jeho matka si všimla, že za posledný rok sa jej syn stal „politicky aktívnym“. Jeho politické postoje sa začali prikláňať k ľavici – v ostrom kontraste s postojmi jeho rodičov – a stal sa viac „pro-gay“  a trans-orientovaným, stojí v súdnych spisoch.

Motívy 20-ročného Thomasa Matthew Crooksa, ktorý sa v Butleri pokúsil zavraždiť Trumpa a bol zastrelený tajnou službou, zostávajú nejasné. Prokurátori zaznamenali online vyhľadávania týkajúce sa Trumpa a prezidenta Joe Bidena a v jeho telefóne tiež našli fotografie iných prominentných osobností z oboch politických strán, hoci sa zdalo, že sa zameriaval najmä na Trumpa.

Klesajúca viera v demokraciu

Mladí ľudia boli v histórii viac náchylnejší k podpore politického násilia. Americká Národná komisia pre príčiny a prevenciu násilia (The National Commission on the Causes and Prevention of Violence) z roku 1968 zachytila verejnú mienku v USA o nepokojoch a atentátoch po vraždách Martina Luthera Kinga Jr. a Roberta F. Kennedyho. Komisia zistila, že mladší Američania sú viac ako starší náchylní k tomu, aby nepokoje považovali za (občas) „oprávnené“.

Lucas Walsh, profesor politológie pre mládež na Monash University, však uviedol, že generácia Z dospieva v období, ktoré je poznačené „klimatickou krízou, tlakom na životné náklady, geopolitickými konfliktmi a platformami sociálnych médií, ktoré rozdeľujú spoločnosť“. Tieto sily, varoval, „zvyšujú opodstatnenosť politického násilia“.

Dodáva, že to narušilo vieru generácie Z v demokraciu. Poukazuje na medzinárodný prieskum z roku 2023, ktorý sa uskutočnil v 30 krajinách a odhalil výrazné vekové rozdiely v postojoch k demokracii.

Medzi mladšími respondentmi 42 % uviedlo, že podporuje vojenský režim, zatiaľ čo medzi staršími respondentmi to bolo 20 %. Viac ako tretina mladých ľudí tiež súhlasila s tým, že „silný líder“, ktorý sa vyhýba voľbám, je „(správny) spôsob, ako riadiť krajinu“, v porovnaní s niečo málo cez štvrtinou starších dospelých.

Podobné náznaky postojov generácie Z sa objavili aj po konkrétnych nedávnych udalostiach v americkej histórii.

Útok na Kapitol

Po svojej prehre v roku 2020 s prezidentom Joeom Bidenom Trump opakovane tvrdil, že voľby boli „ukradnuté“, oponentov obviňoval z rozsiahlych volebných podvodov a podal žaloby, ktoré boli neskôr takmer jednohlasne zamietnuté pre nedostatok dôkazov.

Vyvrcholilo to 6. januára 2021 nepokojmi v Kapitole, počas ktorých dav Trumpových podporovateľov zaútočil na vládnu budovu v snahe zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020. Vzbúrenci vtrhli do komôr Senátu a Snemovne reprezentantov, ničili kancelárie a vyhrážali sa zákonodarcom, čo viedlo k piatim úmrtiam a desiatkam zranených.

Prieskum YouGov vykonaný v decembri 2024 zistil, že 16 percent respondentov generácie Z buď silne alebo čiastočne schvaľovalo kroky podniknuté počas obsadenia Kapitolu, čo je viac ako 14-percentná miera schválenia medzi celkovou dospelou populáciou.

Ekonomický tlak a politické násilie

Podľa Lucasa Walsha, profesora politiky na Monash University, je ekonomická neistota kľúčovým faktorom rastúcej nespokojnosti s demokraciou medzi najmladšími voličmi.

Približne 58 percent generácie Z uvádza, že má pocit, že má len „čiastočnú kontrolu“ nad svojím finančným životom. Walsh povedal, že najmä mnohí mladí muži reagujú na vnímanú depriváciu hnevom.

Generácia Z vstupuje do dospelosti v jedných z najťažších ekonomických podmienok za posledné desaťročia.

Údaje spoločnosti McKinsey ukazujú, že približne jeden zo štyroch zamestnancov generácie Z má viacero zamestnaní, 26 % uvádza nedostatočný plat na zabezpečenie primeranej kvality života a 77 % aktívne hľadá nové zamestnanie, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní so staršími pracovníkmi.

Príjmy zostávajú nízke v porovnaní so životnými nákladmi, pričom mnohí pracovníci generácie Z zarobia v priemere ročne 30 000- 35 000 dolárov, zatiaľ čo viac ako polovica žije „od výplaty k výplate“.

Bývanie je obzvlášť problematické, pričom takmer šesť z desiatich nájomcov generácie Z považuje nájomné za „zaťažujúce“ a na nájomné vynakladá viac ako 30 % svojho príjmu, pričom v drahých metropolitných oblastiach, ako sú Los Angeles a San Diego, tento podiel dosahuje až 70 %.

Napriek sľubom o obmedzení inflácie sa pod tlakom prezidenta Trumpa zvýšili náklady na život, konštatuje denník.

Index spotrebiteľských cien ukázal, že ceny v auguste vzrástli o 2,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo je najstrmší nárast od januára 2025, hoci stále ďaleko za vrcholom 9,1 %, ktorý bol zaznamenaný v júni 2022 počas Bidenovej administratívy. Ročný príjem potrebný na kúpu domu s priemernou  strednou cenou teraz presahuje 114 000 dolárov, čo predstavuje 70-percentný nárast od roku 2019.

Joan Williamsová, sociologička z UC Hastings College of the Law, si myslí, že takáto ekonomická neistota môže zasiahnuť najmä mladých mužov a podnecovať u nich politické násilie.

„Takmer tri štvrtiny (71 %) Američanov tvrdia, že je veľmi dôležité, aby muž bol živiteľom rodiny – a to je pre mladších mužov čoraz ťažšie, aj keď majú vysokoškolské vzdelanie; a ešte ťažšie, ak ho nemajú,“ povedala pre Newsweek.

„Keď je ohrozená mužská mužnosť, muži majú tendenciu ju zdvojnásobiť: podporovanie politického násilia je jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť,“ dodala.

Hnev a online extrémizmus

Joe Jacobson, zakladateľ organizácie Progress Action Fund, opísal normalizáciu násilia ako „nesmierne znepokojujúcu“ a spojil ju s extrémizmom aj s generáciou nasýtenou obrazmi násilia.

„Zatiaľ čo drvivá väčšina mladých ľudí oprávnene neospravedlňuje politické násilie, tí, ktorí to robia, sa jedného dňa len tak náhodou nezobudili s túžbou po krvi,“ povedal.

„Je to generácia, ktorej algoritmy násilím vtĺkali do hlavy bezduché informácie, ktorá videla policajtov kľačať na krkoch ľudí a ktorá bola počas celého svojho života viac než akákoľvek iná generácia doslova „znecitlivená“ voči násiliu,“ vyjadril sa.

Jackson Katz, spoluzakladateľ Young Men’s Research Initiative, zdôraznil úlohu médií a digitálnych technológií pri formovaní postojov. Generácia Z bola ponorená do „prostredia zábavných médií“, vrátane videohier, sociálnych sietí, hollywoodskych filmov, virtuálnej reality a umelej inteligencie, čím bola vystavená realistickým zobrazeniam násilia. Katz tvrdí, že to má „znecitlivujúci účinok… dokonca disocializáciu, akú zažívajú obete traumy“.

Mladí muži sú obzvlášť citliví na online extrémizmus, povedal Katz. „Sú bombardovaní „toxickým slizom“ šíriacim sa v online priestore. … Patrí sem aj sieť Groypers, ktorá hlása politiku nihilizmu a tvrdí, že ženy, transsexuáli a imigranti sú dôvodom, prečo je ich život na ho*no. A keď Demokrati nereagujú na túto frustráciu – alebo ešte horšie, obviňujú mladých mužov, že sú „toxickí“ – podnecujú nekonečný cyklus extrémizmu,“ vyjadril sa.

Denník dodáva, že Groypers, pravicová sieť vedená aktivistom Nickom Fuentesom, obhajuje biely nacionalizmus, kresťanský konzervativizmus a antisemitizmus a často označuje mainstreamové konzervatívne osobnosti akou bol aj Charlie Kirk za „príliš umiernené“. Po Kirkovej smrti niektorí špekulovali, že jeho vrah Tyler Robinson mohol byť vystavený týmto subkultúram, ale žiadne dôveryhodné dôkazy ho nespájajú so sieťou Groypers.

Walsh však poznamenal, že hoci väčšina mladých Američanov stále verí v demokraciu, s rozmachom extrémistického obsahu na internete je táto viera „testovaná na hranici svojich možností“.

Jacobson dodal: „Keď každá inštitúcia oslavuje ‚demokraciu‘ ako niečo vzácne, ale vy zarobíte len 7,25 dolára za hodinu, začnete sa pýtať, či majú pravidlá vôbec nejaký zmysel.“

Prečítajte si tiež:

• Kirk nebol popravený jediný. USA valcujú útoky transrodových aktivistov
• Tucker Carlson: Charlie Kirk „robil to, čo ľudia na vedúcich pozíciách nenávidia najviac… vyzýval ich k pokániu“