Najnovší pokus o predĺženie agónie EÚ je naplánovaný na tieto dni do Štrasburgu, kde sa majú poslanci Európskeho parlamentu v rámci plenárneho zasadnutia zaoberať aj „aktívnym bojom s propagandou namierenou proti Európskej únii (EÚ) a jej hodnotám“.

Na barikády sa chystá aj poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Smer-sociálna demokracia Monika Flašíková Beňová, ktorá je veľkorysá a nespochybňuje, že konštruktívna kritika EÚ je pre jej správne fungovanie veľmi dôležitá: „To nikto nespochybňuje. Aj vďaka nej je únia úspešným projektom, ktorý pomohol zaistiť viac ako 70 rokov mierového spolužitia v Európe. Stále je čo zlepšovať, no dôležitým meradlom je aj prevládajúci záujem ďalších krajín s cieľom zapojiť sa,“ citujú europoslankyňu Moniku Flašíkovú Beňovú Európske noviny.

Flašíková-Beňová teda prehovorila ako človek, ktorý si zrejme nevšimol, že vstup do EÚ odmietli Švajčiarsko a najnovšie, zdá sa, aj Turecko, že odchod z EÚ odhlasovala Veľká Británia a odhlasovali by aj občania mnohých ďalších štátov, ak by mali možnosť hlasovať v takomto referende a keby mali naporúdzi objektívne fakty, ktoré väčšina médií zamlčiava a skresľuje. Pokiaľ sa Flašíková-Beňová  rozhodla rečniť o „70 rokoch mierového spolužitia“ v Európe vďaka „EÚ“, ktorá ani zďaleka neexistuje 70 rokov, možno, že nepostrehla vojnu v Juhoslávii v 90-tych rokoch, za ktorú veľkú časť viny nesú viaceré kľúčové štáty dnešnej EÚ na čele s Nemeckom (nie náhodou pred 25 rokmi spievali Chorváti: Danke, Deutschland!). Možno si nevšimla bombardovanie bosnianskych Srbov letectvom NATO za podpory viacerých kľúčových štátov EÚ v roku 1995. Možno jej pozornosti uniklo aj masívne 78-dňové bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, ktoré by nebolo možné bez veľkého vkladu a postoja Nemecka, Francúzska, Talianska a mnohých ďalších vtedajších, či neskorších štátov EÚ. Žiaľ, vrátane vtedy Dzurindovho Slovenska. Možno jej nič nehovorí ani mimoriadny podiel politiky EÚ na krvavom štátnom prevrate a na rozpútaní následnej bratovražednej a genocídnej občianskej vojny na Ukrajine pred menej než  troma rokmi. Alebo toto všetko sa podľa poslankyne Flašíkovej-Beňovej mieru v Európe netýka, lebo tá sa podľa nej azda končí za Kolibou, maximálne za Šamorínom?

Europoslankyňa Flašíková-Beňová síce veľkodušne pripúšťa kritiku EÚ, ale, ako sa hovorí, len „odtiaľ-potiaľ“, bez spochybňovania samotného „režimu“ Ako to bolo v starom systéme – možno povedať, že sneh z chodníkov nie je vždy včas odhrnutý a že nie každý súdruh je ideálny, no nikdy neslobodno spochybniť vedúcu úlohu strany a „pravdu“ marxizmu-leninizmu. Europoslankyňa Flašíková-Beňová by dnes kedysi povinný marxizmus-leninizmus zrejme chcela nahradiť novým povinným učením pod názvom liberálna demokracia, ktoré by, zdá sa, mala vyznávať pracujúca a často i nezamestnaná trieda občanov EÚ.

Objektívnu kritiku si totiž podľa Flašíkovej-Beňovej nemožno zamieňať s otvorenými lžami a propagandou, ktorým sú podľa nej EÚ, jej liberálno-demokratické zriadenie a aj samotné členské štáty vystavované. Podľa Flašíkovej-Beňovej je údajne preukázané, že  významným zdrojom týchto dezinformačných kampaní je Kremeľ a rozličné naň napojené organizácie: „Rusko je kľúčovým globálnym aktérom. Naším spoločným záujmom by mal byť boj proti radikalizácii a zverstvám, ktoré v súčasnosti predstavuje najmä Daíš. Namiesto spolupráce sme však z jeho strany svedkami rôznorodých snáh o oslabovanie európskej súdržnosti,“ citujú poslankyňu Európske noviny. Deje sa tak vraj napríklad prostredníctvom finančnej podpory populistických a extrémne pravicových strán a hnutí v jednotlivých štátoch. Tu nevedno, či pani Flašíková-Beňová náhodou nechcela skôr porozprávať o miliónoch, ba až miliardách zelených papierikov pod krycím názvom americký dolár, ktoré rôzne západné štáty, „filantropi“ a ich fondy vrhli na zvrhnutie režimov neposlušných samozvaným západných „elitám“. Zabudla azda Flašíková-Beňová na to, ako sa americká štátna predstaviteľa Nulandová chválila, že USA vynaložili „na demokraciu v Ukrajine“  5 miliárd dolárov? Výsledky americkej demokratizácie Ukrajiny si možno na vlastné riziko obzrieť v zuhoľnatelých a rozkladajúcimi sa mŕtvolami zapáchajúcich ruinách štátu, ktorý bol po stáročia súčasťou jedného z najmocnejších impérií na svete.

V rámci týždňa bruselského a štrasburského boja proti dezinformácii a propagande prišla europoslankyni Flašíkovej-Beňovej na um ešte jedna myšlienka: „Podnecovanie k nenávisti, obmedzovaniu práv niektorých skupín obyvateľstva, či k násiliu nemôže byť považované za slobodu prejavu. Obrana voči takémuto konaniu, či už na sociálnych sieťach, ale aj v reálnom živote, musí byť naším prirodzeným pudom sebazáchovy,“ uzavrela Monika Flašíková-Beňová. V tomto s europoslankyňou za stranu Smer-sociálna demokracia možno len súhlasiť. Pre dôvody, ktoré spomenula, treba v rámci prirodzeného pudu sebazáchovy podporiť všetky kroky na rozpustenie Európskej únie a NATO, prinajmenšom na vystúpenie z nich, ako aj všetky kroky smerujúce k denacifikácii USA a režimov, ktoré Spojené štáty americké spolu s niektorými štátmi EÚ nastolili vo viacerých kútoch planéty, napríklad na Ukrajine. A ešte čosi – v rámci prirodzeného pudu sebazáchovy treba prestať voliť politikov i strany s  „dúhovým“ videním sveta , ktorí nezriedka a neraz aj veľmi často označujú čierne za biele, a biele za čierne.

Vladimír Mohorita