Na hnutie La manif sa obrátili rodičia 11-ročného chlapca, ktorého trieda sa mala zúčastniť premietania filmu Tomboy. Návštevy kina sú pravidelnou súčasťou školskej výučby, ale školy si môžu vybrať z viacerých doporučených filmov. Keď pred niekoľkými mesiacmi vyšlo najavo, že medzi odporúčanými titulmi je aj film Tomboy, vyvolalo to medzi rodičmi veľkú nevôľu. Prečo? Ide totiž o film s genderovou tematikou. Je to príbeh dievčaťa, ktoré po tom, čo sa jej rodina presťahovala, pred okolím predstiera, že je chlapec a stotožňuje sa s touto identitou. Na svoju stranu dostane aj mladšiu sestru, ktorá jej pomáha klamať okolie. Hrdinka si dokonca vyrobí penis z plastelíny, aby pri spoločnom kúpaní nikto nezistil pravdu. Nechýba ani bozk s iným dievčaťom s jasným milostným podtónom. Film získal cenu Teddy Award – ocenenie LGBT. Proti zaradeniu tohto filmu do výučby spísali rodičia petíciu, ktorú podpísalo takmer 50 tisíc ľudí.

Týždeň pred tým, než sa rodičia dozvedeli o plánovanom predstavení, prebehlo v škole rodičovské združenie so všetkými učiteľmi a nikto ani slovom nespomenul plánovanú návštevu kina. Ako sa neskôr rodičia dozvedeli, učiteľom bolo odporúčané, aby o návšteve kina informovali čo možno v najneskoršom termíne, aby sa tak vyhli polemike o výbere titulu. Matka chlapca požiadala školu o stretnutie so zodpovednou osobou a podľa jej slov dlho do neskorých hodín spolu so svojím manželom sledovali uvedený film, ktorý si stiahli z internetu. Pripravovali si argumenty pre nadchádzajúce stretnutie. Riaditeľ školy, ktorý ich prijal, film osobne nevidel, nevedel nič o autorke filmu Céline Sciamma (vyhlásená za Lesbičku roku 2011 časopisom Yagg, autorka lesbického filmu Pauline). Dôveroval ministerstvu školstva a zodpovedným osobám, ktoré film vybrali. Potom, čo mu rodičia argumentovali okrem iného aj citátmi z viacerých interview autorky, v ktorých priznáva, že Tomboy je inšpirovaný genderovou teóriou a že ide o militantný film s politickým posolstvom, riaditeľ súhlasil s tým, že deti rodičov, ktorí majú voči filmu námietky, môžu zostať doma. Zároveň navrhol rodičom schôdzku s akademickým riaditeľom. Rodičia podpísali oficiálne prehlásenie o tom, že nesúhlasia s tým, aby sa ich deti zúčastnili uvedeného filmového predstavenia. Aké bolo však prekvapenie rodičov, keď zistili, že v nasledujúci deň po návšteve kina, si ich syna zavolala učiteľka francúzštiny a film mu pustila v škole. Chlapec sa neodvážil protestovať. Rozboru filmu boli venované aj nasledujúce tri hodiny francúzštiny, s písomnou previerkou na konci. Učiteľka rodičom vysvetlila, že podľa ministra školstva Vincenta Peillon: „Je potrebné vytrhnúť deti zo všetkých rodinných, etnických, sociálnych, intelektuálnych vplyvov; … vôbec neverím na nemenný morálny poriadok. V tomto prípade išlo o zjavne rodinné vplyvy.” Toľko citát ministra.

Uskutočnilo sa aj stretnutie rodičov s akademickým riaditeľom a ďalšími zodpovednými osobami, na ktorom rodičia argumentovali porušením článku 6 a 11 Charty laicity uplatňovanej v školách, ktoré deklarujú rešpektovanie slobody svedomia žiakov a ich rodičov. Rodičia ďalej vzniesli konkrétne námietky voči filmu: propagovanie gendrovej teórie vnášaním pochybností o sexuálnej identite, milostná scéna medzi dvoma dievčatami, nemorálnosť filmu, ktorý ako hlavnú postavu, s ktorou sa majú mladí ľudia identifikovať, stavia osobu, ktorá klame a manipuluje ku klamstvu aj svoju mladšiu sestru či výroky autorky filmu…

A odpoveď akademického riaditeľa? Podľa iného článku Charty sú žiaci povinní absolvovať celý vyučovací proces a návšteva kina je jeho súčasťou a teda povinná. Je potrebné propagovať rovnosť medzi pohlaviami, ale v žiadnom prípade sa nejedná o genderovú teóriu. Samozrejme, že ministerstvo školstva dbá na morálku, ale určujúca je laická morálka. Film v žiadnom prípade nie je homosexuálny a „úlohou a poslaním vzdelávacieho systému je pomôcť žiakom pochopiť svet, v ktorom budú zajtra žiť.“ V podobnom duchu riaditeľ odpovedal na všetky námietky, čo ku koncu stretnutia viedlo k povzdychu otca, že „ich nikto skutočne nepočúval.“ Odpoveď riaditeľa znela: “Počúvali sme vás, ale nevypočuli.“

Vitajte vo svete, v ktorom budú žiť zajtra naše deti…

Katarína Hanzlíková, Paríž