-Ako si spomínate na obdobie, keď ste pôsobili ako hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do EÚ. Boli to ťažké chvíle?-

Nielen ťažké chvíle, ale ťažké roky. Vstupovali sme s istým znevýhodnením, ktoré malo viaceré rozmery. Jedným bol negatívny obraz a nedôvera po rokoch vládnutia Vladimíra Mečiara s Jánom Slotom a Jánom Ľuptákom, ktoré nás politicky diskvalifikovalo. Slovensko tiež bolo málo známe, a preto vyvolávalo otázniky vo svojej schopnosti vydržať konkurenčné tlaky a splniť kritériá. Bolo treba vyvinúť mimoriadne úsilie na to, aby tieto mínusy boli eliminované a Slovensko mohlo vstupovať nielen konsolidované, ale aj ako dôveryhodný partner, a to v rovnaký deň ako Česko, Poľsko a Maďarsko.

-Bola voči nám Európa skeptická?-

Aj skeptická aj zdržanlivá. Zneužívanie moci, autokracia, prejavy intolerancie a neznášanlivosti či nacionalizmu neďaleko od Slovenska vyvolali rozsiahly konflikt v priestore bývalej Juhoslávie. Som rád, že sa nám podarilo potvrdiť, že SR je zrelá a schopná nielen pre samostatnú cestu, ale aj pre dôveryhodnú európsku spoluprácu. Nebolo to ale automatické, neprišlo to samo.

-Aká bola vaša predstava o našej prvej dekáde členstva, keď sme do EÚ vstupovali?-

Bol som presvedčený, že pre Slovensko niet alternatívy oproti európskej integrácii. Myslím, že sa to potvrdilo hlavne v tom, že Slovensko významne vyrástlo vo svojej pozícii a konkurenčnej schopnosti. Nestratili sme sa, nezanikli, ale zosilneli. Napríklad pred vstupom do EÚ bolo Slovensko v HDP na obyvateľa za Maďarskom. Po desiatich rokoch sme Maďarsko predstihli, čo je zásluha využitia šance a potenciálu, ktoré SR po vstupe do únie rozvinula. Vstupovali sme zhruba na úrovni polovice HDP na obyvateľa oproti Európe, dnes sme asi na troch štvrtinách. Je to významný posun.

-Sme spoľahlivý európsky partner?-

Myslím si, že áno. Nikto nie je bez chyby, ale dodržiavame svoje zmluvné záväzky, sme členskou krajinou, ktorá nespochybňuje spoločný priestor ako ten, ktorý nám dáva väčšiu silu v globálnom rozmere. Sme krajina, ktorá bola schopná zaplatiť vysokú cenu za členstvo v eurozóne v podobe pádu vlády a predčasných volieb, ale v mene schválenia eurovalu, ktorý je nástrojom pre stabilitu.

-Zvládlo teda Slovensko krízové výzvy dôstojne a patrične?-

Ak sa myslí tým dôstojne, čo sa dialo pri schvaľovaní eurovalu, tak tej dôstojnosti tam skôr bolo pomenej. Október 2011 bol tak „nasvetlený“, keďže sme hlasovali ako posledná krajina o rozšírenom eurovale, že v našom parlamente boli aj kamery japonskej televízie. Pre mňa to bolo potvrdením, že Slovensko hýbalo záujmami svetových finančných trhov a politiky, lebo sme súčasťou eurozóny. Slovensko má účasťou na takýchto rozhodnutiach oveľa väčšiu váhu, ale potrebuje byť aj oveľa zrelšie. Môže si totiž aj uškodiť a oslabiť celkovú dôveryhodnosť spoločných inštitúcií.

-Aká je budúcnosť eurozóny? Je jej dvojkoľajnosť realitou?-

Pred dvoma rokmi mnohé autority v ekonomickom svete hovorili, že euro neprežije, eurozóna sa rozpadne a tým sa rozdelí aj EÚ. Po dvoch rokoch euro je nielen funkčnou, ale aj stabilnou a dôveryhodnou menou, eurozóna sa rozšírila o Lotyšsko, EÚ sa nerozpadla, naopak, pribudlo Chorvátsko. Štáty, ktoré boli v kolapse, sa dnes významne posunuli. Eurozóna je ostrovom stability v rozkolísanom medzinárodnom finančnom prostredí. Nemá nás to nejako upokojovať, ale skôr nabudzovať k zodpovednosti.

-Únia už odobruje štátne rozpočty, hovorí sa o bankovej únii. Pomôže to? Kde sa to zastaví?-

Odmietam superštát a podporujem to, čo je rozumné pri napĺňaní spoločných záujmov, teda vytvárať zdravú a konkurencieschopnú Európu. Štáty, ktoré sa naučili očakávať z eurofondov ľahké príjmy, sa často učili aj odkladať svoje potrebné ozdravné opatrenia. Prejedanie toho, čo patrí deťom, nie je zdravé. Banková únia je logickou odpoveďou na existenciu zóny so spoločnou menou. Do budúcna však nepotrebujeme kroky, ktoré by odoberali právomoci členským štátom a centralizovali, ale naopak, potrebujeme jednoznačne pomenovať každú úroveň z hľadiska kompetencií a zodpovednosti. Zodpovednej krajine neškodí kontrola. Ak má náš rozpočet vyhovovať európskym pravidlám, tak by mal o to viac vyhovovať aj nám. Je v našom záujme, aby trojpercentný deficit nebol problémom.

-Kde dnes vidíte ďalšie smery rozširovania EÚ?-

Rozširovanie únie bolo najúspešnejšou politikou EÚ za posledných 20 rokov. To nebolo len o zmene mapy, ale aj o zmene pomerov v niektorých krajinách, keďže integrácia sa pre ne stala cieľom. Tento proces sa neskončil. Rozširovanie práve preto, že bolo úspešné, má pokračovať za predpokladov dobrej komunikácie a konsolidácie pomerov na strane únie. Najmä ťah na východ a juhovýchod sa ukazuje ako strategický, lebo ak nie sme schopní cez rozširovanie pomáhať týmto krajinám v demokratizácii a ekonomickej prosperite, tie problémy nás aj tak zasahujú.

-Koľko bude mať EÚ členov o desať rokov?-

Cez 30. Pribudnúť by mali Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko. Pred sto rokmi sa Európa balkanizovala, dnes potrebujeme europeizovať Balkán.

-Máme si naďalej udržiavať menšinový postoj v EÚ, ktorým je neuznanie Kosova?-

Štáty, ktoré vznikli na pôdoryse bývalej Juhoslávie, sa postupne vyvíjajú. Kosovo si postupne vytvára inštitúcie a politiku tak, aby bolo najmä dovnútra krajinou, ktorá rešpektuje základné medzinárodné pravidlá a princípy. Otázku uznania spájam skôr s horizontom riešenia celkovej situácie v regióne, pretože postoj Slovenska bol odôvodniteľný a dnes aj vzhľadom na situáciu na východe je znovu potvrdený ako vyvážený a zodpovedný. To neznamená, že nikdy. Od integrácie Srbska záleží výrazne vývoj v jeho susednom priestore. Som presvedčený, že potom príde na rad aj otázka Kosova.

-Kde vidíte úniu a Slovensko v nej o ďalších desať rokov?-

Proces rozširovania by mal pokračovať, vnútorné pomery v únii by sa mali konsolidovať, aby nenarastali tendencie na rozchod a členenie na jadro a perifériu. Slovensko je dnes nielen platným, ale aj rešpektovaným členom. O desať rokov môže byť v tejto pozícii ešte silnejšie, lebo má na to predpoklady. Takéto Slovensko je potom vítané, dôveryhodné, podporované a profituje z takéhoto postavenia vo svojom regióne, ale aj na kontinente.

as