Nuž a teraz, keď premiér po období prvého zotavovania z ťažkých zranení, prehovoril k národu, „novinári“ sa vrhli na jeho prejav a nenechali na ňom suchú jedinú nitku.

Predpokladám, že premiérov príhovor ste videli. Azda budete súhlasiť, že sa v ňom ukázal ako mimoriadne silná osobnosť a veľký štátnik. Veď strelcovi odpúšťa, a nechová k nemu žiadnu nenávisť. Takto, pred očami celého národa – dá sa vlastne povedať, že celého sveta – odpustiť atentátnikovi, to chce chlapa, ktorý je úplne iná liga, než my ostatní. Pripomeňme, že zväčša tak činia hlboko veriaci ľudia, ako kedysi pápež Ján Pavol II., či nedávno austrálsky biskup Mar Mari Emanuel (ktorý prišiel pri atentáte o oko).

Ako reagujú na toto veľké gesto naše liberálne médiá? Nehanebne. Prehliadajú ho, a venujú sa hlavne druhej časti premiérovho príhovoru, ktorú si interpretujú po svojom.

Posúďte sami:

„Atentát na Roberta Fica má byť bodom zlomu,“ píše Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N. „Teraz sa pokúsia zmeniť celý príbeh posledných rokov. Chce ten príbeh napísať nanovo a začínať sa nebude v momente, keď sa stal prvý raz premiérom, ale práve pokusom o atentát na predsedu vlády.“

A vraj Robert Fico sa vrátil ako „pomstiteľ“! Kde, v ktorej minúte avizuje premiér akékoľvek „odvetné“ kroky, či nebodaj pomstu? Vraj: „Mnohí sa celkom oprávnene zľakli a budú sa báť ešte viac, keď vidia, ako zranený Robert Fico túži po pomste a straší ďalšími útokmi.“

Čím straší, kde straší? On len upozorňuje, že pokiaľ aktivistické médiá (mimochodom, pod množstvom príspevkov o premiérovi na facebooku opäť otvorili možnosť komentovať…) nezatiahnu ručnú brzdu, rútime sa možno ešte do horšej situácie, než v ktorej sme teraz.

Áno, násilie sa už v našej spoločnosti objavilo aj predtým: Strieľalo sa na novinára a na gayov. Avšak buďme úprimní – atentát na predsedu vlády nie je len útok na jednotlivca, ale na demokraciu ako takú. Predseda vlády totiž nie je bežná osoba, ale ústavný činiteľ. Bol riadne zvolený v demokratických parlamentných voľbách. Aj s agendou, ktorú zastupuje. Veď ľud si volí svojich zástupcov podľa toho, aký ponúkajú program.

Aj keď u takého Ódora mnohým stačí jeho suchý humor.

Ak sa objaví atentátnik, ktorý s týmto programom (a jeho presadzovaním) nesúhlasí, je to automaticky útok aj na demokratické zriadenie štátu. Preto nemožno celú vec bagatelizovať, ako sa niektorí „novinári“ snažia. Zahrať to na nôtu, že strelec bol „pomätený“ alebo dezorientovaný. Dezorientovaný zjavne bol – avšak z toho, aké skratkovité heslá o hrozbe voči demokracii zo strany Fica mu vtĺkli do hlavy mediálnou masážou. Ten človek sa zúčastňoval protivládnych protestov – a nie raz. A nestál len niekde bokom ako tichý pozorovateľ: existujú fotky, kde drží transparent a skanduje spolu s ostatnými účastníkmi.

Tak prečo liberálni novinári tvrdia, že nie je opozičný aktivista?

Keď má transparenty ako opoziční aktivisti, keď prevoláva heslá ako opoziční aktivisti, a keď ako motiváciu k atentátu cituje frázy opozičných aktivistov, tak potom JE opozičný aktivista!

Darmo sa pán Kostolný a spol. snažia hodiť loptu do autu, že Juraj C. „nebol členom žiadnej opozičnej strany“! To ani nemusí byť – čo to je za nezmysel? Odteraz každý prívrženec opozície a jej myšlienok potrebuje stranícku legitimáciu? Majte trochu sebaúcty, pán Kostolný – tu už nepoužívate logickú argumentáciu, tu sa jednoducho snažíte obhájiť neobhájiteľné.

Komu tým prospejete? (rečnícka otázka)

Kostolný ďalej už len fabuluje, keď píše: „Chce (R. Fico – pozn. red.) vymazať desiatky súdnych procesov a stovky vyšetrovaní, ktoré odhalili korupčný systém za jeho predošlých vlád. Chce ten príbeh napísať nanovo a začínať sa nebude v momente, keď sa stal prvý raz premiérom, ale práve pokusom o atentát na predsedu vlády.“

O čom ten človek rozpráva? Veď výroba a šírenie naratívov, rozprávkových „príbehov“, v ktorých jedna strana zastupuje Dobro a druhá Zlo, je predsa špecialita médií. To oni rozdeľujú Slovensko, keď z predstaviteľov súčasnej koalície robia sústavne personifikáciu absolútneho Zla. Táto rozprávková dialektika im pomáha získať viac čitateľov – všetci máme radi silné príbehy…

Ale aby sa venovali poctivej analýze, kde nakoniec nevyznie všetko tak jednoznačne, to nie. To by si vyžadovalo iný typ novinárskej práce, a iný typ intelektu. Bez urážky – len vecne konštatujem.

Podobne štipľavo komentuje premiérov návrat elévka Marína Gálisová z tendenčného časopisu .týždeň: „Ak sa niekto zamýšľal nad tým, či premiér pri prvom vystúpení bude chrliť hnev alebo dá prednosť sebaľútosti, tak sa zamýšľal zbytočne: premiér zvládol oboje.“

Skúste si predstaviť, že prežijete brutálny útok na osobnú fyzickú integritu, a po návrate do práce vás vítajú takýmito slovami. Sebaľútosť? Kde sa premiér ľutuje? Vecným tónom pomenúva zdravotné ťažkosti, ktoré ho od atentátu sprevádzajú. Predtým tu niekto novinári už začali splietať konšpirácie, že možno to v skutočnosti nebolo až také hrozné, veď už je doma z nemocnice…

A keď nám priamo predseda vlády stručne popíše svoj stav, označíme to za sebaľútosť? Vie táto dáma, ako vyzerá sebaľútosť? Alebo len nerozumie významu toho slova?

A vraj premiér „chrlí hnev“. Rozum sa ide zastaviť!

Opäť sa pýtam: Vy ste videli už niekedy niekoho „chrliť“ hnev? Lebo ja áno, a to vyzerá celkom ináč. Keby ste videli, ako ľudia chrlia hnev, zostali by ste stuhnutá, s prepáčením, ešte dva týždne. Rozhodne by ste veselo nevypisovali tendenčné komentáre…

Títo ľudia majú pravdu v jednom: Robert Fico varuje. Varuje, lebo to myslí so Slovenskom dobre: „Ak (opozícia – pozn. red.) zotrvá na svojom súčasnom nastavení, hrôza z 15. mája, ktorú ste všetci mali možnosť vidieť prakticky v priamom prenose, bude pokračovať a budú ďalšie obete. Nepochybujem o tom ani sekundu.“

Takto nám vysvetľuje, že pokiaľ budú politici opozície (ale aj ich podporujúce médiá a mimovládky, financované z USA) naďalej pokračovať v kampani plnej štvania a dehumanizácie politických oponentov, môže dôjsť nielen k ďalšiemu atentátu…

Ale nemaľujme viac čerta na stenu.

Samozrejme, opoziční lídri ako Šimečka a Gröhling sa už stihli voči premiérovým slovám tiež ohradiť. Oni by ho podľa všetkého najradšej videli ako krotkého baránka, ktorého by dlhou palicou posúvali po scéne tam, kde sa im práve hodí. Tieto liberálne zoskupenia prosto nedokážu zniesť, že slovenský národ má konzervatívne korene, a tomu zodpovedajúc volí aj svojich politických zástupcov. Veď z akého iného dôvodu by sa toľko vzpierali na zadných, a využívali každú jednu možnosť kopnúť si do zraneného premiéra?

Mimochodom, keď Šimečka hovorí, že premiér opakoval konšpirácie o celosvetovom sorosovskom sprisahaní proti Slovensku, treba mu pripomenúť, že jeho „manuál na štátne prevraty“ túto teóriu nielen, že potvrdzuje, on priamo vysvetľuje, ako ju uplatniť v praxi!

Vyhľadajte si, prosím, na našom webe link na stiahnutie Šimečkovej práce. Je to tam čierne na bielom: bez masívnej finančnej podpory organizácií typu Nadácia otvorenej spoločnosti by nebolo možné efektívne uskutočniť „farebné revolúcie“ v bývalých socialistických krajinách.

Pán Šimečka osobne písal odborný článok na túto tému, a teraz z nej ide robiť „sprisahanie“?

Že vás hanba nefacká, junior.

A vy ste chceli viesť našu vlasť…

V mene celej redakcie želám Robertovi Ficovi hladký zotavovací proces a skorý návrat k pracovným povinnostiam – ak Boh dá, nadviaže na svoj profesionálny i súkromný život opäť v plnom rozsahu.