Bratislava 6. októbra 2017 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Mimovládne organizácie pôsobiace na Slovensku dostanú v rámci eurofondových výziev zameraných na zlepšenie transparentnosti verejnej správy a „boj“ s korupciou dvakrát viac financií ako bolo plánované, tj. až 30 miliónov euro.

Ministerstvo vnútra, ktoré riadi tieto eurofondy, otvorí aj ďalšie dve kolá určené pre tieto mimovládky, pretože do 1. kola prišlo až 116 žiadostí. Ako sa na margo toho vyjadril slovenský premiér Róbert Fico: „Oceňujem takýto vysoký záujem. Považuje to za významný príspevok k transparentnosti verejného života a najefektívnejší spôsob, ako bojovať proti korupcii. Jednoducho, ak sa ukazuje, že mimovládne organizácie majú záujem spolupracovať so štátom, je tam veľmi veľa ľudí, ktorí sa vyznajú v zaujímavých témach, ktoré sú pre nás z hľadiska transparentnosti verejného života veľmi dôležité, my sme pripravení vyjsť v ústrety. Otvárame ďalšie kolo, dohromady 30 miliónov eur pre mimovládne organizácie, ktoré sa môžu aktívne zaujímať o transparentnosť verejného života, a mne to, poviem to po slovensky, hladí brucho“.

Ide o veľmi zaujímavé Ficove slová, pretože v súčasnosti sa premiér SR rozplýva nad tým, ako štedro zadotuje mimovládne organizácie „bojujúce“ proti korupcii a ich činnosti nazýva najefektívnejším spôsobom boja proti korupcii, no pritom rok dozadu sám činnosti takýchto a podobných organizácií kritizoval a vyjadroval sa, že hlavným cieľom ľudí napojených na mimovládky je škodiť slovenskej vláde a snovať cielené útoky na vládu. Ako vo svojom povolebnom rozhovore doslova povedal: „Neboli to štandardné voľby. My sme nebojovali s opozíciou. Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia a bojovali sme s médiami, ktoré boli niektoré absolútne proti vláde SR.“ Podobným štýlom sa Fico vyjadril aj pár mesiacov dozadu po summite v Bruseli, kde vyhlásil, že Slovensko sa bude pravdepodobne musieť pozrieť na zahraničné mimovládky, na to, kto ich financuje a aké majú pozadie. Doposiaľ sa tak nestalo.

Aj keď nie všetky mimovládne organizácie musia byť automaticky dotované zo zahraničia alebo priamo Sorosom, niektoré sú slovenské a môžu robiť aj osožnú činnosť, všetky takéto organizácie sú ale zbytočnou záťažou pre štátny rozpočet, pretože väčšina z nich z týchto peňazí žije a na pracujúcich a dane odvádzajúcich Slovákoch sa len priživuje. A o “našich” peniazoch hovoríme aj vtedy, keď ide o eurofondy, teda nielen, keď tieto organizácie dostávajú granty zo štátneho rozpočtu, pretože eurofondy sú z veľkej časti skutočne našimi, cez Úniu účelovo „otočenými“ a dokonca ešte aj o korupciu okradnutými peniazmi. V súvislosti s týmto celým sa vynára nasledujúca otázka: Prečo je vlastne potrebné, aby s korupciou na úrovni verejnej správy bojovali súkromné organizácie, z ktorých mnohé túto tému využívajú len na získanie financií, ktoré potrebujú pre dosiahnutie svojich vlastných cieľov? Čo robí pre boj s korupciou vláda, resp. ministerstvo vnútra?

Martin Bago

K tejto téme sa vyjdrila aj strana SaS

Premiér Robert Fico sa znova ide pokúsiť kúpiť priazeň mimovládnych organizácií, tvrdia predstavitelia strany Sloboda a Solidarita (SaS). Aktuálne je v banku 30 miliónov eur, o ktoré sa môžu mimovládne organizácie uchádzať. Tento perfídny obchod s eurofondmi je zabalený do vznešeného programu na údajné zvýšenie transparentnosti verejného života.

„Slovenský verejný život a verejná správa nie sú napriek obrovskému dopytu občanov ani efektívne, ani transparentné. Občania sa s nevšímavosťou a aroganciou štátnych inštitúcií stretávajú na každom kroku,“ uviedol podpredseda SaS Ľubomír Galko, ktorého doplnila podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová: „Len nedávno médiá informovali o otrasnom prípade starého človeka s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému Sociálna poisťovňa uznala plnú invaliditu až po tom, keď hrozil verejný škandál.“

Obdobne je to podľa SaS aj s korupciou. „Doslova pred pár hodinami Martin Smatana, šéf Inštitútu zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva, hovoril v médiách o mohutnom kriminálnom podhubí, ktoré vzniklo okolo verejného obstarávania v zdravotníctve, pričom polícia nekonala, keď konať na jeho podnet mohla,“ poznamenala L. Ď. Nicholsonová.

Hlboko pod úrovňou dobre spravovaného štátu je aj jeho efektívnosť. „Len pred pár týždňami pri prvej zaťažkávajúcej skúške totálne zlyhal e-government za 70 miliónov eur, lebo nedokázal v rozumnom čase elektronicky doručiť právnickým osobám zúčtovanie zdravotného poistenia od štátnej VšZP. Nik sa občanom neospravedlnil, nik im príčiny zlyhania a zmätkov nevysvetlil. Vrcholom je, že koalícia sa odmieta o tomto probléme s opozíciou na pôde parlamentu vôbec baviť,“ tvrdí Ľ. Galko.