Hoci aj v Očovej!

Nastal čas jasných rečí: „Médiá“ ako Aktuality, Denník N a SME predstavujú učebnicový úpadok riadnej žurnalistiky. Robia tam zaujatí ľudia s tunelovým videním, ktorých aktivistické články len rozoštvávajú národ proti politikom, zatiaľ čo svojou agendou slúžia (či už vedome, ale len ako užitoční – s prepáčením – idioti) zahraničným záujmom. Ten úpadok je tým zjavnejší, čím viac sa koalícii pod premiérovou taktovkou darí oslobodzovať našu vlasť spod západného vplyvu, a viesť normálnu zahraničnú politiku na „všetky svetové strany“.

Predstavte si, naši elévi dokonca ešte ani len nezačali používať spojenie „multipolárny svet“! Pritom jeho idea je tu prítomná už od čias amerického mysliteľa (a vládneho poradcu) Samuela Huntingtona ešte z nejakých 90. rokov!

Je to na smiech alebo do plaču? Asi oboje…

Stret civilizácií je nevyhnutný. Nie však preto, že by Rusko, Čína alebo Irán chystali svetovládu – ako nám to maľujú kultúrni neomarxisti, liberáli a progresívci. Naopak, od konca studenej vojny sa svet riadil jediným hegemónom a jeho vôľou – reč je o globálnom policajtovi z Washingtonu. Tri štvrtiny sveta však túžia po spravodlivom usporiadaní, ako aj po práve riešiť si vlastné spory vlastnou cestou. Súčasný konflikt na Ukrajine je jednou z nešťastných, tragických ukážok toho, kam Američania zatlačili ruskú civilizáciu svojou globalistickou politikou.

Ale naše médiá nie a nie sa prebudiť. Namiesto toho vedú štvavú kampaň proti všetkému, čo sa nepoklonkuje krajinám a štruktúram kolektívneho Západu. Dokonca zašli tak ďaleko, že sa im protiví predstava mierových rokovaní na Slovensku…

Denník N sa napríklad domnieva, že v prípade Putinovho príchodu k nám by sme boli povinní ho vydať západným právnym orgánom – keďže Medzinárodný súdny dvor na ruského prezidenta vydal zatykač v súvislosti s obvinením z údajnej deportácie detí z oblasti Donbasu. Chyba lávky spočíva v tom, že Rusko neratifikovalo tzv. Rímsky štatút, na základe ktorého Medzinárodný súdny dvor funguje. A tak – z pohľadu ruského – nie je vydaný zatykač právoplatný ani inak relevantný.

Ak sme nezávislí novinári, tak uvádzajme aj pohľad druhej strany, nielen ten, ktorý sami schvaľujeme (v tomto prípade pohľad Západu)!

Rovnaký denník na inom mieste píše, že Rusko by sa malo snažiť znovu uchádzať o dôveru západných partnerov, vrátane Ukrajiny. No a opäť sme pritom, že druhú stranu nielen, že necitujú, oni si ju zrejme ani nevypočuli…

Toľko k princípom plurality a objektivity novinárskej práce. Niet divu, že pre ich čitateľov je potom Putin jasný vojnový zločinec a Fico kolaborant. Niet divu, že nechápu historickú prestíž, akú by Slovensko získalo, keby sa mierové rokovania udiali u nás. Niet divu, že v Košiciach neznámi vandali opäť odstránili z pamätníka v centre kosáky a kladivá…

Som presvedčený, že v očiach niektorých zaslepených extrémistov to bude vnímané ako bohumilý skutok.

Niektorí už veštia predčasné voľby a opúšťajú sa. Ficovi nemôžu prísť na meno

Ako absolvent žurnalistiky pod vedením kvalitných pedagógov na FF UKF v Nitre spred asi dvadsiatich rokov môžem smelo odporúčať všetkým, ktorí sa chcú na novinárov iba hrať – vyberte si stáž v Nku. Môžete sa tam kolektívne rozčuľovať napríklad nad tým, že na budovách verejných inštitúcií nevisí popri našej vlajke aj ukrajinská alebo dúhová. Vážne, choďte tam a ostaňte tam. Seriózna novinárčina sa robí inde…

Ale rovnako nie v denníku SME. Ten dal najnovšie bez hanby priestor na samostatný článok opozičnému poslancovi Krúpovi z SaS, alebo stratenému ekonomickému démonovi Ivanovi Miklošovi. Druhý menovaný sa vyjadril, že Slovensko tento rok definitívne prišlo o svoju dôveryhodnosť v očiach spojencov z euroatlantických štruktúr. A v „rukách Fica s Blanárom sa stalo užitočným idiotom nielen Putina, ale aj Orbána.“

Bravo, SME, máte vo výstupoch ozaj rôznorodé názorové zastúpenie, a vôbec, ale vôbec nezniete ako hlásna trúba opozície…

A ešte sa aj radujete z videí z poľovníckej chaty – akoby priniesli do verejného diskurzu niečo zásadné a prospešné, alebo aspoň zaujímavé…

Ja som z nich videl len krátke úseky, a to mi aj stačilo – vôbec netuším, v čom má spočívať ich právna alebo politologická relevancia.

Ktosi z Aktualít zas píše, že „Ficova verzia Benešovho mostu medzi Východom a Západom je vlastizradná“. Jednoducho je proti našim záujmom, aby sme boli neutrálny štát, pretože neutralita je vlastizrada.

Aj vás skrúca od smiechu?

Prosím vás! Kto sú títo pisálkovia? Odborníci v oblasti medzinárodného práva? Filozofovia dejín, ktorí dokážu k historickým faktom pripísať aj ich hlbší zmysel a význam v dlhodobom časovom horizonte? Alebo len akýsi „experti na všetko“?

A niekedy skutočne nepomáha ani titul zo žurnalistiky – pokiaľ ho „zabijete“ študijným pobytom kdesi v Oxforde alebo Washingtone, kde vám do hláv vložia tie jediné správne myšlienky a predstavy o tom, aký má byť svet…

Je koniec: Kolegov z uvedených médií už nemožno vôbec brať vážne, definitívne sa behom sviatkov odpísali. Ich komentáre sú plné predpojatosti a ideologického ukotvenia v liberalizme. Ignorujú osobitý svojráz a inakosť civilizácií, ktoré nespadajú pod anglosaskú a germánsku líniu. Sú – v súlade s neokolonialistickým myslením Západu – presvedčení, že to MY vlastníme patent na to, čo je správne. Namiesto analýz moralizujú. Namiesto presného využívania termínov im dávajú vlastné významy. Použijú fakty, ktoré však skreslia a zalejú emocionálnou omáčkou tak, aby vytvorili vlastnú, paralelnú realitu. V tom sú ozaj majstri!

A úbohý čitateľ im to zje aj s navijakom, pretože emócie a príbehy predávajú. V tom mal jasno už jeden „slávny“ nemecký, ríšsky propagandista – a jeho „umenie“ doviedli k dokonalosti americké agentúry zodpovedné za politický marketing.

Naše médiá len naivne, hlúpučko, až s infantilnou servilnosťou nasledujú koľaj vyjazdenú svojimi západnými vzormi.

Človeku príde až ľúto, keď si uvedomí ich bezútešnú situáciu: Sú v koncoch, pretože pravda pomaly vychádza najavo. A tak im neostáva nič iné, len siahať na politické vykopávky typu Mikloš – Vášaryová, a útočiť na city svojich čitateľov prvoplánovými titulkami a defektnými analógiami.

Odpusťme im, títo nešťastníci nevedia, čo činia. A pokiaľ áno – Božie mlyny melú pomaly, ale…

Prečítajte si tiež:

• Premiér sa vyjadril k rokovaniam s Putinom
• Fico ponúkol Slovensko ako platformu na rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Putin nie je proti
• Putin rokoval s Ficom v Kremli. Premiér prezradil viac