Bratislava 11. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Stringer)

Nezávislá Ukrajina sa úsilím kyjevskej vlády rýchlo mení na najväčší východoeurópsky polygón na cvičenie armád krajín NATO. Iba v tomto roku sa tam má konať sedem medzinárodných cvičení za účasti 11 tisíc zahraničných vojakov, čo sú v mierovej dobe bezprecedentné aktivity. Pre koho je to výhodné a čím to všetko môže skončiť?

Hrozba rozpadu

Spoločné vojenské cvičenia s USA (Rapid Trident 2021 a Sea Breeze 2021), Veľkou Britániou (Kozak Mace 2021 a Warrior Watcher 2021), Poľskom (Tri meče 2021 Silver Saber 2021) a Rumunskom (Riverina 2021). Podľa expertov otvoril Volodymyr Zelenskyj, ktorý podpísal zákon o schválení rozhodnutia prezidenta Ukrajiny o povolení vstupu jednotiek ozbrojených síl iných štátov na územie Ukrajiny v roku 2021 kvôli účasti v medzinárodných cvičeniach, Pandorinu skrinku. V budúcnosti to môže mať najsmutnejšie následky pre samotnú Ukrajinu.

“Rozmiestnenie vojsk NATO na Ukrajine hrozí, a to je snáď najhroznejší scenár, rozpadom štátu,” vysvetlil v rozhovore pre Sputnik dopisujúcí člen Ruskej akadémie prírodných vied Konstantin Sokolov.

“Vieme, že susedné štáty majú územné nároky voči Kyjevu, ako Poľsko, tak Maďarsko, ktoré určite podporia svoju etnickú menšinu kompaktne obývajúcu Zakarpatskú oblasť Ukrajiny. Navyše pred niekoľkými rokmi v Izraeli vážne diskutovali obrodení Chazarského štátu s obsadením piatich južných ukrajinských oblastí. Je jasné, že keď si Západ bude priať staviť na túto kartu, premení sa ukrajinské územie v nepredvídateľný zdroj chaosu, ktorý sa rozšíri na susedné regióny. Vrátane Ruska.”

Ako je však vidieť z posledných udalostí a vyhlásení, nemá Kyjevská vláda jednoducho čas na rozbor podobných rizík, je príliš zaujatá umelým stupňovaním hystérie ohľadom domnelej ruskej hrozby a pokusy vyprosiť pod touto zámienkou nové milodary od zaoceánskych ochrancov, ktorí sa ale o Ukrajinu a jej národné záujmy zaujímajú v poslednom rade.

“Spoločné vojenské cvičenia sú len demonštráciou toho, že akoby ešte nezabudli o Ukrajine,” zdôraznil Sokolov.

“Potrebujú ich pre podporu vlády výhodnej pre Západ. Je to proste predstavenie pre verejnosť, pretože je jasné, že nikto nemieni uzatvárať s touto krajinou žiadny zväzok. USA sú maximálne ochotné zabezpečiť si tam vojenskú prítomnosť a dopraviť tam pod zámienkou cvičenia zbrane, muníciu a vojenskú techniku. A tiež vycvičiť bojovníkmi rôznych neštátnych štruktúr ako trebárs batalion Azov.

Súčasne USA spolu s ďalšími krajinami NATO na Ukrajine zriaďujú systém stanovíšť, ktoré bude potom možné ľahko zmeniť na ozajstné vojenské základne (čo je z právneho hľadiska nelegitímne, pretože je to v priamom rozpore s ukrajinskou ústavou). Zvýšenie protiruského vojenského potenciálu v blízkosti hraníc nemôže Moskvu neznepokojiť.

Pud sebazáchovy

Vojenskí experti dotazovaní Sputnikom sa zhodli na tom, že Kyjev bude mať najskôr dosť rozumu, aby nedospel k priamemu ozbrojenému konfliktu s Ruskom, ktorého výsledok je jasný.

“Vojenské a ekonomické potenciály máme neporovnateľné,” povedal Sokolov.

“Ukrajinská armáda jednoducho nemá čím spôsobiť Rusku príliš veľké škody. Na túto tému môže byť veľa špekulácií, ale reálne si myslím, že aj u tých najzarytejších nacionalistov, a tých, koho kúpil Západ, zvíťazí pud sebazáchovy skôr, ako sa k podobnému kroku odvážia.”

Pokiaľ ide o Američanov, tí vôbec nepotrebujú vojnu s Ruskom, v Pentagone si výborne uvedomujú, že priamy vpád do jadrovej mocnosti, dokonca z takého dobrého nástupného priestoru ako je Ukrajina, bude mať za následok 3. svetovú vojnu, v ktorej už nebude ani víťaz, ani porazený.

“Biden sa k tomu určite neodváží, prinajmenšom v dohľadnej budúcnosti,” je presvedčený dopisujúcí člen Akadémie vojenských vied Sergej Šudákov.

“Ale využívať Ukrajinu vo vlastných záujmoch budú Američania aj naďalej. Keď vkladajú peniaze do nejakej krajiny, ale nič z toho neťažia, potom ju vydoja do konca. Myslím, že Washington zachová politiku konfrontácie, ale nič viac. Veď vážne vyostrenie sa rozšíri na Európu, ktorá ale už nie je taká ako pred piatimi rokmi. Je menej ústupčivá. My ale musíme konať v tejto situácii tvrdo, minimálne presne vyznačiť červenú líniu, ktorá sa nesmie prekročiť. “

Pozície pre rokovania

Európa je už skutočne iná. V mnohých krajinách bývalej Varšavskej zmluvy a dokonca v Pobaltí sa postupne mení vzťah obyvateľov voči Rusku, napriek ubezpečeniam ich vlád, ktoré sa chcú zavďačiť USA. Ich obyvatelia ale už nechcú považovať Rusko za reálnu hrozbu. Čas plynie, hystéria stúpa, ale “strašné ruské tanky” sa stále neponáhľajú s prekročením hraníc. Stará pesnička nepôsobí tak ako predtým. Uvedomujú si to aj vo Washingtone.

“Nadchádzajúca schôdza Putina a Bidena symbolizuje medzník, na ktorom si USA ako líder západného sveta uvedomili, že je potrebné trochu zmeniť politiku, pretože terajšia nebola účinná,” vysvetlil politológ.

“Je jasné, že sa Američania nevzdajú svojich cieľov ohľadom Ruska, ale začnú pravdepodobne rozahrávať, navrhovať všelijaké zmiernenia v ekonomike a medzinárodnej spolupráci. Čo tiež umožní vydýchnuť Európe, ktorá veľa stratila kvôli konfrontácii s Ruskom, ktorú jej vnútili USA. Pre Washington je dnes dôležité nestratiť spojencov z aliancie, ktorá už praská vo švíkoch.”

Túto verziu sčasti potvrdzuje zvýšená vojenská aktivita NATO na Ukrajine, USA tradične pripravujú silnú pozíciu pre rokovania, snažia sa ukázať, že sú schopné každú chvíľu roznietiť konflikt na Donbase, a tým ľahko zmeniť situáciu vo svoj prospech. Politológovia poznamenajú, že podobné spôsoby riešenia politických otázok boli Američanom vždy vlastné.

Jegor Nikitin