Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosti maloobchodníkov proti Slovenskej republike za covidové opatrenia

Maloobchodníci namietali tiež obmedzenia týkajúce sa maximálneho povoleného počtu hostí alebo zákazníkov, ktorých mohli v danom čase ubytovať. Tvrdili, že utrpeli majetkovú škodu a ušlý zisk a prišli aj o klientelu. Namietali, že opatrenia a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR boli svojvoľné, pretože úrad nemal právomoc uložiť takéto obmedzenia.

ESĽP dospel k záveru, že na sťažovateľov nebolo uvalené neprimerané bremeno a ich sťažnosti zamietol ako zjavne nepodložené. Rozhodnutie vo veci Scheffer a 47 ďalších sťažností proti Slovenskej republike je konečné.

Sťažnosti dvoch sťažovateľov ESĽP vyčiarkol zo zoznamu prípadov z procesných dôvodov. Vo vzťahu k 21 sťažnostiam súhlasil s vládou v tom, že sťažovatelia nepredložili pravdivé a úplné informácie, a to najmä o tom, že boli prijímateľmi finančnej pomoci z verejných zdrojov určenej pre podnikateľov na preklenutie ťažkostí v súvislosti s obmedzeniami, ktorým sa museli podrobiť. Čerpanie tejto pomoci sťažovatelia priznali až v odpovedi na stanovisko vlády. Ich sťažnosti preto ESĽP zamietol z dôvodu zneužitia práva na individuálnu sťažnosť.

V prípade zvyšných 25 sťažností súd dospel k záveru, že obmedzenia aplikované na sťažovateľov mali právny základ vo vnútroštátnom práve a ich cieľom bola ochrana verejného zdravia. V rámci posúdenia podmienky primeranosti opatrení ESĽP zopakoval, že z jeho judikatúry nevyplýva požiadavka úplného odškodnenia majetkových strát pri opatreniach obmedzujúcich užívanie majetku. V posudzovaných prípadoch sťažovatelia pričítali akékoľvek obchodné straty uplatneným opatreniam.

ESĽP ale zdôraznil, že tento argument ignoruje fakt, že napadnuté opatrenia boli prijaté v odpovedi na pandémiu COVID-19, teda nie v štandardnom podnikateľskom prostredí. Preto škody nemožno pripísať výlučne týmto opatreniam.