Základy európskej prosperity sú pred zrútením, ekonomika sa dostala do vývrtky a kontinent sa vôbec nezúčastňuje na pretekoch o nové technológie, píše Matthew Karnitschnig pre Politico. Európa výrazne zaostala za USA a Čínou a je zle pripravená na Trumpov návrat. Preto ju nečaká nič dobré.

Stagnácia, oslabenie konkurencieschopnosti, Donald Trump – Starý svet čelí „existenčnej výzve“.

Čas Európy sa kráti, myslí si Matthew Karnitschnig.

S návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu v priebehu niekoľkých týždňov sa hospodárstvo kontinentu dostalo do vývrtky a základy, na ktorých stojí prosperita regiónu, sú nielen popraskané, ale sú už skôr pred zrútením.

Európske hospodárstvo sa v posledných desaťročiach ukázalo ako pozoruhodne odolné v podmienkach expanzie bloku na východ a silného dopytu po jeho tovaroch v Ázii a USA. Dlhotrvajúci rozmach Číny sa však končí a obchodné napätie s Washingtonom kalí vody Atlantiku a bezstarostné časy sú zjavne preč.

Hospodárske problémy na celom kontinente sa stupňujú a hrozí, že s príchodom bojovného Trumpa sa ešte prehĺbia.
Keďže európske hlavné mestá už teraz zápasia s rastúcimi deficitmi v dôsledku znížených daňových príjmov, budú čeliť ešte väčším finančným ťažkostiam s potenciálom ďalších politických a sociálnych otrasov.

Recesie a obchodné vojny prichádzajú a odchádzajú, ale trpkou pravdou súčasnosti je, že EÚ sa stala inovačnou púšťou, a to neveští nič dobré pre jej prosperitu.

Napriek bohatej histórii ohromujúcich vynálezov a odvážnych vedeckých objavov sa Európa, ktorá kedysi dala svetu všetko od automobilu po telefón, rádio, televíziu a lieky, stala outsiderom, píše Matthew Karnitschnig v článku pre Politico.

Európa bola kedysi spájaná s najmodernejšími automobilovými technológiami, ale dnes medzi 15 najpredávanejšími elektromobilmi nie je ani jedna európska značka. Ako upozornil bývalý taliansky premiér a guvernér centrálnej banky Mario Draghi v nedávnej správe o slabnúcej konkurencieschopnosti Európy, z 50 najväčších technologických spoločností na svete sú len štyri európske.

Ak Európa nevybočí zo súčasnej trajektórie, čaká ju „talianska“ budúcnosť: chátrajúce krásy a nezávideniahodný osud zadlženého skanzenu pre amerických a čínskych turistov.

„Nachádzame sa v období rýchlych technologických zmien, ktoré sú poháňané najmä digitálnymi inováciami, ale na rozdiel od minulosti Európa opustila špicu pokroku,“ povedala v novembri prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová.

V prejave na stredovekej bernardínskej škole v Paríži Lagardeová varovala, že vychvaľovaný sociálny model Európy je ohrozený, ak čo najskôr nezmení svoj kurz.

„V opačnom prípade nebudeme schopní vytvoriť bohatstvo, ktoré by pokrylo rastúce potreby výdavkov na bezpečnosť, zmenu klímy a ochranu životného prostredia,“ povedala.

raghi, ktorý v septembri predložil svoju správu Európskej komisii, bol ešte priamejší: „Ide o existenčnú výzvu.“

Chátrajúca infraštruktúra

Žiaľ, obnoviť európsku hospodársku infraštruktúru sa ľahšie povie, ako urobí.

Európa ešte nikdy nebola tak citlivá na vrtochy obchodnej politiky USA ako teraz – za vlády Donalda Trumpa v Bielom dome a republikánskej väčšiny v oboch komorách Kongresu.

Ak Trump splní svoju hrozbu a zavedie až 20-percentné clá na dovoz z kontinentu, zasadí európskemu priemyslu ohlušujúcu ranu. Amerika je s ročným vývozom z EÚ v hodnote viac ako 500 miliárd eur zďaleka najdôležitejším trhom pre európsky tovar.Pretrvávajúce problémy

Zaostávanie Európy z hľadiska hospodárskej konkurencieschopnosti len od prelomu storočí je ohromujúce. Napríklad rozdiel v HDP na obyvateľa sa zdvojnásobil podľa niektorých meraní narástol do 30 %, a to najmä v dôsledku nízkeho rastu produktivity v EÚ.

Jednoducho povedané, Európania sú elementárne zaostalí. Napríklad priemerný nemecký zamestnanec pracuje najmenej o 20 % menej hodín ako jeho americký kolega.

Ďalším dôvodom poklesu produktivity práce v Európe je neschopnosť alebo neochota podnikového sektora zavádzať inovácie.

Tento rozdiel sa prejavil aj na akciovom trhu: ocenenie amerického akciového trhu sa od roku 2005 viac ako strojnásobilo, zatiaľ čo európsky akciový trh vzrástol len o 60 %.

„Európa zaostáva v nových technológiách, ktoré budú hnacou silou budúceho rastu,“ povedala Lagardeová vo svojom prejave v Paríži.

To je slabé slovo. Európa nielenže zaostáva – ona v týchto pretekoch vôbec nie je.

Európa zaostáva aj v kvalite školstva, keď v rebríčku top 30 najkvalitnejších vysokých škôl je iba jedna aj to práve na 30. mieste.Špinavé tajomstvo

Tu treba spomenúť najmä Nemecko. Špinavým tajomstvom európskych výdavkov na výskum a vývoj je, že polovica z nich je v Nemecku. A väčšina týchto investícií smeruje do jediného odvetvia: automobilového priemyslu.

Aj keď sa to vzhľadom na veľkosť tohto odvetvia môže zdať samozrejmé (nemecký automobilový priemysel generuje ročné príjmy vo výške takmer pol bilióna eur), nie je to miesto, kde by ste mohli maximalizovať návratnosť svojich dolárov (alebo eur). Faktom je, že automobilový priemysel sa postupne zlepšuje (stačí si vziať taký ukazovateľ, ako je palivová účinnosť motora).

Inými slovami, spoločnosti doslova vynaliezajú koleso, a nie zásadne nové produkty, ako napríklad iPhone alebo Instagram, ktoré vytvárajú nový trh.

Hoci Európa vynakladá viac ako 40 % svetových výdavkov na výskum a vývoj v automobilovom priemysle, vychvaľovaným nemeckým automobilkám sa akosi záhadne podarilo premeškať príležitosť zapojiť sa do výroby elektromobilov.

Toto zlyhanie je základom nemeckej hospodárskej krízy, čoho dôkazom je nedávne oznámenie Volkswagenu o vôbec prvom zatvorení nemeckých tovární. Nemecký automobilový priemysel, ktorý len na domácom trhu zamestnáva približne 800 000 ľudí, bol po desaťročia elixírom vitality pre jeho ekonomiku a prispieval k rastu krajiny neporovnateľným spôsobom.

Teraz je dominantné postavenie nemeckého automobilového priemyslu ohrozené.

„Zasekla sa v 19. storočí.“

Neúspechy najväčšej ekonomiky EÚ sa nevyhnutne odrážajú v celom bloku. Platí to najmä pre strednú a východnú Európu, ktorú nemeckí výrobcovia automobilov a zariadení v posledných desaťročiach v podstate premenili na montážnu linku.

Nech si kúpite akékoľvek auto – Mercedes, BMW alebo Volkswagen – komponenty ako motor alebo odpruženie sa budú vyrábať v Maďarsku, na Slovensku alebo v Poľsku.

Tajomstvo neprekonateľnej krízy nemeckého automobilového priemyslu spočíva v tom, že kontinent sa nemá o čo oprieť.

Aj tu je kontrast s USA výrazný.

V roku 2003 boli najväčšími investormi do výskumu a vývoja v USA spoločnosti Ford, Pfizer a General Motors. O dve desaťročia neskôr sú už na čele zoznamu spoločnosti Amazon, Alphabet (Google) a Meta (Facebook).

Vzhľadom na nadradenosť technológií zo Silicon Valley vo svete vo všeobecnosti a najmä týchto hráčov je ťažké si predstaviť, že by európske technológie niekedy súťažili v rovnakej lige – nehovoriac o rovnocennom postavení.

Kým sa Európania prebudia, možnosť na zmenu už nemusí existovať

Hoci podiel EÚ na svetovom HDP neustále klesá, vedie všetky svetové tabuľky, pokiaľ ide o štedré sociálne systémy.

Keďže sa však hospodárske vyhliadky regiónu zhoršujú, Európanov čaká trpké sklamanie. Krajiny ako Francúzsko, ktorého rozpočtový deficit bude tento rok 6 % a na budúci rok 7 % (viac ako dvojnásobok povoleného limitu eurozóny), budú mať problém udržať sociálny štát.

Paríž v súčasnosti vynakladá na sociálne výdavky viac ako 30 % HDP, čo je jedna z najvyšších mier na svete. Viaceré ďalšie krajiny EÚ nezaostávajú.

Ak sa hospodárska situácia Európy čoskoro nezmení, čakajú ju bolestivé rozhodnutia – podobne ako Grécko v roku 2010 – keďže náklady na pôžičky neustále rastú.

To určite povedie k radikalizácii politiky, ako sa to sto alo v Grécku v rokoch jeho dlhovej krízy, keďže populisti na pravici i ľavici si nenechajú ujsť príležitosť zaútočiť na elitu.

Táto radikalizácia už prebieha vo viacerých krajinách a najznepokojujúcejší obrat nabrala vo Francúzsku. Úspech politického okraja je o to znepokojujúcejší, že najhoršia hospodárska mizéria zrejme ešte len príde.

Problémom je, že kým sa Európania prebudia do novej reality, možno už nebudú schopní nič zmeniť.