Európske plány na vlastné lítium brzdí Čína a nedostatok investícií

Hoci EÚ podpísala dohody s viacerými krajinami vrátane Čile a Argentíny, v praxi často chýbajú konkrétne investície. „Vidím veľa memoránd o porozumení, ale chýba aktivita. Kým my podpisujeme dohodu, Číňania kupujú celú baňu,“ uviedla Julia Poliscanová z think-tanku Transport and Environment. Kým Čína investovala do zahraničných lítiových projektov v rokoch 2020 až 2023 šesť miliárd dolárov, Európa len miliardu.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) čínske štátne firmy s podporou vlády aktívne investujú do ťažby lítia po celom svete, pričom len v roku 2024 smerovalo do zahraničnej ťažby 21,4 miliardy dolárov. Európa zaostáva a podľa odborníkov hrozí, že trh ovládnu iní hráči. V Afrike napríklad čínske investície urobili zo Zimbabwe štvrtého najväčšieho producenta lítia na svete.

EÚ plánuje do roku 2035 úplne prejsť na bezemisné nové autá, no len 4 % čilského lítia smeruje do Európy. Plány na výstavbu desiatok batériových fabrík brzdí kolísavý dopyt a konkurencia z Ázie. Kľúčom k dlhodobej bezpečnosti je podľa analytikov užšia spolupráca s krajinami „lítiového trojuholníka“ – Čile, Argentínou a Bolíviou. EÚ navrhuje rozvojové projekty, ktoré by v Latinskej Amerike podporili aj výrobu batérií, otázne však zostáva, či je to ekonomicky výhodné bez silného lokálneho trhu.

Odborníci upozorňujú, že ak sa región rýchlo neposunie k elektrifikácii dopravy, väčšina hodnoty z energetickej transformácie zostane v Ázii.