Bratislava 24. januára 2020 (HSP/Foto:Facebook)
Poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel (Smer-SD) uvádza, že v europarlamente v súčasnosti prebieha búrlivá diskusia o tom, akým spôsobom bude EÚ znižovať emisie oxidu uhličitého. Podľa Hajšeja by mali euroúradníci dbať aj na svetovú konkurencieschopnosť Európy a výraznú úlohu by podľa neho mala hrať energia vyrobená z jadra.
Hajšel tvrdí, že aj keď všetkým záleží na tom, aby sa znižovali skleníkové emisie a tým sa prispelo do boja proti klimatickým zmenám, poslanci EP sa zatiaľ nezhodnú na tom, ako to urobiť s čo najmenšími negatívnymi vplyvmi na konkurencieschopnosť, zamestnanosť a kvalitu života v Európskej únii.
“Jedna časť Európskeho parlamentu a členských štátov je za urýchlené opustenie všetkých fosílnych palív, nielen uhlia, ale aj plynu a dokonca aj za čo najskorší zákaz jadra a za skorý prechod k výlučnému využívaniu obnoviteľných zdrojov energie. Druhá časť europoslancov, kam patrím aj ja a viacero členských štátov, sa prihovára za pragmatickejší postup.”
Robert Hajšel dodáva, že on a podobne zmýšľajúci poslanci sú presvedčení, že aj keď musíme zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov v našom energetickom mixe, mali by sme čo najviac aspoň v prechodnom období využiť potenciál plynu a jadra, najmä ak ide o zdroje, od ktorých je aspoň polovica členských štátov bytostne závislá.
“Obe skupiny sa oháňajú rôznymi štúdiami, do ktorých záverov sú ale často premietnuté záujmy rôznych nátlakových skupín. Preto som aj dnes na diskusii s novou komisárkou pre energetiku Kadri Simsonovou v našom výbore EP pre priemysel a energetiku požadoval, aby servisy Európskej komisie vypracovali skutočne nezávislé posúdenie vplyvu neodvrátiteľnej transformácie našej ekonomiky nielen na životné prostredie, ale aj na konkurencieschopnosť a najmä zamestnanosť a úroveň života.”
Dodal, že ho potešilo, že dostal podporu z viacerých strán. “Mnohí si totiž uvedomujeme, že ide o nastavenie procesov, ktoré ovplyvnia fungovanie našej ekonomiky a život našich ľudí na desaťročia. Ja sa teším nedávnemu prijatiu rezolúcie k tzv. Zelenej dohode, ako aj prihlásenie sa k cieľu – dosiahnuť do roku 2050 – ale robme to racionálne, pragmaticky a bez emócií.”
“Ak sa objektívnym posúdením vplyvu dokáže, že prejsť razantne od plynu a jadra iba k využívaniu obnoviteľných zdrojov je najefektívnejšou a pre všetkých zvládnuteľnou cestou, ktorá si nevyžiada prehĺbenie energetickej chudoby a zníženie našej konkurencieschopnosti, určite sa proti tomu stavať nebudem.”