“Euromajdan” nie je občiansky protest, ale dobre pripravená politická operácia

Rusko 20. februára (HSP/Foto:TASR)

Revolučné poradenstvo

„Euromajdan“ – to nie je občiansky protest, ale dobre pripravená politická operácia,“ zverejnil Hlas Ruska tvrdenie Alexeja Puškova, ktorý je na čele výboru Štátnej dumy RF (dolnej snemovne ruského parlamentu) pre medzinárodné záležitosti. Podľa neho trojmesačný občiansky protest, ako ho predstavujú médiá na Západe, nemôže vydržať, ak nie je zorganizovaný a zaplatený. Puškov poznamenal, že v mnohých regiónoch obyvatelia Ukrajiny vôbec nesympatizujú s Majdanom.

Jeho tvrdenie bližšie vysvetľuje francúzsky týždenník Le Nouvel Observateur, ktorý zverejnil článok o ľuďoch, ktorí za „americké peniaze“ organizujú politické prevraty. Medzi menovanými sú aj ľudia zo Slovenska. Autor za najskúsenejšieho „proamerického Che Guevaru“ považuje Pavla Demeša.

„Oranžová revolúcia“ na Ukrajine, národné povstanie proti režimom Srbského prezidenta Miloševiča, Gruzínca Ševarnadzeho alebo Kirgiza Akajeva, sú výsledkom dobre organizovaných skupín. Hnev ľudských davov bol skutočný. Falšovanie vo voľbách takisto. Avšak zvrhnúť postkomunistických autokratov takto rýchlo a bez násilia by sa nepodarilo bez určitého know-how niekoľkých expertov, ktorí vynašli a „skúšali“ naozajstný „návod na použitie revolúcií“. Vincent Jauvert sa stretol s týmito „vývozcami“ demokracie. A oni mu odhalili svoje tajomstvá.

Skupinku organizátorov tvoria Srbi, Slováci, Gruzínci a Ukrajinci. Sú mladí, pomerne vzdelaní a ich spoločným jazykom je perfektná angličtina. Najčastejšie pracujú v západných inštitúciách a organizáciách, predovšetkým v amerických. Ich činnosť zastrešuje Washington. Navyše, niektorí z nich boli menovaní do funkcie „šampiónov slobody“ Georgeom Bushom osobne.

Know-how týchto organizovaných skupín pozostáva zo sofistikovanej zmesi nenásilnosti, marketingu a fund raisingu (zberu prostriedkov). Niektorí si tým zarábajú na živobytie, pre iných je to zdroj vedľajšieho príjmu, nájdu sa však aj takí, ktorí pracujú bez nároku na odmenu.

Demeš vysvetlil jednoduchý proces revolúcie. „Večer v deň hlasovania sa zhromaždia dôkazy o falšovaní, ktoré sa veľmi rýchlo rozšíria po celej krajine. A ihneď vychádzajú stovky tisícok ľudí do ulíc. Následne by mali mierovou cestou prevziať kontrolu nad štátnymi zariadeniami, aby ukázali autokratovi, že zákonná moc prešla do druhých rúk. A pretože polícia nestrieľa, už je ruka v rukáve.“ Je to detská hra? „Samozrejme, že nie, vyžaduje si to dlhodobú prípravu.“

Iný člen skupiny Srb Popovič bol organizátorom prvého revolučného hnutia 21. storočia, ktoré sa stalo predobrazom všetkých ostatných: v októbri 2000 jeho Odpor zvrhol Miloševiča bez preliatia jedinej kvapky krvi. Odvtedy si k Srdžovi Popovičovi chodia pre rady takmer odvšadiaľ, „dokonca aj zo Zimbabwe“. Aby uspokojil dopyt, otvoril úrad expertov na revolúciu pod názvom Canvas Group. „Je to súkromný podnik,“ priznáva sa, „ale úrad je zaregistrovaný ako mimovládna organizácia, aby nemusel platiť dane.“ Ročný obrat? „To je obchodné tajomstvo.“

Každá revolúcia niečo stojí. Na financie treba myslieť vopred, lebo takéto peniaze sa dajú nájsť iba v zahraničí. Domáci bohatí podnikatelia sa postavia k celému nápadu s nedôverou, nechcú si pokaziť vzťahy s vládnymi orgánmi. Až na začiatku revolúcie prebehnú do druhého tábora a mladým revolucionárom budú pchať balíky peňazí. Dovtedy treba hľadať pomoc vonku – konkrétne vo Washingtone. Lebo, podľa všeobecne panujúceho názoru Európania sú bojazliví, pomalí a skúpi – česť výnimkám (Britom, Holanďanom alebo Poliakom). Francúzi nikdy nefigurujú medzi „darcami“ – až na Fondation Jean-Jaures, ktorá pomohla mladým sociálnym demokratom na Ukrajine.

Cielená revolúcia

Dôvody pre využitie organizovaných revolučných skupín sú jednoduché. Brian Becker pre RT uviedol, že USA hrá s Ukrajinou špinavú hru. Snaží sa dokončiť to, čo robí posledných 20 rokov – chce Ukrajinu začleniť, rovnako ako ostatné krajiny východného bloku, do americko-západnej sféry vplyvu. Je to nová súčasť studenej vojny voči Rusku. Obama však tieto tvrdenia poprel.

EÚ si na násilnostiach nesie tiež svoj podiel, keďže bránila Janukovyčovi potrestať agresívnych demonštrantov. Prečo asi?

Janukovyč nevyhovel požiadavkám Západu. Podľa Alexandra Duginema malo jeho rozhodnutie jednoduchý dôvod: bol zvolený proruským východom a nie západom Ukrajiny. Prezident nemohol konať proti záujmom jeho osobnej voličskej základne. Ak by prijal pozvanie EÚ a Západu, stal by sa zradcom v očiach jeho voličov. Priaznivci Janukovyča chcú integráciu s Ruskom. To, čo urobil, bolo pre nich logické. Avšak v očiach Západu spečatil svoj osud. Pretože podľa Obamu je teraz cieľom Ukrajiny „vykročiť smerom k spravodlivým a slobodným voľbám, v ktorých bude môcť ukrajinský ľud oprávnene vyjadriť svoj názor bez tých všetkých nepokojov, ktorých sme boli svedkami na uliciach.“

Keďže Janukovyč nevyhovuje požiadavkám Západu, je potrebne ho zvrhnúť. Samozrejme „legálnymi“ spôsobmi s požehnaním ľudu.