Štepánka Kurfiřtová pochádza z oblasti Českého raja. Je to kraj, v ktorom sa už po storočiach nachádzali polodrahokamy a tunajší remeselníci – brúsiči ich brúsením a leštením vedeli zhodnotiť.

„Moji prarodičia založili v roku 1924 sklársku dielňu a výrobe sklenených šperkov sa venovali až do roku 1948. Môj otec v činnosti pokračoval ako amatér, po čase sklo vymenil za prírodné kamene pochádzajúce z nálezísk okolo Kozákova. Po roku 1990 založil malú brúsičsku a šperkársku dielňu. Spočiatku sme pracovali spoločne, po čase som sa však osamostatnila. Z pôvodnej profesie učiteľky v materskej škôlke som sa stala šperkárkou a brusičkou. Dnes so mnou pracuje aj moja dcéra Adelka, vyučená zlatníčka, tak má naše remeslo šancu pokračovať ďalej,“ povedala zručná remeselníčka.

Ako ďalej Kurfiřtová sama dodala, šperky patria k ženám a k ich zdobeniu odpradávna. Stopy zdobenia môžeme nájsť už v pravekých jaskynných maľbách a pokračuje to až do dnešnej doby. „Ak je dobre, ak je zle, umenie v akejkoľvek podobe povznáša ducha. Nikdy by sme si tú krásu umenia nemali nechať vziať. Toto remeslo rada predávam ďalej tým, ktorí sa chcú učiť brúsiť a leštiť kamene alebo len inšpirovať,“ hovorí Kurfiřtová, ktorá vyučuje aj študentov z umeleckých škôl. Podľa jej slov patrí k jedným z najdlhšie slúžiacich remeselníkov na kežmarskom podujatí. Po prvýkrát sa na festivale EĽRO zúčastnila už v roku 2006. Za tú dobu sa so svojou tvorbou predstavila 18-krát.

„Tento festival pre mňa znamená veľký kus života a mám tu krásne spomienky. Stretla som tu množstvo úžasných ľudí, od organizátorov, remeselníkov ako aj návštevníkov, ktorých si nesmierne vážim. Vraciame sa k vám vždy ako tím veľmi radi. Festival má úžasnú atmosféru. Za tie roky sme vychovali jednu generáciu. Najprv to boli maminky s kočíkmi a teraz tu vidíme ich dcéry so svojimi malými deťmi. Posúvať im toto umelecké posolstvo ďalej, je nádherné. Má zmysel, že to pokračuje, že to nie je len o jednej generácii. Na festivale oceňujem zastúpenie najrôznejších remesiel. To, ako tradícia môže krásne a príjemne obohatiť náš súčasný život. Pripomenutie odkazu starých majstrov je dôležité preto, aby dedičstvo nezaniklo, naopak, aby oslovilo ďalšie generácie svojou trvalou hodnotou,“ priznala šperkárka, ktorá titul Kráľ remesla prijala ako neskutočnú poctu.

Skončil sa ročník venovaný Návratu ku koreňom, k regiónu Spiša

Aj tretí záverečný deň EĽRO sa niesol v téme Návratu ku koreňom, k Spišu, k poctivej remeselnej práci a domovine. Osobnosťou festivalu bol tento rok filmový režisér Juraj Jakubisko, ktorý práve remeselný trh v Kežmarku, tvorivú prácu remeselných majstrov, ale aj mesto samotné, preniesol na plátna svojho filmu Perinbaba a dva svety. Organizátori tomuto spišskému umelcovi venovali výstavu a filmovú uličku.

„Môj manžel hovoril: Korene si nosíme v kvetináči so sebou. Tvorivosť rúk a tvorivosť srdca je vždy previazaná. S Jurajom sme tvorili pre všetkých a tvorili sme preto, aby všetky tie diela, všetka tá
krása a všetky tie myšlienky obohacovali vašu dušu a vaše srdce. Som šťastná, že na túto výstavu prišlo toľko ľudí a boli dojatí. Pretože si myslím, že toto je splnenie účelu umenia – keď to ľuďom dá tú žiaru do duše, tú myšlienku zamyslenia a tú krásu a lásku. Keď sa my všetci budeme vnímať cez vlastnú dušu, cez jej krásu a cez našu lásku v srdciach a cez tú prenádhernú tvorivosť, tak tu budeme ešte milióny rokov – s tou láskou, s tou tvorivosťou a s tým svetlom duše. A ja to prajem tomuto festivalu i v mene môjho muža,“ povedala pri ukončení EĽRO Deana Horváthová – Jakubisková.

„Spiš – domov tam, kde sa to všetko začalo, v našom Kežmarku. Vrátili sme ku koreňom, k tomu, čo nám tu zanechali naši predkovia. Nielen historické mesto s radom plným kultúrnych pamiatok, ale hlavne odkaz, že poctivou prácou, spolupatričnosťou a vzájomnou pomocou dokážeme pretvoriť svet okolo nás a dokážeme zanechať niečo, čo budú obdivovať aj ďalšie generácie, ktoré prídu po nás,“ povedal pri ukončení festivalu EĽRO primátor mesta.

Ako ďalej riaditeľ festivalu Ján Ferenčák zdôraznil, podujatie prinieslo množstvo skvelých zážitkov a stretnutí nielen počas denného, ale aj večerného programu. Pre návštevníkov boli k dispozícii sprievodné akcie a atrakcie, detská zóna, živý šach, netradičné fotopointy, ale aj jedinečná divadelná komédia Majstri, ktorú priniesli Krvavé dejiny na Kežmarskom hrade.

34. ročník EĽRO z pohľadu štatistiky

Podujatie počas troch dní navštívilo viac ako 50 tisíc návštevníkov, pre ktorých svoju tvorivú prácu predstavilo 172 remeselníkov a na pódiách vystúpilo spolu 800 účinkujúcich. Výstavnú sieň mesta a výstavu Magický svet Juraja Jakubiska počas troch dní navštívilo viac ako 3 tisíc návštevníkov. O bezpečnosť sa starala Mestská polícia v Kežmarku, ktorá riešila 53 udalostí a 37 priestupkov. Celkovo bolo v areáli podujatia ošetrených 14 osôb. Zo strany dobrovoľných hasičov nebol počas konania podujatia potrebný žiadny zásah. O čistotu mesta sa staralo 29 pracovníkov Verejnoprospešných služieb Mesta Kežmarok s 5 mechanizmami v teréne. Aj tento rok mesto počas konania festivalu separovalo. V areáli bolo rozmiestnených 90 smetných košov, z ktorých bolo 12 určených výhradne na zber plastov. Na triediacu recyklačnú linku a následné zhodnotenie sa vyzbieralo spolu 600 kilogramov plastov.

Zaujímavosti k festivalu

Prvé cechy v Kežmarku sú zaznamenané v 15. storočí, kedy sa Kežmarok pýšil takmer 40 cechmi. Prvý ročník festivalu EĽRO sa konal v roku 1991. Od roku 2002 je na festivale vyhlasovaný Kráľ alebo Kráľovná remesla. Celkovo bolo do tohto statusu korunovaných 24 remeselníkov. Niektoré ročníky podujatia vyhlasovali naraz až dvoch Kráľov remesla. Na trón za ten čas zasadlo 19 kráľov a 6 kráľovien.