Epidemiologička: Je mýtus, že ten, kto hovorí o samovražde, ju nikdy nespácha

Bratislava 2. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Smútok, neschopnosť sa koncentrovať, strata energie či zvýšená únava. Aj to sú príznaky zamestnanca, ktorý prestáva byť v poriadku po psychickej stránke. Duševné zdravie na pracovisku je tento rok hlavnou témou Svetového dňa duševného zdravia

Stres, dôraz na výkonnosť pracovníka a strach zo straty zamestnania, to všetko pôsobí na zamestnancov ako psychická záťaž. Depresívny človek prežíva okrem hlbokých pocitov smútku i pocity viny, cíti sa bezcenný, stráca záujem o prácu alebo sociálne aktivity, zabúda, má problémy s rozhodovaním, môže pociťovať hnev či reagovať podráždene. Môže sa taktiež vyčleňovať z kolektívu.

Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej by si okolie malo všímať takéhoto človeka a či už rodina, alebo priatelia by sa mali snažiť ponúknuť mu pomocnú ruku. “Už tým, že človek vie verbalizovať svoje problémy, už tým sa mu uľaví. Určite je veľmi dôležité z pozície blízkeho preukázať záujem pomôcť,” zdôraznila pre TASR Bražinová.

Zároveň dodala, že ak má niekto sklony k samovražde a už to vysloví, je to varovný signál pre okolie, ktorý sa nesmie odignorovať. “Je mýtus, že ten, kto hovorí o samovražde, ju nikdy nespácha. To nie je pravda, práve naopak. Keď niekto už vysloví, že uvažuje o samovražde, to je veľmi vážny varovný príznak a je potrebné, aby okolie na to reagovalo,” konštatovala.

Najčastejšími duševnými ochoreniami, ktoré trápia zamestnancov, sú depresie, úzkostné poruchy a závislosti. Psychiatrička Ľubomíra Izáková upozornila, že na ne môže ochorieť každý človek. “Aby sme predišli takémuto ochoreniu, je veľmi dôležitá psychohygiena, čiže opatrenia, ktoré nám znížia prežívanie stresu, ktoré nám dokážu zharmonizovať telo aj našu dušu a naše duševné fungovanie,” konštatovala. Zamestnancom radí dodržiavať správnu životosprávu vrátane zdravého stravovania, dostatočný spánok, počas práce im odporúča urobiť si krátke prestávky.

Samovraždy sa na Slovensku vlani podpísali pod úmrtie 545 ľudí. V porovnaní s prechádzajúcim rokom ich počet klesol o 47. Celkovo sa vlani zaznamenalo 1496 prípadov úmyselného sebapoškodenia. Svoj život ukončili samovraždou prevažne muži.

Došlo tiež k 951 pokusom o samovraždu, čo je medziročný nárast o 92 prípadov. Zo 489 samovražedných pokusov u mužov bolo 38,7 percenta demonštratívnych, ženy sa pokúsili o samovraždu 462-krát, z toho v 35,5 percenta demonštratívne. Najčastejšie sa pokúšali o samovraždu osoby vo vekovej kategórii 30 až 39 rokov, konkrétne 136 mužov a 88 žien.