Dvojzáprah Pavel – Čaputová: využijú washingtonskí jastrabi šancu?

Slovenský mainstream bol na mäkko. Aké spontánne a pekné! Aká dojímavá chvíľa pre euroatlantizmus, aký dokonalý súlad dvoch demokratických lídrov svojich krajín! Myšlienka prísť do Prahy na volebný večer Petra Pavla sa mala zrodiť už v týždni pred volebným víkendom a bola vraj Čaputovej spontánnym nápadom.

Ten výlet bol tajný a vraj to bolo naplánované tak, že keby nejakou náhodou Pavel nevyhral, tak by Čaputovej cesta ostala navždy utajená. Tá pravdepodobnosť však bola naozaj len teoretická. Každému, kto si vedel zrátať percentá, už vopred bolo jasné, ako druhé kolo voľby dopadne: že hlasy priaznivcov celého radu kandidátov, ktorí neprešli prvým kolom, pôjdu Pavlovi a na Babišovu stranu sa priklonia viacmenej iba voliči profesora Baštu, čo Babišovi v žiadnom prípade nemohlo stačiť na víťazstvo.

Zariadili to profesionáli

Aj Čaputovej hovorca Strižinec priznal, že realizácia tohto nápadu bola jednoduchá, pretože Pavlovu kampaň robili tí istí špecialisti ako kampaň Čaputovej: stratég Michal Repa a odborník na komunikáciu Martin Burgr, ktorý v minulosti dokonca viedol tím Čaputovej poradcov. Aká náhoda, však? No skrátka, tam boli takmer rodinné vzťahy, takže zorganizovať tú akciu bolo ľahšie než jednoduché.

Ťažko by bolo zaprieť aj podobnosť rukopisu v realizácii kampaní Pavla a Čaputovej. Aj v jednom aj v druhom prípade išlo o tandem dvoch kandidátov (Čaputová – Mistrík a Pavel – Nerudová), ktorí spolu mali dvakrát viac peňazí a mediálneho priestoru na kampaň, aby potom ten, ktorý sa ukazoval ako menej výhodný odstúpil a hlasy svojich voličov presmeroval na toho druhého.

Je to profesionálny prístup: klient, ktorý si kúpi túto službu – že v krajine sa do funkcie dostane spoľahlivý a preverený káder – by mal mať istotu, že jeho objednávka bude vybavená podľa jeho požiadavky a takto je to bezpečnejšie, pretože keby sa z akéhokoľvek dôvodu jednému z dvojice pred voľbami čokoľvek stalo (škandál, choroba, nehoda, kostlivec v skrini…), tak je pripravený plnohodnotný náhradník. Majú to tak aj kozmonauti, tak je celkom logické, že takto je to ošetrené aj v politike, veď aj tam ide o veľké peniaze a dôležité ciele.

Bola za tým iba jednoduchosť, alebo aj niečo iné?

O čom vlastne bola Čaputovej návšteva, ktorou chcela Pavla, novinárov aj verejnosť prekvapiť? Bola to len taká jej amatérska kreativita zodpovedajúca jej možnostiam? (Poznáme to všetci už od škôlkarských čias: dieťatko sa niekam schová a potom na dospeláka urobí „hu“!)

Druhá možnosť je, že nešlo iba o detinskosť, ale že v tomto „štátnickom“ geste bolo oveľa viac profesionality a treba ho čítať ako signál. V diplomacii každý pozitívny krok smerom k niekomu je zároveň negatívnym signálom voči jeho oponentom. V takom prípade by teoreticky mohlo ísť o vyplazený jazyk Babišovi (ktorý v politike zďaleka nekončí a požičané by mohol niekedy vrátiť), prípadne možno o odkaz niekomu inému. (Orbán? Duda? Zelenský? Putin?) Alebo, keby sme chceli ešte viac špekulovať, mohli by sme v tom vidieť odkaz čechoslovakistom, že niekedy v budúcnosti sa to nenávidené samostatné Slovensko opäť môže nejako pripojiť k väčšiemu bratovi? Ale ak by sme si mohli vybrať, skôr by sme v tomto prípade žiadnu príliš sofistikovanú diplomaciu nehľadali a priklonili sa k tej prvej verzii, tej nadšenecko-škôlkarskej.

Aby sme boli spravodliví, dá sa tu vidieť ešte jedna dimenzia. Toto bola jedna z mála chvíľ, kde Čaputová mohla naplno zažiariť, kde sa mohla zviditeľniť, keď už totálne zlyhala vo svojej role na domácej pôde byť prezidentkou všetkých občanov, ktorá by mala byť nadstranícka, zmierovať jednotlivé politické tábory a tlmiť konflikty.

Čo prezradila Čaputová svojím neadekvátnym krokom?

Ten Čaputovej krok bol jednoducho neštandardný. Tu nejde len o to, že slovenskí politici, vrátane prezidentov, doposiaľ zvykli novozvoleným prezidentom dôležitých partnerských krajín blahoželať k zvoleniu vždy iba na diaľku – ona vystúpila na pódiu už vo chvíli, keď sa ešte zratúvali hlasy a gratulovala mu. A to bolo naozaj už za hranou toho, čo je diplomaticky únosné.

No len si predstavte, čo by stváral globálny dezinfomainstream, keby napríklad prišiel Putin blahoželať Lukašenkovi ešte predtým, ako sa dopočítajú hlasy: aj tučniaky v Patagónii by si šklbali perie na hlavičkách od tej hrôzy.

Tak či onak, táto Čaputovej návšteva Prahy dokumentuje bláznivú radosť klanu týchto ľudí, ktorých zlí konšpirátori – naozaj nevedno prečo – nazývajú sorosovcami (že by to bolo odvodené od slova „ovca“?) z toho, že vyhrali džekpot.

Bolo to jasné už v júni 2021…

Keď sme pri sorosovcoch: už pred rokom a pol bolo jasné, že generál Petr Pavel je pre globalistov voľbou číslo jedna (písali sme o tom už v júni 2021 tu). Washingtonské ústredie ešte nevedelo presne ako sa plánovaná akcia na Ukrajine vyvinie, ktoré krajiny a akým spôsobom sa do nej zapoja a kam všade sa vojna preleje, a preto potrebovalo mať v čelných pozíciách v krajinách východnej Európy absolútne spoľahlivé kádre. Spôsob, akým bol oznámený začiatok Pavlovej kampane, bol vtedy pre zasvätených jasnou správou.

A výsledok sa dostavil. Pavel už dva dni pred druhým kolom prezidentskej voľby vyhlásil, že keď vyhrá, chce ísť aj s Čaputovou do Kyjeva navštíviť ďalšieho člena partie. Ak by náhodou niekto tento výrok prepočul, on to potom zopakoval aj po zvolení. Na rozdiel od Čaputovej šantenia, v tomto prípade si môžeme byť absolútne istí, že tento bývalý predseda Vojenského výboru NATO (to je najvyššia vojenská funkcia v NATO) to nehovoril iba tak do vetra, ale táto aktivita má veľmi jasný koordinovaný cieľ.

O spoločnej návšteve Kyjeva bude oficiálna reč až na Pavlovej oficiálnej návšteve Slovenska po jeho inaugurácii plánovanej na 9. marca, ale už teraz je zrejmé, že tam nepôjdu iba na kávičku, ale prinesú nejaký odkaz a konkrétnu ponuku. Aká bude? To môžeme len tipovať. Nie je však ťažké si domyslieť, že kádre, ktoré teraz centrála má v Čechách a na Slovensku v prezidentských pozíciách, a do ktorých investovala veľa úsilia, akiste bude chcieť aj využiť a nenechá si ujsť šance, ktoré jej situácia prináša.

Pôjde o šírenie mieru na Ukrajine zvýšenými dodávkami humanitárnych zbraní platených slovenskými a českými daňovníkmi? Alebo o organizovanie nejakých humanitárnych provokácií či iných kreatívnych akcií? Fantázii kreatívcov z CIA či Pentagonu sa medze nekladú…