Dušan Tóth – slovenský evanjelický duchovný pôsobiaci v Kanade

Detstvo v Modre a cesta ku vzdelaniu

Dušan Tóth sa narodil 2. júla 1938 v Modre rodičom Martinovi Tóthovi a Kataríne, rod. Hlavatej. Vyrastal v období poznačenom vojnou i povojnovými spoločenskými zmenami, ktoré formovali celú jeho generáciu. Po skončení základného a stredného vzdelania študoval na Slovenskej bohosloveckej fakulte v Modre, ktorú ukončil v roku 1961. Po absolvovaní základnej vojenskej služby sa rozhodol rozšíriť svoje vzdelanie aj o umelecký smer a v roku 1963 nastúpil na Vysokú školu múzických umení. Štúdium herectva úspešne ukončil v roku 1967 ako žiak významného slovenského herca Ladislava Chudíka. Práve spojenie teológie, kultúry a divadla sa neskôr stalo charakteristickou črtou jeho života.

Rodina a prvé profesionálne pôsobenie

Dňa 17. novembra 1962 sa oženil s Máriou Valériou Solárovou. Ich manželstvo bolo požehnané dvoma deťmi, synom Petrom a dcérou Andrejkou. Po skončení štúdií pracoval v rokoch 1967 až 1968 ako redaktor bratislavského rozhlasu vo vysielaní „Dobré ráno“. Už v tomto období sa prejavoval ako kultivovaný rečník, publicista a človek s mimoriadnym záujmom o spoločenské dianie.

Emigrácia po roku 1968

Zlomovým okamihom jeho života sa stal august 1968 a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Atmosféra nastupujúcej normalizácie ho presvedčila, že slobodná duchovná i občianska služba v komunistickom režime nebude možná. V novembri 1968 sa preto spolu s manželkou rozhodol emigrovať. Najprv odišli do Spojených štátov amerických, kde začal pôsobiť ako duchovný v slovenskom evanjelickom Kostole Svätej Trojice v East Chicagu v štáte Indiana. V roku 1969 bol v East Chicagu ordinovaný do kňazskej služby v rámci Lutheran Church–Missouri Synod.

Nový život v Kanade

V júli 1971 sa presťahoval do Toronta, ktoré sa stalo jeho druhým domovom. Ako farár pôsobil v slovenskom evanjelickom Kostole sv. Pavla, kde slúžil až do roku 1990. Neskôr pokračoval v duchovnej službe v luteránskom Kostole sv. Lukáša v Toronte, kde od roku 1992 pôsobil ako kňaz slovenskej časti zboru. V roku 1977 získal kanadské štátne občianstvo.

Popri pastorácii sa venoval aj štúdiu starostlivosti o chorých a zomierajúcich na Torontskej teologickej fakulte a istý čas pracoval aj v nemocnici Sv. Michala v Toronte.

Hlas slovenského exilu

Dušan Tóth sa počas emigrácie stal významnou osobnosťou slovenského krajanského života. V rokoch 1971 až1990 zastával funkciu generálneho tajomníka Svetového kongresu Slovákov, ktorý združoval slovenské komunity po celom svete. Aktívne spolupracoval s rozhlasovými stanicami Hlas Ameriky, Radio Free Europe a Radio Canada International. Prostredníctvom vysielania informoval Slovákov o situácii vo svete aj o zápase za slobodu a demokraciu. Po páde komunizmu v roku 1989 patril medzi prvé osobnosti slovenského exilu, ktoré oficiálne navštívili Slovensko.

Organizátor kultúrneho života

Významnú časť života venoval aj kultúre a divadlu. V Kanade pôsobil dvanásť rokov ako režisér Nového divadla v Toronte a zároveň bol členom Divadla poézie a malých javiskových foriem. V roku 1977 založil Kanadskú základinu pre umenie a divadlo a neskôr aj Torontské slovenské divadlo, v ktorom pôsobí ako režisér i herec dodnes. Jeho práca výrazne prispela k zachovaniu slovenského jazyka a kultúry medzi krajanmi žijúcimi v Kanade.

Humanista a organizátor pomoci

Dušan Tóth sa angažoval aj v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti. Dlhé roky pôsobil ako spolupredseda Židovsko-kresťanskej organizácie za ľudské a občianske práva a bol členom riaditeľskej rady Ontarijskej multikultúrnej divadelnej asociácie. V Toronte založil Kanadsko-slovenskú spoločnosť na pomoc emigrantom a viacero rokov viedol slovenské televízne vysielanie. V rokoch 1993 až 2003 pracoval ako koordinátor Medzinárodnej luteránskej laickej ligy pre strednú a východnú Európu a významne sa zaslúžil o rozvoj nových misijných a komunitných projektov vrátane Slovenska.

Slovák, ktorý zostal verný svojim koreňom

Aj po desaťročiach života v zahraničí zostal reverend Dušan Tóth pevne spätý so Slovenskom. Patril k zakladajúcim členom Svetového združenia Slovákov v zahraničí a do roku 2009 pôsobil ako jeho podpredseda. Slovenská verejnosť ho vníma ako výrazného organizátora krajanského života, brilantného kazateľa a kultivovaného intelektuála, ktorý spojil kresťanskú vieru s humanizmom, občianskou spravodlivosťou a vlasteneckým cítením. Jeho životný príbeh zostáva svedectvom o sile viery, odvahy a služby národu ďaleko od domova.