Domin: Posunutie volieb by bolo nebezpečným precedensom

„Ústavný poriadok SR umožňuje voľby nevyhlásiť v riadnom termíne, a tým ich posunúť, len ak je to nevyhnutné, v čase vojny alebo vojnového stavu. Takýto dôvod v súčasnosti splnený nie je. Iné dôvody neexistujú a prípadné posunutie volieb z iných dôvodov by bol nebezpečný precedens. Ak by naň v budúcnosti niekto chcel nadviazať, najmä pri parlamentných voľbách, mohlo by to byť pre demokraciu na Slovensku zničujúce,“ povedal pre TASR Domin.

Bujňák pripomenul, že bežný zákon by predĺženie už plynúceho volebného obdobia zabezpečiť nedokázal, lebo by odporoval ústavne ukotvenému štvorročnému volebnému obdobiu, ako aj viacerým demokratickým princípom. „Jedným z nich je, že voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie. Moc sa jednoducho odovzdáva na vopred určené časové obdobie a voliči vopred vedia jeho maximálnu dĺžku,“ skonštatoval.

Ak by niekto v budúcnosti uvažoval nad tým, či by sa zmena termínu komunálnych volieb nedala dosiahnuť jednoducho ich nevyhlásením, v takom prípade by podľa Bujňáka každý jeden volič bol oprávnený podať ústavnú sťažnosť pre porušenie ústavného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov.

„Debata o predĺžení volebného obdobia samosprávnych orgánov na päť rokov je legitímna, avšak k predĺženiu musí prísť prostredníctvom zmeny Ústavy SR a najmä vopred, teda ešte pred uskutočnením volieb,“ zdôraznil Domin. Predlžovanie volebného obdobia počas jeho plynutia je v rozpore s ústavnými princípmi, najmä s požiadavkou na konanie volieb v pravidelne sa opakujúcich lehotách a s princípom vlády na obmedzený čas. „Keďže tieto princípy sú súčasťou princípov demokratického a právneho štátu, predĺženie volebného obdobia by bolo neprípustné, aj keby bolo realizované ústavným zákonom,“ skonštatoval docent ústavného práva.

Aj Bujňák súhlasí, že by bolo prípustné, ak by parlament predĺžil funkčné obdobie v samospráve do budúcnosti, teda s účinnosťou od nasledujúcich komunálnych volieb. Voliči by v roku 2026 vopred vedeli, na aké funkčné obdobie komunálnych politikov volia. „Takáto zmena zo štvorročného napríklad na päťročné či šesťročné volebné obdobie by však mala byť sprevádzaná vyvažovaním, teda brzdami a protiváhami. Ak sa voleným orgánom dáva moc do rúk na dlhšie obdobie, potom by mali byť aj viac kontrolovateľnými,“ zdôraznil. Navrhoval by napríklad sfunkčniť miestne referendum o odvolaní starostu a zaviesť aj možnosť odvolať zastupiteľstvo. Pripomenul, že na odvolanie starostu je dnes potrebná účasť 50 percent oprávnených voličov na miestne referendum, i keď starosta mohol byť zvolený vo voľbách, na ktorých sa zúčastnilo napríklad 25 až 30 percent voličov.

Domin zároveň dodal, že v roku 1998 bolo asi o mesiac predĺžené volebné obdobie obecných orgánov počas jeho plynutia. „Bolo to odôvodnené potrebou úpravy volebného zákona, ktorého časti krátko predtým vyhlásil Ústavný súd SR za neústavné. Ani v takejto situácii nie sme,“ skonštatoval.

S myšlienkou presunu komunálnych a krajských volieb o rok prišiel cez víkend premiér na sneme Smeru-SD. Chcel by ich presunúť na rok 2027 po parlamentných voľbách. Myslí si, že komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje vo voľbách do Národnej rady SR. Hlas-SD súhlasí, aby bolo volebné obdobie v samosprávach päťročné, no k zmene má podľa strany dôjsť až neskôr, aby platila na ďalšie volebné obdobie.