“Som si plne vedomá toho, že kompetencie prezidenta sú limitované ústavou, súčasťou výkonu mandátu sú však aj pomerne silné neformálne možnosti ako vstupovať do verejnej debaty a z pozície prirodzenej autority, ktorá na seba strháva pozornosť médií, hovoriť o veciach, ktoré prezident alebo prezidentka považuje za celospoločensky dôležité,” odpovedala na otázku, aké kompetenciu chce pri presadzovaní svojho programu využiť.

Rovnaké otázky, ako v rozhovore pre agentúru SITA dostala pred druhým kolom prezidentských volieb Zuzana Čaputová, dostal aj druhý kandidát Maroš Šefčovič.

Do akej miery chcete využívať svoje kompetencie v zahraničnej politike? Za akých okolností by ste trvali na tom, aby prešli z vlády na Vás ako prezidenta/prezidentku?

Rešpektovala by som dnešné nastavenie rozdelenia zahraničnopolitických kompetencií, ktoré sú delegované na vládu. Aktívnejšie by som sa k týmto kompetenciám postavila vtedy, ak by bola vážne ohrozená naša západná zahraničnopolitická orientácia alebo porušované prijaté strategické dokumenty.

S akými stanoviskami by ste určite nevystúpili na summite Severoatlantickej aliancie? Čo by ste robili v prípade, že postoj vlády by bol v otázke bezpečnosti a obrany zásadne odlišný od Vášho?

Vystupovala by som s takými stanoviskami, aby Slovensko bolo reprezentované, ako konštruktívny a spoľahlivý partner v rámci NATO. Určite by som svoje stanoviská konzultovala a snažila sa ich zladiť s ministerstvom zahraničných vecí, pretože je dobré, ak Slovensko bude vystupovať smerom navonok jednotne. Ako som uviedla v odpovedi na predošlú otázku, inak by som postupovala, len ak by nastal výrazný hodnotový rozpor, ktorý by mohol ohroziť záujmy Slovenska v zahraničí.

Podľa ústavy prezident zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. V akých prípadoch môže byť podľa Vás táto kompetencia nadradená iným kompetenciám, napríklad keď ide o vymenovanie/ prijatie demisie ministrov či vymenovanie sudcov ústavného súdu?

Povinnosť zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov je alfou a omegou výkonu prezidentského úradu. Samozrejme, dá sa tu pohybovať v istých mantineloch, dôležité je pozorne zvažovať a citlivo vyhodnocovať každú prípadnú situáciu individuálne.

 Ako si predstavujete svoje pôsobenie voči vláde? Na akej báze sa chcete stretávať s ministrami?

V prvom rade sa budem snažiť o konštruktívny a vecný vzťah s akoukoľvek demokratickou vládou. Ak bude vláda predkladať rozumné návrhy zákonov, ktoré budú vypracované s cieľom zlepšiť život občanom Slovenska, nebudem mať problém s ich podpisovaním. Samozrejme, komunikovať s ministrami chcem aktívne, pretože práve oni by mali aktívne pripravovať a presadzovať zmeny k lepšiemu. Mám tiež vlastnú agendu na zlepšenie fungovania práva a spravodlivosti na Slovensku, pri ktorej sa budem snažiť hľadať oporu vo vláde.

Na základe akých kritérií by ste sa rozhodovali, či nejaký zákon podpíšete alebo vetujete?

Za dôležitú považujem tak ideu zákona, ako aj realizáciu tejto idey – ide o to, aby zákony boli pozitívnym prínosom pre Slovensko a pre bežných ľudí, ktorí našu krajinu utvárajú. Napríklad by som nepodpísala zákon, ktorý by nemal dobre vypracovanú položku o vplyve na životné prostredie. Tiež by som nepodpísala zákony, ktoré by nesmerovali k zlepšeniu férovosti systému voči všetkým občanom.

Odvolali by ste sudcu, ktorý dosiahne vek 65 rokov, ale jeho odchodom by mohla byť ohrozená činnosť súdu? Myslíte si, že súčasný postup je správny, alebo by ste preferovali iné riešenie, než je odvolávanie na návrh Súdnej rady SR?

Ak by to bolo možné, v prvom rade by som sa snažila takýmto situáciám predísť tým, že na ne včas upozorním. Ak by niečo podobné nastalo, postupovala by som individuálne vzhľadom na konkrétny prípad.

Slovensko čaká voľba generálneho prokurátora. Aké kritériá musí spĺňať uchádzač, aby ste ho na túto funkciu vymenovali?

Musí to byť bezúhonný a čestný profesionál, ktorého v jeho brandži rešpektujú. Samozrejme, musí mať perfektný cit pre spravodlivosť. Človeka, ktorý by nespĺňal charakterové predpoklady pre nezávislý výkon tejto dôležitej funkcie, by som nevymenovala. Tiež by som sa snažila o zmenu spôsobu voľby generálneho prokurátora, aby nedošlo k opakovaniu zlých skúsenosti z predošlej voľby.

Máte pocit, alebo vedomosť o tom, že existuje vo Vašej minulosti niečo, čo je v ostrom rozpore s tým, čo prezentujete v kampani?

Nie, od začiatku staviam kampaň na úprimnosti a autenticite, inak by mi to ani nedávalo zmysel.

Ktoré kompetencie chcete pri napĺňaní svojho programu vo funkcii prezidenta využiť?

Som si plne vedomá toho, že kompetencie prezidenta sú limitované ústavou, súčasťou výkonu mandátu sú však aj pomerne silné neformálne možnosti ako vstupovať do verejnej debaty a z pozície prirodzenej autority, ktorá na seba strháva pozornosť médií, hovoriť o veciach, ktoré prezident alebo prezidentka považuje za celospoločensky dôležité. Hlavne v oblasti spravodlivosti, ktorá je pre mňa prioritou, má prezident silné menovacie právomoci.

O aké kompetencie by ste sa chceli oprieť pri riešení problémov spojených s extrémizmom na Slovensku?

Myslím si, že prezident vie odviesť kus dobrej práce tým, že bude kultivovať verejnú diskusiu. Rozumiem tomu, že niektorí ľudia môžu mať tendenciu prikloniť sa k populistom a politickým reprezentantom, sľubujúcim jednoduché a radikálne riešenia. Cestu nevidím v „stavaní hrádze“, ale v ponúkaní konštruktívnej alternatívy, v takom prípade by prezident mal byť pokojnou silou, ktorá ľudí spája a mal by trpezlivo vysvetľovať, prečo je v najlepšom záujme nás všetkých spolupracovať na vytváraní otvorenej a súdržnej spoločnosti, v ktorej má každý možnosť prežiť dôstojný a plnohodnotný život. Takouto prezidentkou chcem byť.

Životopis:

Zuzana Čaputová sa narodila v Bratislave 21. júna 1973. Je advokátkou, občianskou aktivistkou a členkou mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú skončila v roku 1996 a získala titul magistra práv. Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.

Od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít. V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka.

Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.

V Pezinku vyše desať rokov stála spolu s ďalšími advokátmi na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie.

Súdny dvor EÚ spresnil viaceré dovtedy sporné právne otázky v tejto kauze, ktoré sú dnes záväzné pre celú Európsku úniu.

Za mediálne líderstvo v kauze pezinská skládka Zuzanu Čaputovú v roku 2016 ocenili udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny. Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia.

Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií (na ktoré poukázal aj Ľuboš Blaha, pozn. red. – viac v článku) a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide).

Zuzana Čaputová sa dohovorí anglicky a rusky. V súčasnosti žije v Pezinku so svojou rodinou. Je rozvedená, má dve dcéry.