Dnes sa na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku podpisuje globálny pakt o utečencoch. Čo to bude znamenať pre nás?

Bratislava/New York 17. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Mosa’ab Elshamy)

Dnes na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku zástupcovia členských štátov schvaľujú Globálny pakt o utečencoch. Ide o ďalší zo série dokumentov v rámci agendy 2030, ku ktorej sa Slovensko vo všeobecnosti zaviazalo už v roku 2015. O tomto pakte, na rozdiel od toho migračného, bolo dosiaľ úplné ticho. Prečo?

Čo o tomto dokumente hovorí OSN vo svojich oficiálnych materiáloch? Podstatou paktu je záväzok krajín poskytnúť väčšiu podporu utečencom a krajinám, ktoré ich prijímajú. Na inom mieste, ako odpoveď na otázku, či budú krajiny povinné prijímať utečencov, sa zase hovorí, že nie viac ako to bolo doteraz v zmysle platnej konvencie o utečencoch z roku 1951, a že tento pakt iba znovupotvrdzuje ich práva. Kompakt vraj nechce klásť na krajiny ďalšie povinnosti, chce iba rozvíjať jestvujúci utečenecký režim, ktorý sa vyvinul počas minulých desaťročí.

Lenže na inom mieste sa hovorí, že pakt bol navrhnutý, aby poskytol robustný a systematický model na zlepšenie života utečencov a ich hostiteľských komunít, pričom členské štáty prijali určitý rámec a budú pokračovať v zlepšovaní medzinárodných opatrení pri napĺňaní tohto rámca. Je to teda typický chameleónsky dokument OSN, ktorý raz hovorí to a po druhý raz ono – a už to samo osebe by malo byť dôvodom na opatrnosť.

Prečo chce OSN prijať takýto medzinárodný dokument? Vo svojom oficiálnom stanovisku to vysvetľujú tak, že nepomer medzi potrebami utečencov a skutkami, ktoré by ich napĺňali, sa neustále zväčšuje. Logicky z toho teda vyplýva, že prijatím tohto dokumentu sa má dosiahnuť buď zníženie potrieb utečencov alebo zvýšenie ich napĺňania prijímateľskými krajinami – čo myslíte, čo z toho úradníci zrejme chcú dosiahnuť?

A že prečo pakt o utečencoch, keď už máme pakt o migrantoch? Lebo medzi migrantom a utečencom je principiálny rozdiel, hoci sa v praxi tieto pojmy často zamieňajú. Tento rozdiel vidí napríklad Rakúsko, ktoré je rozhodnuté utečenecký pakt, na rozdiel od toho migračného, podpísať. Odôvodňuje to tým, že vraj na rozdiel od migračného paktu sa v ňom rozlišuje medzi pojmami utečenec a migrant a hovorí sa v ňom všade len o utečencoch. Takže skúste nabudúce aj vy, keď uvidíte skupinku nebezpečne vyzerajúcich cudzincov s iPhonmi rozlišovať, či ide o utečencov alebo migrantov, lebo je to fakt dôležité.

OSN vysvetľuje rozdiel medzi migrantom a utečencom: utečenci sú ľudia, ktorí sú mimo svojej krajiny, pretože majú obavy z prenasledovania, konfliktu, násilia alebo iných okolností, ktoré vážne narúšajú verejný poriadok a vyžadujú medzinárodnú ochranu. Existuje oficiálna definícia utečenca v štatúte OSN. Naproti tomu oficiálna definícia migranta neexistuje – ale vo všeobecnosti je to jednoducho človek, ktorý zmenil krajinu, v ktorej žil, bez ohľadu na dôvod a jeho právny status.

„Utečenci sú medzinárodným problémom, a vecou našej spoločnej zodpovednosti, uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. „V tomto kompakte máme po prvý raz praktický pracovný model, súbor nástrojov, ktoré uvedú tento princíp do akcie.“ Sada nástrojov, praktický pracovný model… znie vám to len ako niečo nezáväzné a všeobecné?

Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó tvrdí, že tento pakt de facto zavádza utečenecké kvóty a otvára zadné dvierka tým, ktorí nemôžu vojsť vchodovými dverami. Hoci ani tento pakt nie je právne záväzný, rovnako ako migračný pakt je politicky závažný. Podľa jeho autorov pakt vedie medzinárodnú komunitu a krajiny k podpore utečencov prostredníctvom mobilizácie politickej vôle, rozširovania základne pre podporu a aktivácie opatrení pre širšie a predvídateľnejšie zdieľanie tohto bremena a zodpovednosti.

Pakt umožňuje rozšírený prístup ku presídľovaniu, stavia návratovú politiku len na báze dobrovoľných návratov a má ambíciu presadzovať, aby „reakcie na pohyb utečencov po celý čas zohľadňovali otázky pohlavia, veku a rôznorodosti“. A naviac, uznáva osoby, ktoré opustili svoje domovy pre chudobu a dopady klimatických zmien za utečencov, čo môže predstavovať vážne nebezpečenstvo. Údajne je v súčasnosti na svete už takmer 22 miliónov ľudí, ktorí majú nárok na status tzv. klimatického utečenca. Toto číslo bude veľmi rýchlo narastať a ak by sa neskôr definícia utečenca zmenila a tieto milióny ľudí mohli legálne uchádzať o pobyt v európskych krajinách, a ak by im to EÚ umožnila a rozdelila by ich do členských krajín, mohlo by nastať presne to, čoho sa mnohí najviac obávajú.

Financovať to vraj má svetová banka, pričom finančná pomoc chudobným krajinám postihnutým núteným presídľovaním má byť vo výške 2 miliardy USD počas niekoľkých rokov. Preložené do slovenčiny, daňoví poplatníci z bohatých krajín sa zložia na to, aby aparátčici OSN mali za čo korumpovať tých správnych kompradorov v cieľových krajinách, a tí na oplátku budú v OSN hlasovať tak ako treba a poslušne realizovať presídľovaciu agendu.

Zatiaľ sú známe len dve krajiny, ktoré sa od utečeneckého paktu dištancujú, a to sú USA a Maďarsko. Malo s ním predbežne súhlasiť 172 štátov, teda zrejme vrátane Slovenska. Ale aj keby sme s paktom nesúhlasili, ešte by to neznamenalo, že sme vyhrali: tento utečenecký pakt, ale tiež aj pakt o migrácii, zrejme podpíše EÚ ako celok, a tým sa nás budú týkať či chceme alebo nie, pretože sme kedysi podpísali Lisabonskú zmluvu.

Originálne znenie paktu v angličtine nájdete TU.

Existuje aj propagačný materiál OSN o utečeneckom pakte v češtine:

A napokon je tu analýza od sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina:

Ivan Lehotský