Môj profil 
Predplatné
Rusko a Japonsko na poslednom stretnutí posúdili otázky spoločných ekonomických a hospodárskych aktivít na Južných Kurilách, problémy bezpečnosti v Ázijsko-Tichooceánskej oblasti a takisto sa dotkli aj riešenia sýrskeho a ukrajinského konfliktu.
Na tlačovej konferencii ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že uvedený formát 2+2 reagoval na bezpečnostné problémy, ktoré sa od roku 2014 objavili a ktoré Rusko a ani Japonsko neriešil. Sergej Lavrov označil za pozitívum snahy oboch štátov napraviť narušené vzťahy a priviesť vzájomné vzťahy medzi Ruskom a Japonskom na novú úroveň.
Japonsko je pripravené oslabiť protiruské sankcie a je ochotné a pripravené budovať nové vzťahy aj v politickej a vojenskej oblasti” uviedol Viktor Kuzminkov z Inštitúta ďalekého východu Ruskej akadémie vied. Podľa Valerija Kistanova, známeho ruského odborníka pre Japonsko je však ešte vyriešenie všetkým vzájomných sporných otázok pomerne ďaleko.
V otázke Kurilských ostrovov sú postoje Ruska a Japonska diametrálne odlišné. Rusi tvrdia že ostrovy získali oprávnene po II. svetovej vojne, Japonci považujú ostrovy za svoje územie a požadujú ich vrátenie. Ekonomické vzťahy sa stali konvergenčným faktorom determinujúcim hospodárske a ekonomické aktivity na Kurilských ostrovoch. Rusko a Japonsko sa dohodli na spoločnej hospodárskej činnosti, čo považujú ruskí odborníci Viktor Kuzminkov a Valerij Kistanov za pozitívum. Hlavnými oblasťami rusko-japonskej spolupráce sa stal rybolov a turistika.
Najväčším problémom na južných Kurilských ostrovoch je rozvoj projektov v oblasti infraštruktúry. Oficiálny program na podporu rozvoja Kurilských ostrovov, ktorý je v účinnosti od roku 2007 má nedostatok finančných prostriedkov, Rusi pragmaticky majú záujem na vstupe japonského kapitálu a vytvorení spoločných rusko-japonských projektov. Ostáva vyriešiť technické detaily (dane, vízová povinnosť, legislatíva, bezpečnosť).
Ministri obrany Ruska (Sergej Šojgu) a Japonska (Tomomi Inada) sa počas stretnutia v Tokiu venovali rizikám rozvoja prvkov globálnej protiraketovej obrany USA v Ázijsko-Tichooceánskom priestore. Americké aktivity vníma ako rizikové ruská strana, Japonci sa negatívne stavajú k rozmiestňovaniu ruských vojsk a ruskej vojenskej techniky na Kurilských ostrovoch. Ruská strana poukázala na to, že Rusko na Kurilách dislokovalo obranné protilodné rakety, ako aj protilietadlový systém Tor, pretože Japonci pokračujú vo vojenskej spolupráci s USA a že ide o zvýšenie ochrany ruských hraníc v oblasti, kde posilujú svoj vplyv Američania.
Podľa Kuzminkova je momentálne v severovýchodnej Ázii nepokojná situácia. Táto oblasť má nesmierny význam pre svetový obchod, prechádzajú tadiaľto dôležité námorné cesty. Rusko a Japonsko sa zhodli na tom, že treba zvýšiť bezpečnosť tohto regiónu a nevylúčili ani dohodu o prevencii a spoločných aktivitách namierených proti nebezpečným aktivitám iných štátov (ako hrozba sa najčastejšie spomína Severná Kórea).
Rusko a Čína udržujú vzťahy so Severnou Kóreou, Japonsko diplomatické vzťahy so Severnou Kóreou nemá. Rusko by teda mohlo zastupovať japonské záujmy. Japonská strana na stretnutí požiadala ruských predstaviteľov, aby objasnili pozíciu Ruska v Sýrii a na Ukrajine.
Čo sa týka Sýrie, Japonci súhlasili s rozhodným bojom proti terorizmu a politickým riešením sýrskej krízy za pomoci rozhovorov v Astane a Ženeve. Japonsko však zastáva solidárny postoj so Západom v riešení sýrskej krízy.
V otázke Ukrajiny považujú Japonci za kľúčovú podporu Minským dohodám a takisto zostávajú solidárne s postojmi Západu. Solidárnosť sa prejavuje aj v oblasti sanckií. Stretnutie medzi Ruskom a Japonskom vo formáte “2+2” je prípravou pre stretnutie ruského prezidenta Vladimíra Putina a japonského premiéra Šinzó Abeho.
.JPG)
