„Pôvodný zámer zákonodarcu zveriť disciplinárnu právomoc jednotlivým právnickým stavom tak, aby tieto stavy mohli autonómne regulovať správanie svojich členov, sa v aplikačnej praxi neosvedčil a vykazoval v mnohých prípadoch nefunkčnosť či nedostatočnú pružnosť,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré predložilo tento návrh.

Cieľom je „odstránenie súčasného neefektívneho, v mnohých prípadoch až nefunkčného stavu disciplinárnych konaní“. Návrh obsahuje zjednotenie výlučne procesnoprávnej úpravy disciplinárneho konania vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov pred NSS SR. Hmotnoprávna úprava má zostať naďalej súčasťou statusových zákonov.

MS SR upozorňuje, že cieľom návrhu nie je prejavenie nedôvery voči jednotlivým právnickým stavom.

„Práve naopak, predložený návrh zákona predpokladá úzku kooperáciu medzi Najvyšším správnym súdom a orgánmi, ktoré reprezentujú jednotlivé právnické stavy. Dotknuté stavovské organizácie budú disponovať návrhovým oprávnením, s využitím ktorého budú navrhovať svojich zástupcov ako nezávislých prísediacich do disciplinárnych senátov,“ dodalo.

 

Disciplinárne senáty by mali tvoriť traja sudcovia NSS SR a dvaja prísediaci z nesudcovského prostredia

„Buď prokurátori, súdni exekútori alebo notári, podľa toho, kto je disciplinárne obvineným,“ spresnilo s tým, že disciplinárne konanie pred NSS SR je koncipované ako návrhové konanie a je nastavené ako jednostupňové.

„Pričom odvolanie bude prípustné len proti disciplinárnemu rozhodnutiu, ktorým sa ukladá najprísnejšia sankcia spočívajúca v odvolaní z funkcie,“ doplnilo. Súčasne sa pripúšťa obnova konania.

Predsedov disciplinárnych senátov, sudcov disciplinárnych senátov a ich zastupovanie by mal určiť na obdobie troch rokov predseda NSS SR.

“Zloženie všetkých disciplinárnych senátov sa musí po uplynutí troch rokov zásadným spôsobom obmeniť,” spresnil ešte skôr Peter Bubla z tlačového oddelenia MS SR.

Návrh nového disciplinárneho súdneho poriadku tiež stanovuje pre disciplinárny senát spravidla trojmesačnú alebo za splnenia zákonných podmienok šesťmesačnú lehotu na vydanie disciplinárneho rozhodnutia.

Právna úprava má poskytovať záruky potrebné na to, aby bolo právo na spravodlivý proces riadne dodržané počas celého disciplinárneho konania.

„Uvedené je potrebné vnímať aj v kontexte pomerne nedávnej minulosti, keď vysokí predstavitelia justície prostredníctvom zneužívania disciplinárnych konaní perzekvovali nepohodlných sudcov,“ spresnilo.

Ministerstvo upozorňuje, že časť otázok procesného charakteru vo vzťahu k disciplinárnej zodpovednosti súdnych exekútorov a notárov je v súčasnosti riešená v interných predpisoch komôr.

„Od tohto konceptu sa upúšťa, čo vo výsledku povedie k tomu, že časť právnej úpravy pôvodne obsiahnutá v interných predpisoch bude povýšená na úroveň zákonnej úpravy tak, ako je to v prípade sudcov a prokurátorov,“ podotklo.

Zákon by mohol byť po definitívnom schválení účinný od 1. decembra s výnimkou ustanovení, ktoré upravujú kreovanie databáz prísediacich sudcov disciplinárnych senátov. U nich sa navrhuje účinnosť od 15. novembra, „a to z dôvodu, aby sa mohol proces ustanovenia prísediacich sudcov spustiť čo najskôr“.

Do obchodného registra by mohli byť automaticky doplnené niektoré údaje

Rezort spravodlivosti chce v spolupráci s registrovými súdmi vykonať automatizované doplnenie identifikačných údajov do obchodného registra. Chce tým odbremeniť podnikateľov od tejto povinnosti. Vyplýva to z novely zákona o obchodnom registri z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú vo štvrtok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania

Povinnosť doplnenia identifikačných údajov predpokladá zákon o obchodnom registri z roku 2019

Povinnosť doplnenia identifikačných údajov predpokladá zákon o obchodnom registri z roku 2019. Osoby zapísané v obchodnom registri sú na základe toho povinné najneskôr do 30. septembra 2022 doplniť identifikačné údaje o všetkých osobách vystupujúcich v tomto registri v určitom právnom postavení, napríklad ako spoločníci či prokuristi.

S využitím údajov, ktoré má štát už k dispozícii, chce MS SR v spolupráci s registrovými súdmi vykonať automatizované doplnenie identifikačných údajov, a to najneskôr do 31. mája 2022.

„Nebude to však zrejme možné pri všetkých zapísaných osobách, keďže vedené údaje nemusia byť dostatočné na ich jednoznačnú identifikáciu,“ upozornil ešte skôr Peter Bubla z tlačového oddelenia rezortu spravodlivosti.

Zdôraznil, že ak sa stotožnenie podarí, dostane zapísaná osoba najneskôr 31. mája 2022 oznámenie o doplnení údajov a od povinnosti doplnenia údajov bude oslobodená.

Ak by neprišlo k automatizovanému doplneniu identifikačných údajov, zapísané osoby by museli požiadať o doplnenie týchto údajov podaním návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov.

„V prípade, ak sa návrh na zápis zmeny bude týkať len doplnenia týchto údajov, bude oslobodený od poplatku,“ doplnil.

Účelom doplnenia údajov je, aby sa v budúcnosti pri zmenách údajov vyplývajúcich z iných evidencií mohol plne naplniť princíp jedenkrát a dosť.

„Vďaka tomuto doplneniu bude možné preberať relevantné údaje o osobách z iných informačných systémov verejnej správy automatizovane. Ak sa teda napríklad spoločník presťahuje alebo spoločníčka zmení priezvisko, spoločnosť už nebude musieť podávať spoplatnený návrh na zmenu zapísaných údajov, ale pri zmene údajov evidovaných o nejakej osobe v registri fyzických osôb bude možné spracovať zmenu údajov o nej aj v obchodnom registri automatizovane,“ dodal Bubla.

Aj z toho dôvodu má znenie zákona podľa navrhovateľov pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na podnikateľské prostredie. Rozpočet verejnej správy by zaťažil sumou prevyšujúcou 162.000 eur.

Legislatíva by v prípade definitívneho schválenia mohla byť účinná od 1. decembra 2021.