Odkázal zároveň na dôležitosť 8. apríla 1971, kedy sa v anglickom Orpingtone začal prvý Svetový kongres Rómov. „Som hrdý, že 8. apríla 1971 sme po prvý raz začali hovoriť sami za seba, odmietli sme hanlivé označenia a prijali vlastné symboly,“ vyhlásil Daško. Zdôraznil, že Rómovia sú „hrdí a slobodní ľudia, ktorí chcú slobodne dýchať“ a sám sa k svojmu pôvodu hrdo hlási. „Som šťastný, že som Róm, lebo sa viem na svet pozerať farebnejšie,“ povedal vládny splnomocnenec.

Vo svojom statuse pripomenul, že Rómovia sú najväčšou európskou etnickou menšinou a v dnešný deň si pripomínajú bohatosť rómskej kultúry, rodových a rodinných tradícií, duchovnú kultúru, históriu a Romipen (rómstvo) ľudí, ktorí žijú v Európe takmer tisíc rokov.

Význam 8. apríla ako Medzinárodného dňa Rómov vyzdvihol i splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony, a to nielen z pohľadu pripomenutia kultúry, histórie a tradícií rómskej národnostnej menšiny ako neoddeliteľnej súčasti slovenskej spoločnosti. „Zároveň je to deň, keď si znovu uvedomujeme význam ochrany práv národnostných menšín a materinského jazyka a potrebu ich dôsledného uplatňovania v každodennom živote,“ zdôraznil splnomocnenec.

V ochrane práv národnostných menšín vidí spoločnú úlohu vytvárať prostredie vzájomného porozumenia, dialógu a spolupráce. „Len spoločným úsilím môžeme budovať Slovensko ako krajinu, ktorá si váži rozmanitosť a stojí pevne na hodnotách rovnosti, solidarity a rešpektu,“ dodal Horony.

Prvý Svetový kongres Rómov v roku 1971 sa stal prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením Rómov. Rómske delegácie zo 14 štátov na ňom deklarovali spoločný pôvod a etnické pomenovanie Róm, prijali rómsku zástavu a schválili medzinárodnú hymnu, založili zároveň novú medzinárodnú organizáciu Rómov, ktorá zastupovala 71 rómskych organizácií z 21 štátov, v roku 1979 sa stala poradným orgánom OSN a v súčasnosti sa nazýva Medzinárodná rómska únia. Na štvrtom kongrese vo Varšave bol v roku 1990 oficiálne vyhlásený 8. apríl za Medzinárodný deň Rómov.

Medzinárodný deň Rómov musí byť aj záväzkom, pripomína Ľudskoprávna koalícia

Medzinárodný deň Rómov musí byť aj záväzkom pre budovanie inkluzívnej spoločnosti. Pripomínajú to členské organizácie Ľudskoprávnej koalície. V stanovisku upozorňujú na to, že by tento deň nemal zostať len každoročnou pripomienkou bohatých rómskych tradícií, ale mal by byť aj „výzvou na zamyslenie sa nad tým, či sa nám skutočne darí napĺňať hodnoty rovnosti, dôstojnosti a ľudských práv pre všetkých“. TASR stanovisko zaslal koordinátor Ľudskoprávnej koalície Peter Vittek.

„Skúsenosť mnohých rómskych rodín je stále poznačená sociálnym vylúčením, predsudkami a systémovými bariérami, ktoré im bránia naplno rozvíjať svoj potenciál a dôstojne sa podieľať na živote spoločnosti,“ píše sa v stanovisku. Závažným problémom zostáva podľa koalície segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme, podmienky bývania, nerovný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti či pretrvávajúca diskriminácia na trhu práce. „Osobitnú pozornosť však musíme venovať diskriminácii rómskych žien a dievčat, ktoré čelia v našej spoločnosti intenzívnym a hlboko zakoreneným formám znevýhodnení,“ dodala koalícia.

Ľudskoprávna koalícia vidí problém v systémových zlyhaniach. Upozorňuje na nedostatočné verejné politiky, stereotypy v zdravotníctve a na trhu práce, ako aj absenciu odvahy zaviesť cielené opatrenia, ktoré by priniesli skutočnú zmenu. Pripomenula, že je povinnosťou štátu, samospráv, inštitúcií aj celej spoločnosti aktívne odstraňovať prekážky nerovnosti a vytvárať podmienky, ktoré budú stáť na princípoch spravodlivosti, rešpektu a rovnosti príležitostí.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v tejto súvislosti pripomenulo, že od apríla sa vďaka projektu „Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike II.“ podporí zamestnávanie znevýhodnených ľudí vrátane osôb z marginalizovaných rómskych komunít. „Týmto projektom sa vytvorí takmer 500 pracovných miest, ktoré sú vhodné najmä pre uchádzačov o zamestnanie. Rezort prispeje na mzdové náklady zamestnancov po obdobie maximálne sedem mesiacov od apríla do októbra tohto roka,“ uviedli pre TASR z tlačového oddelenia rezortu.

MPSVR takisto poukázalo na iniciatívu „Práca namiesto dávok“, fungujúcu od septembra, ktorej cieľom je motivovať ľudí k návratu na pracovný trh. Súčasťou tejto iniciatívy je aj zabezpečenie dostupnosti individualizovaného prístupu a informačno-poradenských služieb osobám v hmotnej núdzi. „Tým sa prispieva k zvýšeniu zamestnanosti marginalizovaných rómskych komunít aj v pomáhajúcich profesiách,“ zdôraznilo ministerstvo.

Dodalo tiež, že v rámci výzvy „Nezamestnaní a neaktívni na ceste na trh práce“ posilňuje kapacity neverejných poskytovateľov služieb zamestnanosti, ktorí cez individualizovaný a komplexný prístup zabezpečujú efektívnejšiu pomoc najviac znevýhodneným skupinám pri hľadaní a udržaní si práce na otvorenom trhu. „Tento prístup kombinuje služby agentúr podporovaného zamestnávania pre uchádzačov o prácu (dlhodobo nezamestnaných a osoby so zdravotným postihnutím) a služby organizácií pre osoby mimo evidencie uchádzačov,“ ozrejmilo MPSVR.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR v reakcii poukázalo na to, že realizuje viacero krokov v oblasti podpory inkluzívneho vzdelávania a znižovania segregácie rómskych detí. Ozrejmilo, že národný projekt Podpora vzdelávacích príležitostí rieši dlhodobý problém nadmerného zastúpenia žiakov z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) a sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) v špeciálnom vzdelávacom prúde. Jeho cieľom je identifikovať deti, ktoré sa do tohto systému dostali neoprávnene, a vytvoriť podmienky na ich návrat do hlavného vzdelávacieho prúdu. Druhým projektom je projekt Príležitosť pre všetkých, ktorý sa zameriava na identifikáciu a riešenie situácií, v ktorých dochádza alebo môže dochádzať k segregácii detí z MRK vo vzdelávaní. Ten pilotne overuje konkrétne nástroje a opatrenia na jej znižovanie v rôznych lokalitách a zároveň podporuje rozvoj inkluzívneho vzdelávania tak, aby všetky deti mali rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu bez ohľadu na svoj pôvod či sociálne zázemie.

Rezort pripomenul, že sa tiež venuje aktivitám a opatreniam zameraným na podporu rómskeho jazyka a identity či medzinárodnú spoluprácu a inovácie. V rámci nich napríklad pracuje na príprave analýzy a legislatívnych krokov na podporu vzdelávania v materinskom jazyku, realizácii projektu InkluRoma (NIVAM) či fungovaní siete škôl s výučbou rómskeho jazyka. Poukázal aj na pilotný projekt s Radou Európy zameraný na plurilingválne vzdelávanie a inklúziu rómskych detí či spoluprácu s organizáciou European Wergeland Centre (Nórsko) pri príprave vzdelávacieho centra zameraného na rómsku kultúru a interkultúrny dialóg. Okrem toho rezort aktivity zameriava aj na prípravu etického systému zberu etnických dát v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity či implementáciu opatrení vychádzajúcich zo Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030.

Ministerstvo tiež podotklo, že v období od 3. apríla 2025 do 2. apríla 2027 v spolupráci s UNICEF a Európskou komisiou (DG REFORM) realizuje projekt technickej podpory zameraný na systémové zmeny smerujúce k desegregácii vo vzdelávaní. Poukázalo napríklad aj na národný projekt „Vytvorenie a overenie systému včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky“, zavedenie a financovanie podporných opatrení či zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania. „Ministerstvo školstva vypracovalo v roku 2024 Štandardy dodržiavania zákazu segregácie, čím posilňuje záväzok dodržiavania zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní,“ doplnilo MŠVVaM.

Pollák hovorí o výzve na spravodlivosť i rovnosť

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov si pripomíname nielen bohatú kultúru, históriu a identitu rómskeho národa, ale aj tvrdú realitu, ktorú rómske komunity zažívajú dodnes. Pripomenul to poslanec Národnej rady SR Peter Pollák mladší (Hnutie Slovensko – Za ľudí). Tento deň je preto podľa neho aj výzvou na spravodlivosť, rovnosť a dôstojnosť. Uviedol to v stanovisku, ktoré TASR zaslal hovorca Hnutia Slovensko Matúš Bystriansky.

Poslanec pripomenul, že aj v roku 2026 sú Rómovia často vystavení diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a systémovým prekážkam, ktoré im bránia žiť dôstojný život. Prístup k základným potrebám, ako sú pitná voda, kanalizácia, bývanie či kvalitná infraštruktúra, zostáva pre tisíce ľudí nedosiahnuteľný. „Nemôžeme hovoriť o rovnosti, pokiaľ tu máme stále ľudí, ktorí žijú v podmienkach 19. storočia,“ zdôraznil.

Medzi zlyhania vlády zaradil poslanec projekt miestnych občianskych a preventívnych služieb (MOPS). „Projekt MOPS je dnes prakticky pochovaný. Končí sa v najbližších mesiacoch a namiesto systémového riešenia sa našlo len veľmi málo peňazí na taký dôležitý projekt, čo nepokryje drvivú väčšinu pôvodného rozsahu. Vidieť, že túto tému vláda ignoruje,“ doplnil bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák starší. Zároveň tvrdí, že Slovensko v tejto oblasti využilo financie z EÚ neefektívne, keďže šli do tzv. mäkkých projektov alebo do iných „nezmyselných aktivít“.

Pollák mladší takisto pripomenul problém požiarov v osadách, ktoré sa dejú prakticky každý druhý týždeň. „Nesmieme si zatvárať oči ani pred obrovským problémom požiarov v rómskych osadách. Ide o tragédie, ktoré pripravujú rodiny o strechu nad hlavou, majetok a neraz aj o životy detí,“ skonštatoval.