Daňový klin sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prehlbuje, Slováci v roku 2026 zaplatia viac a čisté mzdy klesnú

„To, čo príde zamestnancovi na účet, je len časť skutočných nákladov práce,“ pripomína RRZ. Okrem daní a odvodov, ktoré platí zamestnanec, odvádza ďalšie platby štátu aj jeho zamestnávateľ – vrátane sociálneho, zdravotného poistenia a príspevku do druhého piliera. Výsledkom je, že celková suma, ktorú štát získava z každej mzdy, patrí medzi najvyššie v regióne.

Analytici z RRZ upozorňujú, že v roku 2026 sa daňové zaťaženie zvýši pre všetky mzdy nad 380 eur mesačne – teda hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy. Jednotlivec zarábajúci polovicu priemernej mzdy zaplatí na daniach a odvodoch približne o 0,6 percentuálneho bodu viac, čo predstavuje nárast o sedem eur mesačne. Pri priemernej mzde sa zvýšenie vyšplhá na približne 14 eur mesačne.

Posun u lepšie zarábajúcich

Výrazný posun však nastane aj v prípade ľudí s vyššími príjmami. Kým v roku 2025 odvádzali viac ako polovicu svojich pracovných nákladov štátu len tí, ktorí zarábali nad 7 700 eur, o rok neskôr túto hranicu prekročia už zamestnanci s hrubým príjmom nad 5 600 eur mesačne. V praxi to znamená, že zamestnanec s takýmto platom spolu so svojím zamestnávateľom zaplatí štátu viac, ako mu zostane v čistom.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že takéto zvyšovanie daňového klina pri vyšších príjmoch môže mať negatívne dôsledky. „Zvyšuje sa riziko, že vysokopríjmoví zamestnanci budú hľadať alternatívne spôsoby zdanenia – napríklad prechod na živnosť či s.r.o. – čo môže znížiť príjmy štátu, ako aj Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní,“ uvádza RRZ. Oslabenie motivácie priznávať všetky príjmy môže zároveň brániť firmám vytvárať nové kvalifikované pracovné miesta na Slovensku, ktoré by sa mohli presunúť do krajín s výhodnejším daňovým prostredím.

Ako na tom budú rodiny s deťmi?

Rodiny s deťmi na tom budú v relatívnom porovnaní stále lepšie než jednotlivci. Daňový klin je v ich prípade nižší vďaka daňovým bonusom a prídavkom na deti. Rodine s dvomi deťmi, kde jeden rodič zarába polovicu priemernej mzdy a druhý priemernú mzdu, sa daňovo-odvodové zaťaženie v roku 2026 zvýši o jeden percentuálny bod, čo zodpovedá približne 33 eurám mesačne. Ak obaja rodičia zarábajú priemernú mzdu, zvýšenie dosiahne 0,9 bodu, teda asi 41 eur mesačne.

Pri vyšších príjmoch sa však rozdiely ešte prehĺbia. Ak má hlava domácnosti hrubý príjem na úrovni 4,7-násobku priemernej mzdy, daňový klin vzrastie až o 1,8 percentuálneho bodu – teda o 235 eur mesačne.

Zároveň však RRZ pripomína, že aj po zvýšení daňovo-odvodového zaťaženia budú rodiny s deťmi v roku 2026 v lepšej situácii, než boli koncom roka 2022. Po zvýšení daňového bonusu a prídavkov v roku 2023 totiž ich daňový klin klesol z 38,6 na 33,7 percenta. Po opätovnom raste v rokoch 2025 a 2026 sa dostane približne na 38 percent, čo je stále pod úrovňou spred reforiem.

Odborníci preto konštatujú, že pripravované opatrenia síce prispejú k ozdraveniu verejných financií, no zároveň zvýšia tlak na čisté príjmy domácností a konkurencieschopnosť pracovného trhu. Slovensko tak vstupuje do roku 2026 s daňovo-odvodovým systémom, ktorý sa bude musieť vyrovnať s neľahkou úlohou – nájsť rovnováhu medzi fiškálnou stabilitou a motiváciou pracovať.