Môj profil 
Predplatné
S jeho hrozbou udrieť na 52 cieľov v Iráne prezident Donald Trump vedome prepojil historické pozadie: Od konca roku 1979 bolo 52 amerických občanov viac ako rok zadržiavaných ako rukojemníci na veľvyslanectve v Teheráne. Toto poníženie sa hlboko vrylo do kolektívnej pamäti Spojených štátov.
V nepokojných časoch islamskej revolúcie zaútočili 4. novembra 1979 radikálni študenti na americké veľvyslanectvo v Teheráne a zajali zamestnancov ako rukojemníkov. 444 dramatických dní mala trvať rukojemnícka kríza až do prepustenia posledných 52 zajatcov. Rukojemnícka dráma demonštrovala bezmocnosť USA, prispela k porážke prezidenta Jimmyho Cartera a pripojila sa k dlhému reťazcu vzájomného ponižovania, ktoré sťažuje dodnes zmierenie medzi USA a Iránom.
Teherán sa na jeseň roku 1979 podobal vriacemu kotlu. Po úteku šáha Páhlavího bojovali o moc revolučné prúdy. Čo ich zjednotilo, bola nenávisť k USA, ktoré tak dlho podporovali nepopulárneho monarchu. Ako mnohokrát predtým demonštrovali mladí revolucionári 4. novembra pre americkým veľvyslanectvom. Tentoraz to nezostalo len pri heslách: Stovky demonštrantov prerazili bránu a zaútočili na budovu.
Veľvyslanectvá v podstate požívajú extrateritoriálnu imunitu. Hostiteľské krajiny sú povinné ich chrániť. Irán sa však povzniesol nad medzinárodné právo. Študenti vyhlásili amerických občanov v budove za rukojemníkov a predviedli ich so zaviazanými očami. Skupina iránskych radikálnych študentov požadovala vydanie šáha Páhlavího, ktorý bol liečený na americkej klinike. Posolstvo znelo, že proti revolúcii ajatolláha Rúholláha Chomejního nezmôže nič ani západná superveľmoc.
Krízový manažment Carterovej vlády posilnilo dojem bezmocnosti. Prezident protestoval. Jeho vláda zmrazila kontá iránskej vlády v amerických bankách, prerušila dovoz iránskej ropy a zvolala Bezpečnostnú radu OSN. Sankcie OSN ale zlyhali z dôvodu veta Sovietskeho zväzu. V apríli 1980 prerušili Spojené štáty diplomatické vzťahy s Iránom – dodnes neboli obnovené. Iránci sa nenechali odradiť, americkí rukojemníci zostali naďalej v zajatí.
„Operácia Orlí pazúr“ skončila katastrofou
V Spojených štátoch sa vytvoril obrovský verejný tlak. „Pokiaľ ide o pozornosť verejnosti a emocionálny vplyv, žiadna udalosť toho času Američanov natoľko nepoznačila“, píše americký historik David Farber v jeho knihe o kríze. „Milióny vyjadrili svoju solidaritu s rukojemníkmi“. Celý národ sa stal „rukojemníkom krízy“.
Carter sa stále viac dostával do defenzívy. V USA prebiehala volebná kampaň. V apríli 1980 vydal Carter tajný rozkaz k násilnému oslobodeniu rukojemníkov. Čo nasledovalo bola vojenská blamáž: „Operácia Orlí pazúr“ bola zle pripravená. Bojové vrtuľníky sa nad púšťou dostali do piesočnej búrky. Jeden vrtuľník kolidoval s lietadlom, explodoval a zrútil sa. Zahynulo osem amerických vojakov, vojenské letectvo operáciu prerušilo. Vojaci nechali vojenské vybavenie a dokumenty tajnej služby v piesku – porážka bez boja.
Spojené štáty boli vystavené výsmechu ajatolláhov. Rukojemnícka dráma sa pohla až keď v júli 1980 zomrel iránsky šáh Páhlaví a v septembri vtrhol Irak do Iránu. V Teheráne klesol záujem o rukojemníkov. 4. novembra na prvé výročie zajatia rukojemníkov prehral Jim Carter voľby proti republikánovi Ronaldovi Reaganovi. 20. januára 1981, niekoľko minút po Reaganovom zložení prísahy prepustil Irán rukojemníkov.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
