Čína hrozí zákazom vývozu kovov vzácnych zemín v reakcii na nedávne rozhodnutie Washingtonu zaviesť obmedzenia na vývoz špičkových polovodičov do Pekingu. Nie je to prvýkrát, čo Čína takýto zákaz navrhuje, pričom fámy o ňom kolujú prinajmenšom od roku 2019, ako aj formálne hrozby v roku 2021.

Ak by takýto zákaz vstúpil do platnosti, prinajmenšom teoreticky by mohol byť dosť škodlivý. Kovy vzácnych zemín sú potrebné na výrobu magnetov, ktoré sa používajú vo všetkom od veterných turbín cez pevné disky až po elektrické vozidlá. Tieto prvky sú potrebné na všetko, od smartfónu až po Teslu, pričom od nich závisí aj americká vojenská technológia – stíhačka F35 potrebuje 417 kg kovov vzácnych zemín.

Čína je zďaleka najväčším výrobcom využiteľných kovov vzácnych zemín, pričom sa podieľa na ťažbe 60 % vzácnych zemín, 85 % na ich spracovaní a 90 % na výrobe vysokopevnostných permanentných magnetov zo vzácnych zemín. Napriek tomu sa vynárajú otázky, či by sankcie boli účinné. Od minuloročného uvalenia sankcií na Rusko sme videli, aké ťažké je regulovať komerčne dostupné technológie. Existuje veľká pravdepodobnosť, že aj keby Čína zakázala vývoz kovov vzácnych zemín do USA, Amerika by ich mohla jednoducho nakupovať prostredníctvom tretej strany – podobne ako Európa nakupuje ruskú ropu cez sprostredkovateľov v Indii.

Hrozby však pravdepodobne prinútia západné krajiny nájsť nové zdroje dodávok. Japonsko už v tomto smere vydláždilo cestu po zavedení dvojmesačného zákazu vývozu vzácnych zemín z Číny v roku 2010. Stalo sa tak po územnom spore, ktorý vypukol, keď Japonsko zatklo kapitána čínskej rybárskej lode v blízkosti sporných ostrovov vo Východočínskom mori. Japonci boli následne podnietení k diverzifikácii zdrojov kovov vzácnych zemín a v súčasnosti dovážajú približne 60 % svojich dodávok len z Číny. V poslednom čase Japonsko skúma možnosť využitia hlbokých podmorských zásob.

Diverzifikácia zdrojov nákupu kovov vzácnych zemín môže podnietiť obnovenie diskusie o environmentálnych dôsledkoch spracovania kovov vzácnych zemín, pri ktorom vzniká toxický odpad a ktoré predstavuje vysoké riziko poškodenia životného prostredia aj ľudského zdravia. Tieto skutočnosti sú nepríjemné pre tých, ktorí obhajujú používanie technológií, ako sú veterné turbíny a elektrické vozidlá, na záchranu životného prostredia. Ak Čína už nebude ochotná vykonávať špinavú prácu, možno sa ocitneme v celoštátnej diskusii o nebezpečenstvách a nevýhodách spracovania vzácnych zemín.

V konečnom dôsledku, ak Čína splní svoje hrozby, západ by mal očakávať nárast cien kovov vzácnych zemín. Aj keď sankcie nezabránia USA v prístupe ku kovom vzácnych zemín, pravdepodobne povedú k problémom v dodávateľskom reťazci a k zvyšovaniu nákladov. To isté platí, ak západ začne tieto kovy spracovávať na domácom trhu. To znamená vyššie ceny pre západných spotrebiteľov – a to sa týka všetkého od smartfónov až po zelenú energiu. Ak sa hrozba Pekingu naplní, dôsledky budú citeľné aj mimo chodieb Washingtonu.