Diskutovalo sa najmä o Kyjeve, čo nie je prekvapujúce. Deň predtým došlo v Bielom dome k veľkej hádke medzi Trumpom a Zelenským. Ukrajinského prezidenta v podstate vyhodili z Bieleho domu, čo by teraz mohlo Ukrajinu pripraviť o vojenskú pomoc USA.

Londýnsky samit, ktorý zvolali najvýznamnejší predstavitelia západnej „vojnovej strany“ Starmer a Macron, mal vypracovať odpoveď na túto hrozbu a zdôrazniť, že Európa bude podporovať Ukrajinu bez ohľadu na Trumpov postoj.

Prinajmenšom boli presne takéto očakávania.

Tie sa však nenaplnili. Hlavným výsledkom samitu bola demonštrácia neochoty Európy pomáhať Ukrajine pokračovať vo vedení vojny bez podpory USA. Preto hlavnou stratégiou Európanov je „zmieriť“ Zelenského s Trumpom a pokúsiť sa presvedčiť prezidenta USA, aby sa vzdal myšlienky skorého prímeria na Ukrajine. Realizácia oboch týchto úloh je však veľmi pochybná.

Na základe oficiálnych vyhlásení Starmera, v ktorých uviedol výsledky stretnutia, Európa zatiaľ neprijala žiadne zásadné rozhodnutia. Poskytla ďalšie ubezpečenia o podpore Ukrajiny, prisľúbila vojenské investície a pokračovanie sankcií voči Rusku. Oznámili tiež vytvorenie „koalície dobrej vôle“, ktorá by Kyjevu poskytla zvýšenú pomoc.

Potvrdili aj svoj zámer vyslať na Ukrajinu mierové jednotky, ale až po podpísaní mierovej dohody.

Z praktického hľadiska je hlavným posolstvom Starmerových vyhlásení uznanie, že problém Ukrajiny je bez Spojených štátov neriešiteľný. Britský premiér preto plánuje nové stretnutie s Trumpom, aby ho presvedčil, aby pokračoval v podpore Kyjeva. Na tento účel Londýn a Paríž ponúknu Washingtonu vlastnú verziu mierového plánu pre Ukrajinu – aby sa k nemu USA prihlásili a prípadne doň zahrnuli vlastné vojenské záruky (čo však Trump dôsledne odmieta).

Starmer uviedol, že plán sa ešte len pripravuje, ale francúzsky prezident Macron včera povedal, že namiesto prímeria pozdĺž celej frontovej línie (Trumpova predstava) sa navrhuje na mesiac zastaviť odpaľovanie rakiet, údery na infraštruktúru a námorné útoky. Potom by nasledovali rokovania, podpísanie mierovej dohody a zavedenie mierových síl.

Briti však neskôr popreli, že by tento plán bol schválený a dohodnutý s nimi. Inými slovami, zatiaľ ide len o Macronov nápad.

V každom prípade sa jeho vzorec líši od toho, ktorý navrhuje Trump. Vyhlásil, že chce úplné prímerie, aby sa zastavili úmrtia na bojisku, a potom rokovania o mieri a bezpečnostných zárukách. Američania tiež v rôznych obdobiach hovorili o voľbách na Ukrajine, ktoré by sa mali uskutočniť po prímerí a pred podpísaním konečných dohôd.

Ako vidíme, v Macronovom „vzorci“ nie sú ani voľby, ani úplné prímerie. Francúzsky prezident sa domnieva, že „tento plán by Európanom umožnil vstúpiť do hry, v ktorej by Trump a Putin ochotne išli jeden na jedného“. Rovnako ako Starmer povedal, že sa pokúsi napraviť vzťahy medzi Zelenským a Trumpom (hoci Washington zatiaľ neprejavil žiadnu ochotu a celý víkend ostro kritizoval ukrajinského prezidenta vrátane náznakov potreby jeho odstúpenia).

Okrem toho, súdiac podľa Starmerových slov o potrebe americkej podpory, hlavný bod, ktorý „zdôrazňoval“ USA, zostane v európskom pláne nezmenený: americká vojenská pomoc anglo-francúzskym jednotkám na Ukrajine.

Trump a jeho ľudia opakovane vyhlásili, že vojenské záruky sú výlučne európskou záležitosťou a USA sa do nich nebudú zapájať. Zmení sa teraz Trumpov názor? Existuje na to len niekoľko predpokladov.

Po prvé, Macronovi aj Starmerovi už takéto záruky odmietol.

Po druhé, po Trumpovej a Vanceovej násilnej konfrontácii so Zelenským sa pravdepodobnosť, že sa USA nejako vojensky „prispôsobia“ Ukrajine, ešte viac znížila.

Túto situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že Európania sa po hádke s Trumpom jednoznačne postavili na stranu Zelenského a dokonca zvolali summit, aby ho „zachránili“ (ako to vyjadril Bloomberg). Čo zjavne nezvýši Trumpovu lojalitu voči novým myšlienkam z Európy.

Po tretie, poskytnutie vojenských záruk európskemu kontingentu na Ukrajine je v súčasnosti v priamom rozpore s Trumpovou politikou obnovenia vzťahov s Moskvou. A je nepravdepodobné, že by americký prezident prijal akékoľvek vojenské záväzky namierené proti Ruskej federácii, kým s ňou prebiehajú rokovania. A to prinajmenšom dovtedy, kým nedôjde k osobnému stretnutiu Trumpa a Putina.

Doteraz boli prakticky všetky komentáre USA na adresu Ruska neutrálne alebo pozitívne. Trump osobne obhajoval Putina počas škandalózneho brífingu so Zelenským, keď povedal, že ruský prezident nie je porušovateľom dohody. A CNN píše, že prípravy na stretnutie medzi prezidentmi USA a Ruska sa v tejto chvíli zrýchlili.

To znamená, že „plán Macron-Starmer“, ako aj myšlienka „zmieriť“ Trumpa so Zelenským, sú zatiaľ len nápady, nad ktorých realizáciou visí veľký otáznik. Samozrejme, pokiaľ sa Zelenskyj a Európa prudko nepriblížia k tomu, ako vidí koniec vojny Trump.

A to zatiaľ nepozorujeme – aspoň nie zo strany Zelenského, ktorý pri odlete z Londýna zopakoval všetky svoje tézy, s ktorými Trump predtým polemizoval.

Najmä – o nesúhlase s prímerím bez bezpečnostných záruk. Zelenskyj tiež dal jasne najavo, že zo svojej funkcie neodstúpi (čo bola zjavná reakcia na Waltzove a Johnsonove narážky o vhodnosti Zelenského odchodu, ktoré odzneli v ten istý deň).

Pokiaľ ide o západnú „vojnovú stranu“, tá uznáva, že bez Trumpa sa problém nevyrieši. A zjavne sa snažia priblížiť svoje pozície k jeho – zároveň sa snažia predať americkému prezidentovi vojenské záruky.

Je príznačné, že na záver samitu generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval na prípravu prímeria. Podrobnosti nespresnil, ale práve prímerie je prvou a najzásadnejšou Trumpovou podmienkou vo vzťahu k Ukrajine.

A to je ďalší ukazovateľ toho, že Európa bez USA zjavne nie je pripravená pokračovať v plnohodnotnej vojne na Ukrajine. A postupne prechádza do fázy „vyjednávania“ o mieri.

Európania nechcú podporovať Ukrajinu bez USA a snažia sa presvedčiť Zelenského, aby sa s Trumpom zmierili, píše Euroactiv a sumarizuje hlavné výsledky samitu.

„Napriek prísľubom podpory Ukrajine dali niektorí európski lídri Kyjevu jasne najavo, že by boli radšej, keby obnovil vzťahy s Washingtonom, než aby ďalej konal úplne bez USA,“ píše publikácia.

Pravdepodobnosť realizácie tejto úlohy (obnovenie vzťahov Zelenského s Trumpom) je veľmi pochybná. Rovnako ako pokus presvedčiť Trumpa, aby sa vzdal svojho plánu čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

• A je to tu! Koalícia ochotných bojovať sa znova hlási o slovo. Generál im posiela jasný odkaz
• Francúzsko a Veľká Británia po krízových rokovaniach navrhujú čiastočné mesačné prímerie