Začnime tak trochu odľahčene. Napokon, v tomto prípade je aj tak ťažké ostať vážny a seriózny, lebo táto záležitosť nemá s vážnosťou ani serióznosťou nič spoločné.

Môj kocúr ma naučil jedno staré kocúrie príslovie, ktoré mu prezradil ešte jeho nebohý pradedo: keď vidíš spoza rohu vytŕčať myší chvost, väčšinou myš nebude ďaleko.

Dočasný financpremiér Matovič vymyslel ďalšiu zo svojich atómoviek, ešte uletenejšiu než tie predošlé: chce dať 500 eur každému, kto sa zúčastní septembrových predčasných volieb. Ak by k voľbám prišli všetci zapísaní voliči, štát by im mal zaplatiť takmer dve a štvrť miliardy eur. Stopercentná účasť nikdy nie je reálna, ale pri slušnej, trojmiliónovej, čiže cca 70-percentnej účasti by to bola miliarda a pol.

Tak ako vždy: iba bluf

Matovič zdôvodňuje snahu zvýšiť volebnú účasť podplácaním tak, že by vraj dnešná „nedemokratická“ opozícia mohla vyhrať voľby. Vôbec mu nevadí, že samotný takýto prístup – ak je cieľom takejto volebnej korupcie zmeniť výsledok volieb za použitia verejných peňazí, teda aj z daní tých, ktorí by volili opačne – nemá s demokraciou nič spoločné.

Nad týmto absurdným nápadom krútia hlavami dokonca aj viacerí poslanci OĽaNO a šťavnaté komentáre priniesli asi všetky médiá, dokonca vrátane tých, ktoré donedávna Matovičovi fandili. Všetci sa zamýšľali nad tým, kde tento človek tie peniaze môže vziať – lenže toto v skutočnosti problémom vôbec nie je.

On to totiž v skutočnosti nemyslel vážne. On veľmi dobre vedel, že ten návrh, mimochodom, tak ako zvyčajne, nedopečený a nedomyslený (s jeho praktickou realizáciou by bolo spojených viacero praktických aj právnych problémov) nemôže prejsť, a tak ani nebolo treba uvažovať nad tým, kde tie peniaze vziať. Celé to bola iba jedna z jeho typických hier s voličom, ktoré vlastne sú všetky na jedno kopyto: nasľubovať, obalamutiť, získať hlasy naivných ovečiek v štýle „ja som to myslel dobre a nie je moja vina, že to nevyšlo“.

Nezabúdajme na to podstatné

Ale keď sme už pri tom, tak si povedzme: on by tie peniaze nemal problém zohnať. Pripomeňme si tú podstatnú vec, na ktorú by sme nemali zabúdať: táto junta zvýšila štátny dlh o niekoľko desiatok miliárd eur. Kde sú tie peniaze? No iste, nejako sa utopili v excelovských číselkách. Matovičovi finanční prechmatovičovia, keď treba, dokážu to kreatívne urobiť tak, aby všetky stĺpce a riadky sedeli.

Ibaže tie peniaze sa nestratili, ony niekde sú. V momente, keď ich napožičiavali, boli reálne práve tak, ako je reálny dlh, ktorý takto vznikol, a ktorý budú splácať naše deti a vnuci. Matovičovi finanční prechmatovičovia, ktorí sedia na štátnej kasičke, keby na to prišlo, by naozaj nemuseli mať problém niečo z nich spätne vydestilovať a dať „do pľacu“. Keby naozaj chceli.

Takže keby na to prišlo, on by ani nemusel blafovať, on by naozaj mohol niečo podobné urobiť a vôbec by nemusela byť náhodná podobnosť jeho výrazu, s akým sa na nás všetkých cez kameru pozerá, s výrazom Bolka Polívku z poslednej scény filmu Dědictví aneb Kurvahošigutntág, ktorý potom, ako zdedil milióny, sa zlovestne pozrel do kamery a povedal: „Tak, a teď si vás kúpím všecky!“

Festival volebnej korupcie a kreativity

Táto hrozba tu stále je a žiaľ, veľká časť obyvateľstva nie je schopná, alebo presnejšie, nechce rozpoznať čo je volebná korupcia. Lebo ak toto nie je predvolebná korupcia, tak potom už nič na svete.

Že ani v prípade, že to myslel vážne, by nešlo o nič iné ako o korupciu, o tom najlepšie svedčí skutočnosť, že v iných prípadoch sa zúfalo snaží na tých najbezbrannejších, ako sú školáci, dôchodcovia či rodiny, ušetriť každý cent. Spomeňme si, ako sa postavil k zvýšeniu dôchodkov pre dôchodcov, napriek šialenej inflácii a objektívne závažnej existenčnej núdzi veľkej časti seniorov.

Hoci, nie je vylúčené ani to, že im dôchodky dramaticky zvýši mesiac pred voľbami. Veď to už bude platiť budúca vláda, takže prečo im nedať, všakže? V tomto festivale predvolebného populizmu, ktorý si užijeme ešte pekných pár mesiacov, sú teraz všetky tromfy na jeho strane – proti tomuto korupčnému frontu na druhej strane stojí iba pamäť a zdravý rozum u časti voličov, ktorí si uvedomujú, že nič z toho, čo je zadarmo, v skutočnosti nie je zadarmo.

Kde je tých osem miliárd?

Vrcholným číslom Matovičovej mentálnej ekvilibristiky však je jeho vysvetlenie, kde tú miliardu a pol na volebnú korupciu vziať. Človek ostane v nemom úžase: vraj to majú byť peniaze, ktoré by inak Smer a Hlas po voľbách rozkradol, takže vlastne tým rozpočet nijako nebude ochudobnený… Ako inak toto vnímať než prejav duševnej choroby?

„30 miliárd rozkradli za 12 rokov pri moci… a tak dať ľuďom 1,5 miliardy, aby pri rekordnej volebnej účasti rozhodli, či si prajú organizovaný zločin vrátiť k moci, je úúúplne fér a správne. Ak dajú ľudia mafii červenú, ušetríme na to za pol roka… ak zelenú, už bude so Slovenskom aj tak amen a novej ruskej gubernii báťuška určite rád prispeje,“ napísal Matovič na svojom facebooku.

Takže ak Smer za dvanásť rokov ukradol 30 miliárd eur, za tri roky hospodárenia hegeromatovičovej junty by sme mali mať k dobru pekných 7 – 8 miliárd eur. Kde sú? Prečo nič z toho nedostali dôchodcovia, rodiny… Viem čo poviete. Veď to sú iba rečnícke otázky. Voličom opozície, ale už aj väčšine voličov tejto koaličnej junty sú odpovede úplne jasné. Väčšina voličov pociťuje prirodzený odpor k takejto primitívnej demagogickej manipulácii, čo sa odzrkadľuje aj na preferenciách OĽaNO, ktoré úspešne atakujú päťpercentnú hranicu.

Ale je tu ešte niečo

Je však Matovičova prvoplánová snaha o volebný populizmus motivovaná iba túžbou po víťazstve vo voľbách? Nie, tento myší chvost trčiaci spoza opony veľmi jasne signalizuje aj čosi iné.

Matovič vo vydaní 2020 by to urobil predsa len trochu rafinovanejšie a kreatívnejšie. Vtedy ľudí dobehol vďaka svojmu výletu do Francúzska, kde objavil ukradnutú vilu. Nie je vylúčené, že niečo podobné vymyslí aj tentoraz, ale zatiaľ to vyzerá inak. Všimli si to už viacerí komentátori: bojí sa.

Kto seje vietor, žne búrku. Matovičova junta stavila od samotného počiatku všetko na jednu kartu: už veľa rokov pred voľbami 2020 celý svoj politický marketing postavili na polopravdách o tom, aká mafia vládne v tomto štáte, a na klamstvách o tom, ako by to oni vedeli, mohli a chceli zmeniť, a po voľbách potom urobili všetko preto, aby stoj čo stoj ovládli celý štát bez ohľadu na použité prostriedky.

A teraz sa boja. Momentálne to vyzerá tak, že sa k moci dostanú ich politickí súperi a ak by postupovali rovnako ako oni, tak by hegeromatovičovci mohli spadnúť presne do tej jamy, ktorú už tri roky za pomoci NAKA a korupčných kajúcnikov pre svojich nepriateľov tak usilovne kopú.

Strach a hrôza

A preto strašia hrôzami nevídanými. Vraj ak by vo voľbách vyhral Smer a Hlas, nastala by absolútna katastrofa, absolútna medzinárodná izolácia Slovenska, koniec eura na Slovensku (!), koniec eurofondov, koniec Schengenu, najtvrdší mafiánsky režim, zo Slovenska by sa stala gubernia Ruskej federácie a sťahovavé vtáky by pri prelete nad Slovenskom od tej hrôzy začali padať mŕtve na zem.

Lenže toto strašenie už môže fungovať len na tých intelektuálne najskromnejších. Pre väčšinu ľudí je nielen príliš hlúpe, ale vlastne dokonca až úsmevné, keď hegeromatovičovci púšťajú do éteru hrôzu z toho, že by sa mohli vrátiť k moci politické sily, ktoré vládli pred rokom 2020, že by všetko mohlo zase byť tak ako vtedy. Väčšina občanov by to totiž s vďakou prijala.

Väčšina občanov totiž má už rozkoší a pôžitkov vládnutia tejto junty tak akurát plné zuby a s radosťou ich vymení nielen za nudné istoty socdemákov, ale aj za hocičo iné. Čokoľvek – len nech títo podvodníci a babráci preboha už odídu preč.

Ivan Lehotský