Vo štvrtok sa v parlamente poprijímalo, ale aj pozamietalo všeličo zaujímavé. OĽaNO sa ďalej snažilo pred voľbami populisticky získavať body rozdávaním z cudzieho rozpočtu, ale neuspelo. Tentoraz navrhli pomoc tehotným ženám vo forme možnosti núdzového bývania a príplatku pre prípad, že by sa narodilo postihnuté dieťa. Návrh tiež rátal s možnosťou, aby žena mohla svoju osobu v súvislosti s pôrodom utajiť. Návrh inak nie zlý, lenže kto okrem bohatých by v tomto štáte dnes nepotreboval pomôcť?

OĽaNO neprešli aj ďalšie veci, napríklad návrh na päťstoeurovú odmenu za účasť vo voľbách. A taktiež návrh upraviť v Trestnom poriadku paragraf 363, ktorý predpokladal aspoň jeho znefunkčnenie, keď už sa nepodarilo ho úplne zrušiť.

Parlament nepriechodný nielen pre agendu liberálov

Ale neprechádzali ani návrhy iných strán a ideologických táborov. Na Slovensku sa nezavedie inštitút životného partnerstva. Národná rada odmietla posunúť návrh zákona od SaS do druhého čítania. Nie, v tomto parlamente progresívni a liberálni aktivisti nemajú veľa šancí niečo presadiť, to je azda jeho jediné pozitívum.

Liberálom neprešiel ani návrh na umožnenie podávania interrupčnej tabletky. A ani ďalší návrh, v ktorom sa pokúšali do Trestného zákona vložiť pasáže, ktoré by chránili „nedotknuteľnosť a rešpektovanie telesnej a duševnej integrity osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu“. Chceli v zákone medzi motívy k trestnému činu doplniť aj motív „skutočná alebo domnelá sexuálna orientácia a rodová identita skupiny osôb alebo jednotlivca“.

Vo štvrtok však parlament stihol zamietnuť aj dosť veľa iných vecí. Neprešiel návrh na úpravu platov starostov a primátorov. Neprešiel návrh o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, ktorý mal pomôcť odhaľovať zatajené príjmy. Neprešiel návrh na prideľovanie vecí exekútorom náhodným výberom, ak sú v postavení oprávneného štátne inštitúcie či poisťovne.

Neprešiel návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Neprešiel návrh zlepšiť spoluprácu parlamentu a vlády SR v záležitostiach Európskej únie. Neprešiel návrh zmeny rokovacieho poriadku Národnej rady. Neprešiel návrh Hlasu umožniť prevod pozemkov zo správy Slovenského pozemkového fondu do majetku obcí. Atď., atď., atď.

Čo prešlo a stojí za pozornosť?

Ale na druhej strane parlament vo štvrtok viacero vecí, ktoré stoja za povšimnutie, buď schválil alebo aspoň posunul do ďalšieho schvaľovania. Do druhého čítania išiel návrh zákona o ochrane svedka, ktorý má zvýšiť bezpečnosť svedkov svedčiacich o najzávažnejších trestných činoch a zjednodušiť administratívny i schvaľovací proces realizácie programu ochrany.

Je tu nový zákon o obecnej polícii. Obecným policajtom rozšíril právomoci: okrem iného sa im rozšírili možnosti použiť donucovacie prostriedky, môžu požadovať preukázanie totožnosti, od vodiča môžu požadovať doklady a môžu dať „papuču“ na zle parkujúce vozidlo. Minimálny vek príslušníka obecnej polície sa znižuje z 21 na 18 rokov. Vek na získanie zbrojného preukazu sa však nemení, obecný policajt mladší ako 21 rokov nebude môcť mať strelnú zbraň.

Do druhého čítania sa posunul aj návrh na sprísnenie podmienok chovu domácich zvierat. Týka sa najmä nelegálnych „množiarní“ psov a mačiek. Štátna veterinárna a potravinová správa SR bude zverejňovať na svojom webe aktuálne zoznamy všetkých registrovaných, schválených a povolených zariadení, v ktorých sa držia živé zvieratá, aby si mohli občania overiť, od koho chcú zviera kúpiť. Dopĺňajú sa tiež minimálne požiadavky na takéto zariadenie, aj spresnená definícia týrania zvierat.

V čom poslanci milo prekvapili

Napodiv parlament, až na SaS a pár hlasov nezaradených liberálnych extrémistov, sa takmer jednomyseľne (viď tu) zhodol na odsúdení hanlivých výrokov vedúceho Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Vladimíra Šuchu. Ten pred časom šokoval celé Slovensko vyjadrením, keď v súvislosti s témou rodovej rovnosti povedal, že my Slováci „máme v našej DNA chromozómy, ktoré sú pokazené a mali by sme ich napraviť“.

Uznesenie ukladá predsedovi Národnej rady Borisovi Kollárovi, aby vyzval EK na ospravedlnenie sa za hanlivé výroky a na odvolanie Šuchu z funkcie. Ako zamestnanca EK môže Šuchu odvolať iba EK a je to zaujímavá situácia, lebo teraz je celé Slovensko zvedavé, či sa veľká EK skloní pred hlasom slovenského parlamentu zastupujúceho slovenský národ, alebo s aroganciou sebe vlastnou nám opäť raz ukáže, že Slovač môže tak akurát držať hubu a krok.

No a potlesk na otvorenej scéne si poslanci vyslúžili tým, že takmer jednohlasne schválili ústavný zákon, ktorý zakotvuje priamo v Ústave právo na používanie hotovosti. Je až ťažko uveriteľné, že v celom parlamente len traja (!) poslanci hlasovali proti tomuto návrhu: Tomáš Valášek, Tomáš Lehotský, Ján Benčík (viď tu). Áno, presne u týchto pánov sa tomu ani nikto nebude čudovať. A áno, boli aj takí, čo sa zdržali, ale aj tak, toto je výkon, aký by sme od tohto parlamentu nečakali.

O trafenej husi a progresívnej zlosti

Priznajme si, aj to je síce pravda, že aj úplatky sa lepšie berú „keš“, než pri prevode na účet. Ale to iste nebola tá pravá motivácia našich poslancov. Aj tí liberálnejší z nich zrejme cítia, že zrušenie peňazí a zavedenie digitálneho obojku, ktorý by pevne držal každého z nás v absolútnom existenčnom područí nekontrolovateľnej vyššej moci, by prekonalo všetky formy totality, aké poznáme z minulosti, a aké si dokonca vieme predstaviť.

Našťastie, v tomto prípade sa záujem poslancov prelína so záujmom občanov a aj oni sa priklonili na stranu názoru, že štát je ešte stále dohoda občanov o spoločnom spravovaní verejných vecí a nie molochom, ktorý by mal mať občanov pod absolútnou kontrolou. Právo používať hotovosť je právom na slobodu, čosi podobné ako právo na sebaobranu, je to noha strčená do dverí totality.

A práve preto boli apoštoli novej progresívnej totality po hlasovaní takí zlostní. A najmä ten najzúrivejší z nich, predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. To je ten pán, ktorý sa vyznačuje tým, že ak niečo povie, spoľahlivo si môžete vybrať presný opak a bude to tak dobre.

Na prijatie ústavného práva na používanie hotovosti Šimečka zareagoval: „Čakám, že bude nasledovať ústavné právo na fax, telefónne búdky a posledný koncert Elánu každý rok.” Bolo to celkom vtipné, lenže Šimečka – popritom ako si úplne nezmyselne kopol do hudobnej legendy, akiste preto, že je príliš slovenská – si neráčil povšimnúť práve ten drobný rozdiel medzi faxom a slobodou.

Aha, a skoro by som bol zabudol na jednu nepodstatnú vec: stalo sa aj to, že poslanci nevyslovili prezidentkinej vláde ódorníkov dôveru. Nikoho to neprekvapilo a nikoho sa to ani nijako zvlášť nedotklo. Teda práve až na pána podpredsedu Európskeho parlamentu Šimečku. Ale ani to iste nikoho neprekvapuje.