Časy sú tehotné vojnou. Nielen tou delostreleckou, ktorá prebieha na území bývalého Sovietskeho zväzu medzi Západom a Ruskom, ale potenciálne aj globálnou a jadrovou. A práve v týchto časoch sa majú konať na Slovensku veľmi dôležité voľby.

Dôležité budú preto, lebo okrem iných, bežných vecí, o ktoré vo voľbách zvykne ísť, tentoraz sa bude rozhodovať aj o našej účasti vo vojne. Či sa nám podarí udržať si od toho šialenstva odstup, alebo sa nadšene, po hlave do toho vrhneme, tak ako to naznačujú výroky a činy predstaviteľov momentálne vládnucich síl.

A preto bude obzvlášť záležať na tom, ako tieto naše voľby dopadnú. Píše o tom aj Ján Čarnogurský (viď tu): „Môže to znieť nezvykle, ale keď sa pozerám po stranách a straničkách, ktoré sa budú v septembri uchádzať o naše hlasy, najväčšiu kapacitu zachrániť mier na našich hraniciach má Robert Fico a strana Smer – slovenská sociálna demokracia. Robert Fico má skúsenosť s vládou, jeho verejné vyjadrenia sú trochu odvážnejšie než ľudí zo strán doterajšej vládnej koalície a jeho pohľad nepozná len uhol cez Atlantický oceán. Pád jeho vlády v marci 2018 mal priviesť k moci lepšiu vládu. Boli lepšie? Koľkí vtedy sľubovali, že nepôjdu do politiky, ide im len o lepšie Slovensko, však pán Šeliga? Zatiaľ som rozhodnutý, že budem voliť Smer.“

Ján Čarnogurský teda otvorene povedal, že chce voliť Smer-SSD. Klobúk dolu – tento človek nemá problém povedať svoj názor aj vtedy, keď je v daných pomeroch ďaleko za čiarou škandálnosti. Asi si viete predstaviť, ako jedovato to teraz môžu komentovať tí z opačného brehu, to však jeho celkom zjavne vôbec netrápi.

Vyjadril sa k tomu aj Eduard Chmelár: „Je zvláštne, že (Ján Čarnogurský, pozn. red.) to urobil v ten istý deň, keď som zverejnil zásadné video, v ktorom som vysvetľoval niečo podobné: že v týchto voľbách ide o všetko, o zachovanie slobody a mieru, a preto treba odhodiť predsudky a malicherné spory a podporiť vo voľbách tých, ktorí majú silu zastaviť pochod k autoritatívnemu a militaristickému režimu.

Vyzerá to, akoby sme sa dohodli, ale verte mi, že sme o tom vôbec nehovorili a o jeho článku som sa dozvedel až dnes. Je len zhoda okolností, že myslíme rovnako, že napriek tomu, že sme boli obaja vášnivými kritikmi Smeru (on sprava, ja zľava), dnes si uvedomujeme, že bez tejto strany, ktorá jediná má ťah na bránku a nebojí sa ísť do dôsledného konfliktu s vládnucou mašinériou, žiadna zmena k lepšiemu nebude.“ Spomínané Chmelárovo video môžete vidieť tu.

Čarnogurský vo svojom článku napísal aj toto: „V septembri pôjde nielen o to, ktorá strana vyhrá, ale aj o to, ktoré strany budú schopné zostaviť vládu.“

A aj toho sa dotkol Chmelár. Vo svojom videu uviedol: „Preto by som chcel v tejto súvislosti vyzvať malé opozičné strany – pod tými rozumiem tie, ktoré momentálne nedosahujú v prieskumoch verejnej mienky viac ako dve percentá – aby dobre zvážili svoj potenciál. Je predsa nadovšetko jasné, že nedokážu do volieb zdvihnúť svoje preferencie ani na tri percentá, nie to na päť percent, a že ich zápolenie bude v tomto zmysle nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne, a že môže obrať opozíciu o dôležité percentá, možno desatinky percent, ktoré budú v tom napätom súboji rozhodujúce.

Vyzývam všetky takéto strany, aby si svoju energiu a obmedzené finančné prostriedky odložili na iné voľby, ale aby v týchto voľbách podporili veľké opozičné strany, alebo sa k nim pridali. Bolo by to rozumné, pretože spájanie je v tomto zmysle jediná cesta ako posilniť opozičnú platformu. Dnes sa nemôžeme hrať na nejaké zmierenie, dnes sa bojuje o všetko,“ hovorí Chmelár prakticky presne to isté, k čomu aj my ľudí na týchto stránkach dlhodobo burcujeme.

A práve v tomto čase sa udial ďalší krok v procese spájania národných síl v réžii SNS. V uplynulých týždňoch sa na spoločnú kandidátnu listinu so Slovenskou národnou stranou pridali strany Život – Národná strana a Slovenský patriot a teraz v nedeľu pribudol ďalší subjekt do partie: Národná koalícia s jej predsedom Rudolfom Huliakom, starostom obce Očová.

Ľudia, môžete si o Dankovi, Tarabovi, Radačovskom, Huliakovi myslieť čo chcete, ale v danej chvíli si treba uvedomiť, že toto je veľmi dôležitá vec a je dosť možné, že práve tu sa láme chlieb týchto volieb. Keby sa totiž tento projekt vydaril, keby sa podarilo spojiť národné sily tak, že by sa do Národnej rady popri Smere a Republike prehupol cez päťpercentnú hranicu ďalší subjekt, ktorý by mohol byť súčasťou mierovej, dostatočne vlastenecky a sociálne zodpovednej a geopoliticky umiernenej koalície, bolo by to obrovské víťazstvo slovenského národa a zdravého rozumu.

Posilnená SNS sa teraz v prieskumoch blíži k piatim percentám a bolo by dobré, keby sa proces spájania teraz nezastavil, ale keby sa pripojili aj ďalší – ešte stále sa po rôznych kútoch voličskej základne povaľuje dosť roztratených vlasteneckých percent, ktoré by mohli byť veľmi užitočné. Mohli by totiž kompletne zmeniť hru.

Treba to zdôrazniť: v týchto voľbách môže rozhodovať každá desatinka percenta a ak by sa posilnená SNS dostala do parlamentu, dramaticky by zmenila pomer síl, a tým pádom by pravdepodobne zmenila smerovanie krajiny.

Do 2. júla musia byť odovzdané kandidátky a približne týždeň trvá, kým sa to zúraduje, takže zhruba týždeň pred druhým júlom sa musia kandidátky uzavrieť. Dovtedy je čas na spájanie. Teda politici, vlastenci majú ešte čosi vyše mesiaca na to, aby sa pokúsili pre záchranu Slovenska spojiť sily.

Predseda SNS Andrej Danko apeluje na voličov: „Vyzývame všetky osobnosti na Slovensku, ktoré sú s nami ochotné spolupracovať, aby sa pridali, a aby ani jeden hlas vo voľbách neprepadol. Vo voľbách 30. septembra pôjde o veľa. Nesmieme dovoliť liberálnu vládu Progresívneho Slovenska v kombinácii s ľuďmi ako Richard Sulík, Igor Matovič a Boris Kollár. Nesmieme dovoliť, aby takí ľudia zase voličov oklamali. Slovensko zadlžili, zbavujú ho suverenity a podporujú konflikt na Ukrajine.“

Podpredseda Smeru-SSD Ľuboš Blaha k tomu hovorí: „SNS by bola naším prirodzeným koaličným partnerom. Tak ako my, aj oni sú silne sociálna a národná strana. Držím im palce, verím tomu, že sa im podarí do parlamentu dostať, lebo teraz pospájali pekný kus konzervatívneho a národného tábora. Samozrejme, v politike to nefunguje tak, že sa percentá automaticky sčítajú, ale v tomto prípade si myslím, že toto je celkom kompatibilný tábor voličov, ktorí by mohli tých päť percent dosiahnuť.“

Chmelár upozorňuje, že spojenie do týchto volieb neznamená zrušenie všetkých názorových rozdielov, Zdôrazňuje, že teraz ide o viac: „My sme nezabudli na minulosť. Ani sme sa nevzdali svojich názorov. Ale pozeráme sa do budúcnosti a rozhodujeme sa podľa toho, čo je v tomto dramatickom čase najdôležitejšie pre Slovensko. Tak, ako sa pred osemdesiatimi rokmi museli spojiť do Vianočnej dohody stredopravé strany s komunistami, aby porazili fašizmus, tak sa dnes musíme spojiť, aby sme zabránili extrémnym centristom a militaristom nastoliť tu diktatúru a zavliecť nás do vojny, ktorá zničí všetko, čo sme doteraz vybudovali,“ hovorí Chmelár.

Svet sa vyvíja smerom, ktorý málokto čakal a nikto nevie ako sa veci naozaj vyvinú. Jedno je však isté: história sa neskončila a pripraví nám ešte dramatické chvíle. Beda národu a štátu, ktorý si v tom vetre nebude držať klobúčik na hlave.

Chmelár varuje: „Nepodceňujte riziká a pochopte charakter tohto zápasu. Ide naozaj o všetko.“

Čo viac dodať?