Spomeňme si na pár príkladov z modernej histórie kapitalizmu. Napríklad trik tabakového priemyslu zo začiatku 20. storočia, kedy značky cigariet prišli s prelomovou stratégiou: fajčenie u žien znamená emancipáciu a ženskú slobodu. Ale myslíte, že skutočne išlo o feministický projekt oslobodenia? Nie, kampaň „pochodne slobody“ nebola nič viac než chladná kalkulácia magnátov tabakového priemyslu, ako zdvojnásobiť svoj podiel na trhu. O pár desaťročí bezhlavej propagácie cigariet sa však konečne pravda dostala na povrch: tabakové výrobky spôsobujú rakovinu a iné závažné ochorenia. Alebo si zoberme vytrvalú  a neodbytnú propagáciu plastov na jedno použitie v povojnovom období, ktorú spustil priemysel fosílnych palív. Korporácie označovali jednorazové plasty za symboly modernosti a pohodlia, ale jediný cieľ bol urobiť naše spoločnosti závislé od ropy. Teraz už vieme, že jednorazové plasty sú významnými škodcami pre ekosystémy a urýchľujú klimatický kolaps. Tento vzorec je jasný: v kapitalizme je záujem ľudí a spoločností len marketingovým trikom a eufemizmom pre zisk.

Korporátny manuál, ktorý diktuje podriadenie ľudských potrieb chamtivosti akcionárov sa bez problémov vzťahuje aj na vojnu. Výnimkou teda nie je ani pokračujúce krviprelievanie na Ukrajine, ktoré trvá už tretí rok. Európske politické elity, ktoré si teraz osvojili jazyk „mieru“ a „bezpečnosti“, stupňujú militarizáciu, zatiaľ čo výrobcovia zbraní zarábajú. Práve dnes Európska komisiu podala návrh na revíziu obrany v hodnote 800 miliárd eur, čo je najviac peňazí od čias studenej vojny a poviem to znova: nejde tu o našu ochranu, ale viac o pokračovanie mýtu „slobodného sveta a demokracie“ a obohacovanie gigantov vojenského priemyslu, ako sú BAE Systems, Rheinmetall a Leonardo. Tieto stálice lobby EK a EP korporácie sú súčasťou krvného obehu európskeho riadenia a ochotne premenili Ukrajinu na laboratórium zisku.

Plán tejto morálnej prehnitosti už pred desaťročiami odhalil austrálsky psychológ Alex Carey vo svojej dôležitej knihe Taking the Risk Out of Democracy (Zbaviť sa rizika demokracie). Carey, ktorý bol ostrý kritik korporátnej propagandy, zdokumentoval, ako podnikateľské elity viac ako storočie spájali svoje záujmy s „národnými záujmami“. Sloboda, demokracia, dokonca aj vlastenectvo – to všetko sa premenovalo na synonymá deregulácie, rušenia odborov a úsporných opatrení na sociálnych programoch a verejnej infraštruktúre. Carey tvrdil, že „riziko“ pre kapitalizmus bolo starostlivo „prebalené“ ako riziko pre samotnú demokraciu, pričom programy sociálneho zabezpečenia a ochrana životného prostredia boli označené za existenčné hrozby.

Dnes sa ten istý scenár prepisuje s „bezpečnosťou“ ako hlavným aktérom. Keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlasuje, že „mier sa musí dosiahnuť silou“, neriadi sa múdrosťou – riadi sa cenou akcií zbrojárskych firiem na burze. Vojna na Ukrajine, podobne ako každá iná vojna, sa stala zlatou horúčkou pre vojensko-priemyselný komplex. Zisky spoločnosti Rheinmetall, nemeckého strojárskeho koncernu a jedného z najväčších výrobcov vojenského materiálu a zbraní v Nemecku aj v Európe, v roku 2023 vzrástli o 40 %, zatiaľ čo BAE Systems, britská zbrojná firma a najväčší európsky zbrojný koncern a zároveň tretia najväčšia zbrojná firma na svete zaznamenala v minulom roku nárast zisku o 14 %. Jej generálny riaditeľ pri tom oslavoval „silný výkon v pozemnom sektore“ , čo je skratka pre delostrelecké granáty, ktoré zrovnávajú mestá a dediny so zemou. Európske vlády medzitým plošne znižujú sociálne výdavky, aby mohli financovať túto bonanzu a Mierový fond EÚ v tichosti minul viac než 6,1 miliardy eur na vyzbrojenie Kyjeva – trojnásobok jeho ročného rozpočtu na adaptáciu na zmenu klímy pre globálny Juh.

Nuž, vojnová propaganda je zákerná. Rozširovanie NATO na východ, provokácia, ktorá podnietila konflikt na Ukrajine, sa predáva ako „obranná“ nevyhnutnosť a pojem „mierové rokovania“ sa tiež stal prázdnym, keďže západní lídri netrvajú na ničom viac, než na zbrojení a nekompromisnom postoji Ukrajiny, ktorá sa za žiadnu cenu nesmie “poddať Rusku” kapituláciou, teda mierom. Morálna či ľudská otázka vojny idú bokom, hlavne, že tento postoj zabezpečuje nekonečnú patovú situáciu a teda aj nekonečný predaj zbraní.

Tak ako to bolo s príkladmi z tabakového či fosílneho priemyslu, aj dnešná vojenská propaganda sa tvári nevinne. Tí čo jej nepodľahli by však mali vedieť, že skutočným „rizikom“ pre demokraciu nie je zahraničná agresia ale nekontrolovaná moc kapitálu, ktorý sa zmocňuje verejných inštitúcií, jazyka a našich spoločností. Tieto tajné dohody ako nedávne vymenovanie bývalého lobistu BAE Systems Charlesa Woodburna britskou vládou za poradcu pre obranné obstarávania alebo plán EÚ „Strategický kompas“ z roku 2022 ktorý bol vypracovaný po konzultácii s firmami Airbus a MBDA Missile Systems.

Ľudské náklady vojny na Ukrajine sú pri tom ohromujúce. Viac ako 500 000 ukrajinských a ruských vojakov bolo zabitých alebo zranených. Milióny utečencov sa tápajú v neistote v cudzom svete. Napriek tomu sa elity na oboch stranách Atlantiku držia vojny ako „riešenia“ nie preto, že ešte veria vo víťazstvo, ale preto, že sú závislé od jej dividend. Keď von der Leyenová varuje pred „érou vojny a autoritárstva“, opomína, že jej politika urýchľuje oboje.

Aby sme ukončili vraždenie na Ukrajine, musíme čeliť lži, že bezpečnosť pramení zo zbraní a munície. Skutočný mier si ale vyžaduje demontáž vojnovej mašinérie – znárodnenie výrobcov zbraní, odstránenie vplyvu korporácií z politiky a presmerovanie vojenských rozpočtov na klimatické reparácie a sociálne bývanie. Jazyk „slobody“ a „mieru“ si treba vydobyť späť od oligarchov, ktorí nám ho zobrali.

Ako varoval Carey, demokracia nie je dar od elít, ľudia sa jej zmocňujú prostredníctvom kolektívneho boja. Našou úlohou teraz je odhaliť tých, ktorí profitujú z tejto vojny a vybudovať svet, v ktorom je posvätný život, nie zisk.