Už keď bolo oznámené, že Hlas-SD dostane v novej vláde sedem kresiel, rovnako ako Smer-SSD, ktorý pritom získal o viac ako o polovicu voličských hlasov viac (14,70 : 22,94 percenta) bolo samozrejme veľkou mediálnou témou, že Hlas dostal neproporčne veľa. Mimochodom, tu je treba spomenúť aj skutočnosť, že zásluhu na tomto vyjednávacom úspechu Hlasu malo aj úsilie strán budúcej opozície PS, KDH, SaS, ktoré šéfovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu nasľubovali modré z neba, len aby išiel s nimi, a tým zdvihli jeho „trhovú hodnotu“.

Tak či onak, vedľajším výsledkom tohto porušenia prirodzenej povolebnej matematiky bolo, že sa začala väčšieho podielu dožadovať aj Slovenská národná strana, ktorá s výsledkom 5,62 percenta by po správnosti mala nárok sotva na dve ministerstvá.

A tu sa ukázala prezieravosť a veľkorysosť Roberta Fica. On veľmi dobre vedel, že napokon by jeho partneri museli cúvnuť a koalícia by vznikla aj v pomere vládnych kresiel 8 : 6 : 2. Takto by však získal partnerov, ktorých na samom začiatku pritlačil k stene – a on potrebuje takých, s ktorými bude môcť bezkonfliktne pracovať najbližšie štyri roky v ťažkých časoch. A tak im tie kreslá nechal a my môžeme len hádať, akú nezverejnenú protihodnotu za to vyjednal. Výsledkom teda je pomer 7 : 7 : 3. Pozrime sa na to bližšie.

Slovenská národná strana

SNS bude mať rezort životného prostredia (jedného z dvoch štátnych tajomníkov tam bude mať aj Smer). Tu sa ozývalo azda najviac kvikotu globalistických médií, keď sa objavili dohady, že by za ministra bol nominovaný starosta Očovej, predseda strany Národná koalícia Rudolf Huliak. ktorý kandidoval na kandidátke SNS ako nezávislý kandidát. Zo všetkých poslancov, ktorí budú v tomto parlamente, mal v minulosti asi najtvrdšie vyjadrenia, a preto bude aj naďalej jedným z prvých terčov sorosoidných aktivistov a prestitútov.

Z tohto súdka nepochybne je aj najnovšia neuveriteľná provokácia, keď práve v čase, keď Huliak mal byť na slávnostnom podpise koaličnej zmluvy, ho vypočúvala Hamranova/Ódorova/Čaputovej NAKA. Asi sotvakto pochybuje o tom, že to je cielená súčasť špinavého boja proti novej koalícii. Je však možné, že keď sa začne v polícii robiť poriadok, tak budú zrátané aj rôzne podobné „náhodičky“, a že tí, ktorí si to zaslúžia, dostanú primeraným spôsobom po pazúroch. Kto by sa tomu mohol čudovať?

Ale poďme ďalej. Je tu ministerstvo kultúry. Ak „slniečkoví“ politológovia a iní „múdrosráči“, ako ich nazýva niekdajší premiér Matovič mudrujú, že vlastenci nevedia ponúknuť žiadne relevantné kádre na tento post, práve opak je pravdou. Jozef Šimonovič, Juraj Štubniak, Marek Ťapák… to je iba ako príklad niekoľko mien len spomedzi hercov, ktorí by tú funkciu dôstojným, čestným a adekvátnym spôsobom mohli zastávať. Špekulovalo sa aj o novozvolenom poslancovi, politológovi, spisovateľovi, matičiarovi Romanovi Michelkovi, ktorý by nepochybne bol vynikajúcim kandidátom.

Tretím ministerstvom v gescii SNS bude novo vytvorené ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré začne fungovať od 1. januára 2024. Bude srdcovou záležitosťou Andreja Danka, ktorý preň zrejme vylobuje viacero noviniek, o ktorých budú globalisti kričať, že sú to tunely na rozkrádanie verejných peňazí, keďže tie peniaze by namiesto toho mohli ísť napríklad bankám, obchodným reťazcom, na Ukrajinu, americkým zbrojovkám, či na iný bohumilý účel.

A ešte je tu funkcia jedného z podpredsedov Národnej rady, ktorú SNS tiež dostane. Ak by sa do uvedených funkcií mali dostať ľudia, ktorí sa prekrúžkovali najvyššie, potom by išli v poradí: Danko, Taraba, Huliak, Šimkovičová, Michelko, Ševčík, Kuffa.

Hlas-SD

Jedným z kľúčových ministerstiev pod kontrolou Hlasu bude ministerstvo vnútra. Kto chce, môže v pridelení tohto rezortu Hlasu vidieť aj snahu odstrániť v očiach verejnosti podozrenie, že by azda mohlo byť niečo pravdy na tom, čo roky vykrikoval Matovič a jemu podobní, a síce že Slovensko pod vládou Smeru ovláda „smerácka mafia“. Takto bude tento rezort plne v rukách Hlasu, ale len veľmi naivná duša by sa mohla domnievať, že tým pádom sa reči o mafii prestanú ozývať. Každý si asi hneď ako prvého kandidáta na ministra predstavil Denisu Sakovú, lenže napodiv, najviac sa v tejto súvislosti spomína Matúš Šutaj Eštok.

Ďalšími rezortmi, ktoré dostal Hlas, je hospodárstvo, ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, zdravotníctvo, školstvo (štátny tajomník bude z SNS) a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (jedného z dvoch štátnych tajomníkov tam bude mať aj SNS). Siedmym členom vlády za Hlas bude podpredseda vlády pre plán obnovy a odolnosti. Už čoskoro sa dozvieme aj konkrétne mená do týchto funkcií, ale je takmer isté, že v mnohých prípadoch sa budú zhodovať so starými známymi menami z prvých priečok krúžkovaných poslancov za Hlas: Tomáš, Drucker, Kaliňák (Michal), Kurilovská, Dolinková, Žiga…

Okrem týchto vládnych postov bude mať Hlas aj pozíciu predsedu Národnej rady, to bude takmer isto Peter Pellegrini, u ktorého sa zároveň – za daných okolností s veľkou pravdepodobnosťou – predpokladá, že by mal v marci, teda už o pol roka kandidovať na prezidenta. Na jeho miesto, do druhej najvyššej ústavnej funkcie by sa tak posunul niekto iný, a ten bude zatiaľ možno čakať v pozícii podpredsedu Národnej rady. Kto to bude? Raši? Saková? Tomáš?

A napokon Smer-SSD

Smer bude mať síce len sedem vládnych kresiel, ale s výnimkou rezortu vnútra to budú tie kľúčové: post predsedu vlády, ktorý nemôže patriť nikomu inému, než Robertovi Ficovi, post ministra financií a samozrejme ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Kým v prípade ministra financií je favorit úplne jasný (kto iný to môže byť ako Ladislav Kamenický?), naozaj ťažko hádať, kto bude novým ministrom zahraničia.

Podľa logiky veci a počtu preferenčných hlasov by táto pozícia mala jednoznačne patriť Ľubošovi Blahovi, ktorý by bol po každej stránke naozaj veľmi silným kandidátom, ibaže… pri jeho jasne vyhranenom svetonázore a obraze, ktorý mu urobil globalistický mainstream, s dá s určitosťou predpokladať, že túto voľbu by niektoré kruhy doma, v Bruseli i za oceánom len veľmi ťažko predýchavali. Lepšie povedané, hodili by sa svorne v záchvate o zem. A to asi Robert Fico nechce.

Ak napríklad Viktor Orbán v Maďarsku má pomerne neohrozené postavenie a môže si dovoliť mať naozaj veľmi suverénneho a silného ministra zahraničia Pétera Szijjártóa, tak Ficova koaličná aj zahraničnopolitická pozícia je podstatne slabšia a z viacerých náznakov sa dá usudzovať, že nechce veci hrotiť – a teda do kľúčovej zahraničnopolitickej funkcie asi nominuje skôr niekoho kompromisného. Buď by to mohol byť niekto z kariérnych diplomatov, alebo niektorý z najmenej globalistami preklínaných ľudí z horného konca kandidátky Smeru (Blanár?).

Potom je tu rezort spravodlivosti. Záverečné účtovanie so zázrakmi obdobia matovičizmu-čaputizmu sa teda bude diať pod dohľadom Smeru (že by to bol samotný Robert Kaliňák?) a my sa už teraz môžeme tešiť na to, ako hystericky to budú komentovať médiá ako TV Markíza, Denník N, SME, Aktuality a pod.

A ešte sú tu rezorty dopravy, obrany (jedného z dvoch štátnych tajomníkov tam bude mať aj SNS) a pôdohospodárstva (aj tam bude mať jedného z dvoch štátnych tajomníkov SNS). Pre úplnosť ešte dodajme, že aj Smer, tak ako každá z koaličných strán, bude mať aj podpredsedu Národnej rady. Štvrtým podpredsedom by mal byť predseda PS Šimečka.

Aký bude výsledný obraz?

Na rozdiel od niektorých divokých prognóz sa dá očakávať, že personálne obsadenie vládnych postov bude skôr opatrné a umiernené, než radikálne. Bude to dané nielen predvídavosťou skúsených politických hráčov, ktorí jednotlivých ľudí na dôležité posty vyberajú, ale tiež realitou v jednotlivých stranách: predseda Smeru nebude chcieť dráždiť svojho koaličného partnera, predseda Hlasu nebude chcieť dráždiť médiá a predseda SNS, vzhľadom na pestré legionárske zloženie svojej kandidátky nebude chcieť dráždiť nikoho.

Je veľmi nepravdepodobné, že by Fico rozohral naozaj veľmi drsnú hru v Orbánovom štýle a nominoval by na kľúčové posty ľudí, ktorí by boli kontroverzní nielen pre zahraničie a globalistické médiá (to vieme garantovať už teraz), ale aj pre ľudí z Hlasu. V takom prípade by z koalície mohli odpadnúť ľudia ako Drucker, Dolinková či Kmec, ale aj samotný Pellegrini, čo by ju rozbilo a asi nasmerovalo krajinu k predčasným voľbám.

Zdá sa, že Fico si veľmi dobre uvedomuje túto hrozbu. Zo všetkých doterajších krokov, ktoré urobil po voľbách, sa dá usudzovať, že mu ide najmä o stabilitu a takýto stav s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne. Dá sa očakávať, že jeho vládna zostava bude neporovnateľne stabilnejšia a bezkonfliktnejšia než všetko, čo tu bolo počas uplynulých štyroch rokov.

Je to dané nielen veľkorysou ponukou, ktorú dostali menší koaliční partneri Smeru a celkovým súladom politických síl tvoriacich novú koalíciu, ale napokon tiež osobou lídra, ktorý tieto sily bude zjednocovať. Nech si o Robertovi Ficovi ktokoľvek myslí čokoľvek, asi aj opačný politický tábor musí priznať, že čisto z hľadiska schopnosti byť lídrom je absolútne nemožné s ním porovnávať žiadneho z tých troch tragédov, ktorí boli na jeho mieste v predošlom volebnom období.

Prečítajte si tiež:

• Ministrom zahraničných vecí bude politik
• Predsedníctvo Hlasu-SD schválilo nominácie na predsedu parlamentu a ministrov
• Fico: “Dnešným dňom sa na Slovensku končí vláda mimovládok!” Šimečka reaguje
• Novozvoleného poslanca Rudolfa Huliaka vypočúvala NAKA