Čižnár sa chce aj naďalej zasadzovať za to, aby sa procesy na prokuratúre podstatne zrýchlili a konania netrvali aj niekoľko rokov. Už pri nástupe deklaroval, že má snahu odstrániť prieťahy v prípravnom konaní a teda zrýchliť konania. Od jeho nástupu do funkcie sa v oblasti prokuratúry znížil počet nevybavených vecí nad jeden rok o 25,57 percenta, počet nevybavených vecí nad dva roky o 45,20 percenta a počet nevybavených vecí nad tri roky až o 53,50 percenta.

Podľa ďalších slov Čižnára naďalej chce konať ex offo na základe medializovaných informácií. “Chcem sa aj touto formou poďakovať médiám, ktoré poukazujú na prípady, pri ktorých je podozrenie zo spáchania trestného činu alebo porušenia zákona. Od svojho nástupu do funkcie, teda od 17. júla 2013 do 1. júla tohto roku, som dal preveriť na základe medializovaných informácií na trestnom odbore 39 vecí,” pokračoval Čižnár s tým, že medzi najznámejšie patrili preskúmanie medializovanej bitky pred barom Mariatchi v Nitre, preverenie incidentu v Moldave nad Bodvou a ďalšie. “Povinnosťou každého prokurátora je, aby konal ex offo aj na základe podnetu médií či občanov. Nikto to doteraz do môjho nástupu do funkcie nežiadal,” zdôraznil ďalej dnes Čižnár. Ako dodal, toto bolo dôrazne pripomenuté na poradách krajských prokuratúr.

Na strane druhej Čižnár uviedol, že prokuratúra si dokáže priznať aj vlastné pochybenia. “Neváham v prípade zistení závažných porušení, nečinnosti či iných nedostatkov v práci prokurátorov vyvodiť aj disciplinárnu zodpovednosť,” zdôraznil. Od 17. júla 2013 do 17. júla tohto roka sa začalo 25 disciplinárnych konaní, čo však nezahŕňa takzvané napomenutia, ktoré generálny prokurátor, respektíve krajskí prokurátori uložili pri porušeniach menšieho rozsahu. “Niektoré prieťahy boli enormné,” priznal okrem iného Čižnár. Aktuálne prebiehajú dve trestné stíhania prokurátorov.

Ako pokračoval, od jeho nástupu do funkcie došlo na prokuratúre k zmenám na vyšších, ale aj nižších stupňoch. Bolo zrušených niekoľko odborov, medzi nimi napríklad odbor osobitného určenia. To však neznamená, že “sa nepokračuje v boji proti organizovanému zločinu”. Táto činnosť sa robí naďalej pod inými odbormi.

Poslanci Národnej rady SR zvolili Čižnára za generálneho prokurátora 18. júna 2013. Vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič ho do funkcie vymenoval 17. júla minulého roka. Na základe výberových konaní nastali zmeny aj vo vedení GP SR. Prvým námestníkom generálneho prokurátora SR sa stal René Vanek, námestníkom generálneho prokurátora SR pre trestný úsek Peter Šufliarsky, námestníkom generálneho prokurátora SR Jozef Szabó.

Čižnár: Ja som bol legálne zvolený za generálneho prokurátora

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár je presvedčený, že bol minulý rok v júni legálne zvolený za generálneho prokurátora.

Čižnár tak dnes reagoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR v Košiciach, ktorý prijal v stredu 23. júla sťažnosť prokurátora Jozefa Čentéša. “Ja som bol legálne zvolený. Mojou účasťou na voľbe neboli porušené práva pána Jozefa Čentéša. Neviem, ako dopadne rozhodnutie ÚS SR v tejto veci. Príde čas, keď poviem veci, ktoré som povedal, že nepoviem,” povedal dnes Čižnár na otázku novinárov.

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR Čentéš berie stredajšie rozhodnutie senátu Ústavného súdu (ÚS) SR na vedomie. ÚS prijal jeho sťažnosť proti tomu, že ho vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič odmietol napriek zvoleniu v NR SR vymenovať za generálneho prokurátora. Čentéš zároveň očakáva a verí, že ÚS v primeranej lehote rozhodne aj v merite veci.

Sťažnosť Jozefa Čentéša bola ÚS doručená 3. januára 2013. Čentéš ňou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky. Sťažnosť obsahovala aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia, ktoré by malo zabrániť voľbe nového generálneho prokurátora (GP) SR. Čentéš sa rozhodol podať sťažnosť na ÚS, pretože dôvody odmietnutia jeho vymenovania do funkcie GP, ktoré začiatkom roka 2013 oznámil prezident SR Ivan Gašparovič, podľa jeho názoru nespĺňajú kritériá stanovené v uznesení pléna ÚS z konca októbra 2012. „Podľa tohto uznesenia prezident môže odmietnuť moje vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora iba z takých dôvodov, ktoré sa musia vzťahovať na moju osobu, teda nie na proces voľby. Dôvody musia byť natoľko závažné, že dôvodne spochybňujú moju schopnosť vykonávať funkciu generálneho prokurátora SR. Takéto dôvody nesmú byť svojvoľné,” uviedol začiatkom januára 2013 pre TASR Čentéš.

Dňa 9. januára 2013 bola táto sťažnosť na neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu náhodným výberom pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, členovi I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík. Ešte v ten istý deň bola Ústavnému súdu doručená Čentéšova námietka predpojatosti proti dvom sudcom I. senátu Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalíkovi, ktorí mali rozhodovať o predmetnej sťažnosti.

Nasledovala séria námietok zaujatosti zo strany Jozefa Čentéša aj vtedajšieho prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Po skončení jeho funkčného obdobia vyhlásil novozvolený prezident Andrej Kiska, že sťahuje všetky námietky zaujatosti v takzvanej kauze generálny prokurátor. Prvý senát ÚS teda dnes opäť prijal Čentéšovu sťažnosť na nevymenovanie do funkcie generálneho prokurátora na ďalšie konanie.

Poslanci Národnej rady SR zvolili Čižnára za generálneho prokurátora 18. júna 2013. Vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič ho do funkcie vymenoval 17. júla minulého roka. Na základe výberových konaní nastali zmeny aj vo vedení GP SR. Prvým námestníkom generálneho prokurátora SR sa stal René Vanek, námestníkom generálneho prokurátora SR pre trestný úsek Peter Šufliarsky, námestníkom generálneho prokurátora SR Jozef Szabó.

ru