Čísla nepustia. Zbrojárske firmy hlásia rekordné tržby

Dva roky európski lídri trvajú na tom, že vojna na Ukrajine je „morálnou povinnosťou, civilizačným bojom a nevyhnutným postojom proti agresii“. Čísla však hovoria o niečom úplne inom, píše vo svojom texte pre The European Conservative Javier Villamor.

Zatiaľ čo občania sú varovaní, aby sa pripravili na konflikt, zásobili sa núdzovými balíčkami a prijali opätovné zavedenie vojenskej služby, najväčší svetoví výrobcovia zbraní zažívajú najziskovejšie obdobie v modernej histórii.

Podľa najnovších zistení Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (Stockholm International Peace Research Institut, SIPRI) dosiahlo 100 najväčších svetových zbrojárskych firiem v roku 2024 rekordné tržby vo výške 679 miliárd dolárov, čo je o takmer 6 % viac ako v predchádzajúcom roku.

Inštitút SIPRI pripisuje tento rast priamo vojne na Ukrajine a snahám o doplnenie, modernizáciu a rozšírenie vojenských zásob v celom západnom svete.

Medzitým niekoľko európskych vlád prijalo alebo diskutovalo o nových formách povinnej vojenskej služby, rozšírilo obranné rozpočty a propagovalo naratív o nevyhnutnom konflikte.

Militarizovaný (pôvodne mierový) kontinent

Za rétorikou jednoty a „európskej pripravenosti“ prekvitá vojnová ekonomika. Tri spoločnosti sa stali symbolom tohto boomu:

Lockheed Martin (Spojené štáty) – Najväčší svetový výrobca zbraní zaznamenal astronomický dopyt po svojich odpaľovacích zariadeniach HIMARS, systémoch Patriot a stíhacích lietadlách F-35.

RTX / Raytheon Technologies (Spojené štáty) – Spoločnosť, ktorá teraz nesie názov RTX, sa dostala do centra pozornosti vďaka zmluvám o doplnení raketového arzenálu, výrobe dronov a systémov protivzdušnej obrany.

Rheinmetall (Nemecko) – Najväčší európsky beneficient. S ohromným 47-percentným nárastom tržieb Rheinmetall stelesňuje premenu Nemecka na novú vojenskú veľmoc kontinentu.

Významné je, že oficiálne vyhlásenia Európy sú teraz plne v súlade so záujmami jej obranného sektora.Vlády na celom kontinente obnovujú alebo sa pripravujú na obnovenie povinnej vojenskej služby, všimol si autor.

Občanom sa odporúča, aby si doma uchovávali núdzové zásoby „pre prípad konfliktu“, a vysokí predstavitelia EÚ otvorene hovoria o tom, že Európa je „vo vojne“, napriek tomu, že medzi EÚ a Ruskom nedochádza k žiadnym priamym náznakom vojenského konfliktu.

Posolstvo je jasné: „Európa sa musí pripraviť na konflikt – aj keď jej vedenie nedokáže zmysluplne zapojiť do mierových rokovaní“.

Vojna ako politický nástroj – a obchodný model

Zatiaľ čo sa Európa pripravuje na hypotetické budúce vojny, tá, ktorá sa už odohráva tesne za jej hranicami, sa stala dokonalým motorom zisku.

Analýza SIPRI je podľa Villamora jasná: nárast výdavkov na obranu úzko súvisí s vojnou na Ukrajine.

„To je v súlade s predchádzajúcimi odhaleniami, ako napríklad tzv. Johnson Files, ktoré odhalili, ako politici tlačili na predĺženie konfliktu, aby zabezpečili cenné obranné kontrakty pre národný priemysel,“ pripomína Villamor známu kauzu okolo britského expremiéra Borisa Johnsona.

Medzitým Rusko reorganizovalo svoju ekonomiku na trvalú vojnovú výrobu, čím všetky naň uvalené sankcie stratili účinnosť. Plne militarizované Rusko čeliac militarizácii Európy zabezpečuje začarovaný kruh, v ktorom obe strany teraz závisia od trvalého konfliktu – niektoré politicky, iné ekonomicky, domnieva sa.

„Európa je podmienená očakávať – a akceptovať – vojnu. Existujú stimuly zisku, jasne viditeľné v rekordných finančných výsledkoch západných výrobcov obranného priemyslu. Kým bežní Európania čelia rastúcim nákladom, demografickým výzvam a politickej nestabilite, hŕstka korporácií a politických elít formuje budúcnosť postavenú na nekonečnej militarizácii,“ zhrnul autor.

Prečítajte si tiež:

• Záver tajného stretnutia vo Vilniuse: Európa v súčasnosti nie je schopná konkurovať ruskému vojenskému priemyslu
• Po rokovaniach s USA je potrebné vyriešiť „zložité veci“, vyhlásil Zelenskyj