Čína zaplavuje Európu tovarom, obchod sa mení na vážny problém

Kým v roku 2002 doviezla Európska únia z Číny tovar za 73,45 miliardy eur, do roku 2025 sa hodnota dovozu zvýšila na 566 miliárd eur. Európsky export do Číny síce za rovnaké obdobie vzrástol z 32,73 miliardy na 199,5 miliardy eur, v posledných rokoch sa však jeho rast prakticky zastavil. Rozdiel medzi dovozom a vývozom tak dosiahol 366,5 miliardy eur, čo podľa analytičky predstavuje približne miliardu eur obchodného deficitu za každý deň.

Za posledných 23 rokov sa obchodný deficit Európskej únie voči Číne zväčšil približne deväťnásobne. Motúzová upozorňuje, že Európa sa tým postupne dostáva do pozície bohatého spotrebiteľského trhu, ktorý si čoraz viac objednáva výrobky, technológie a časť svojej budúcnosti zo zahraničia.

Hoci Európska únia naďalej patrí medzi najvýznamnejšie exportné regióny sveta, vo vzťahu s Čínou podľa analytičky stráca svoju pozíciu. Kým na mnohých svetových trhoch zostáva úspešným exportérom, v obchodovaní s Čínou sa čoraz viac dostáva do úlohy odberateľa, čo odhaľuje rastúcu nerovnováhu medzi oboma ekonomikami.

Najvýraznejší zlom nastal po roku 2019. Medzi rokmi 2019 a 2025 vzrástol dovoz čínskeho tovaru do Európskej únie o 56 percent, zatiaľ čo európsky export do Číny sa zvýšil len o 0,5 percenta. Podľa Motúzovej to znamená, že čínske firmy pokračovali v masívnej expanzii na európskom trhu, zatiaľ čo predaj európskych výrobkov v Číne prakticky stagnoval. Ešte výraznejšie sa tento trend prejavil medzi rokmi 2024 a 2025. Dovoz z Číny vzrástol o 7,8 percenta, zatiaľ čo export Európskej únie do Číny klesol o 6,6 percenta. Len za jediný rok sa obchodná medzera rozšírila približne o 55 miliárd eur.

Analytička upozorňuje, že za zhoršujúcou sa bilanciou nestojí iba rastúca ekonomická sila Číny. Podľa nej Európa zápasí aj s vlastnými problémami. Medzi ne patria vysoké ceny energií, zdĺhavé povoľovacie procesy pri investíciách, rozdrobený kapitálový trh, nedostatok rizikového kapitálu či zložité regulačné prostredie.

Európska únia síce dokáže vytvárať špičkový výskum a inovácie, často však nedokáže zabezpečiť ich rýchle financovanie, komercializáciu a následnú veľkovýrobu. Naopak, Čína podľa Motúzovej ukazuje, že budúcnosť ekonomiky nebude závisieť len od toho, kto prinesie nový nápad, ale aj od toho, kto ho dokáže rýchlo, efektívne a vo veľkom vyrábať. To sa podľa nej odráža aj na meniacom sa postavení Číny vo svetovej ekonomike. Krajina sa postupne transformovala z výrobcu lacného tovaru na konkurenta v technologicky náročných odvetviach, na ktorých chce Európska únia postaviť svoju budúcu konkurencieschopnosť.

Motúzová zároveň zdôrazňuje, že riešením nie je ekonomická izolácia od Číny. Takýto krok by bol podľa nej nákladný a v mnohých oblastiach nereálny. Európa však podľa nej potrebuje jasnejšie rozlišovať medzi otvoreným obchodom a strategickou závislosťou. „Európa nepotrebuje izoláciu, ale stratégiu,“ konštatuje analytička. Podľa nej by mala v kľúčových odvetviach posilňovať vlastné výrobné kapacity, diverzifikovať dodávateľov a vytvárať prostredie, ktoré bude motivovať firmy investovať priamo v Európskej únii.

Varuje tiež, že ak sa Európa uspokojí len s úlohou odberateľa zahraničných technológií a výrobkov, môže postupne prísť o časť svojej hospodárskej sily. „Ak Európa nezačne vo väčšej miere vyrábať budúcnosť sama, nebude ju od Číny iba kupovať. Spolu s ňou si bude kupovať aj vlastnú závislosť,“ uzatvára Motúzová.